Kde bol Boh a kde človek?

Obrázok k článku
V sobotu, tradične na Martina, inak tichý kút Petržalky na slovensko-rakúskej hranici ožil.

Pred 99 rokmi sa totiž skončila prvá svetová vojna po tom, čo vo vlakovom vozni pri severofrancúzskom meste Compiègne podpísali prímerie medzi Nemeckom a Francúzskom. Jedenásty november sa už roku 1920 stal Dňom vojnových veteránov, ku ktorému sa po dlhých rokoch vrátilo aj nezávislé Slovensko. A práve pri Kopčanoch pred ôsmimi rokmi úspešne zavŕšili rekonštrukciu malebného cintorína s hrobmi 331 príslušníkov dvanástich národov, ktorí bojovali na rozličných stranách frontov. Spojil ich však tragický osud – následkom vážnych zranení v lazaretoch Bratislavy a jej okolí vydýchli naposledy a pochovali ich vedľa seba tu, ďaleko, ďaleko od domova.

V rokoch 1914 až 1918 narukovalo okolo 400-tisíc Slovákov, z toho vyše 70-tisíc sa už k svojim rodinám nikdy nevrátilo. Pripomenul to vo svojom príhovore na pietnom akte minister obrany Peter Gajdoš. Tiež ich smrť zastihla zväčša v cudzine. Na Slovensku evidujeme „len“ okolo 22-tisíc hrobov viažucich sa k prvej svetovej vojne. Okrem Slovákov v nich ležia najmä Česi, Rusi, Ukrajinci, Maďari, Rakúšania, Rumuni… K týmto obetiam treba pripočítať tisícky civilistov, ktorí zomreli na hlad, choroby, násilie a iné dôsledky dovtedy najkrvavejšieho medzinárodného konfliktu, ako aj siroty, vdovy a ťažko spočítateľné množstvo vojnových invalidov.

Veriaci sa oprávnene pýtali, kde bol vtedy Boh, keď dopustil smrť miliónov nevinných? A kde bol, keď sotva po dvadsiatich rokoch vypukla ešte strašnejšia vojna? Generálny duchovný Ozbrojených síl Marian Bodolló pred radmi bielych krížov na túto otázku odpovedal protiotázkou: A kde bol človek? Ako to, že mnohí prijímali novú hrozbu vojenskej mašinérie pasívne, odovzdane, alebo priamo podporili nových krvilačných vodcov a premenili sa na masových vrahov?

Želá sa dodať, kde vtedy boli vládne dynastie, politici, cirkevní hodnostári, militaristi, zbrojárske firmy? A kde sú dnes ich nasledovníci, keď vo svete opäť rinčia zbrane a terorizmus podkopáva bezpečnosť v samotnej Európe? Aj preto v Deň vojenských veteránov nevzdávame úctu iba padlým v prvej a druhej svetovej vojny, ale obetiam všetkých ozbrojených konfliktov, i tých, čo zahynuli pri plnení si povinností v mierových misiách.

V petržalských Kopčanoch privítali troch žijúcich veteránov druhej svetovej vojny, no prišli aj armádni vyslúžilci, súčasní i budúci profesionálni vojaci, študenti Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. Spolu s chlapcami a dievčatami z Vojenského športového centra Dukla v Banskej Bystrici na čele s olympionikom Matejom Tóthom absolvovali päťkilometrovú trať 4. ročníka Behu na počesť vojnových veteránov. Medzi 133 účastníkmi ani tentoraz nechýbal minister Gajdoš a do cieľa naozaj dobehol.

Po uplynulom víkende vence a kytice kvetov nechýbajú v Bratislave ani pri donedávna zabudnutom pamätníku na Murmanskej výšine neďaleko Slavína, pri pomníku účastníkom západného odboja na Šafárikovom námestí a v jednotlivých mestských častiach. V uliciach slovenskej metropoly, ako aj iných miest vojaci rozdávali ako symbol úcty k obetiam vojen červené maky. Viac im pristane na chlopniach kabátov ako na osirelých hroboch pozdĺž frontových línií.

Článok bol uverejnený dňa 13.11.2017 na internetovom portáli pravda.sk. Prevzaté so súhlasom autora.

Autor: Martin Krno, Pravda, Foto: Martin Krno, Pravda - Dátum: 21.11.2017
Hodnotenie:
Čítanosť: 72


Skočiť na hlavné menu


Skočiť na hlavné menu