1. adventná nedeľa - 2008
Milí bratia v Ježišovi Kristovi!
V čo smieme dúfať, mať nádej, alebo v čo skladáme nádej?
Táto otázka, aj keď ju postavil Immanuel Kant, nie je len filozofickej podstaty. Táto otázka sa nám vynára v našich mysliach, keď začíname nový cirkevný rok, pripravujeme sa na duchovné prežitie vianočných sviatkov, keď uvažujeme o druhom príchode Ježiša Krista, poslednom súde o večnosti. Pri takomto uvažovaní, premýšľaní je potrebné našu pozornosť upriamiť na slovo nádej.
Možno poznáte rozšírený moderný preklad Božieho slova, ktorý vystihuje podstatu toho, čo obsahuje Biblia – názov prekladu je Nádej pre každého. Tam, kde sa číta Biblia, sa spoznáva aj nádej, tam má nádej svoj domov, svoje miesto.
Aj apoštol Peter vo svojom liste píše kresťanom o nádeji očakávania: Podľa jeho zasľúbenia, očakávame, nové nebesá a novú zem, v ktorých spravodlivosť prebýva.
Mať nádej znamená, že nie všetko ostane tak ako je. V knihe Zjavenia Jána sa hovorí, Ajhľa činím všetko nové, iné.
Toto tvorenie už začalo. Kde? Tam kde sa ľudia, nechávajú zmieriť s Bohom- v druhom liste Korintským 5, 20 je odkaz apoštola Pavla Korinťanom - miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom. Keď je niekto v Kristovi je nové stvorenie; staré sa pominulo a ajhľa nastalo nové. Tak to je. Keby to tak nebolo, keby všetko ostalo po starom, potom viera už nie je tá, ktorá dáva silu zápasiť so zlom, s hriechom, tá ktorá dáva životu novú podstatu. Nič neostane tak ako je, hovorí viera, viera prebúdza k životu, rastu a dáva nádej.
Pretože náš život sa míňa a nič nemá svoju trvalú platnosť, nie je jedno ako žijeme a na čo sa v živote spoliehame. Je omylom viesť svoj život s cieľom, aby sa v živote darilo len mne, bez ohľadu na druhých. Pán Ježiš to opisuje v podobenstve o bohatom gazdovi. Cieľom života nie je konzum, zhromažďovanie majetku, lebo príde smrť a potom niekto iný zhodnotí náš život.
Mnohí si myslia, že smrť je definitívnym koncom za životom človeka, mnohí si to dokonca prajú aby smrť bola definitívnym koncom, lebo predstava o poslednom súde v nich vzbudzuje úzkosť, nad prežitým životom.
V čom spočíva naša nádej v živote?
Kresťanská nádej znamená aj dôveru, že čo Boh zasľúbil to aj splní. Zasľúbenie je to, čo sami sebe nedokážeme vysloviť a realizovať a preto nám to hovorí Ježiš Kristus – ja žijem aj vy budete žiť. Tieto slová sú aj heslom tohto roka. Sú zasľúbením večného života. V splnenie týchto slov smieme dúfať, lebo ich hovorí ten, ktorý premohol smrť a zobral jej moc. Preto môžeme ako kresťania hovoriť konci života spojenom s nádejou.
Milí bratia!
Nepotrebujeme nariekať, bedákať, sťažovať si, keď máme nádej. Karol Barth povedal: Kto očakáva Pánov deň, ten sa tomuto dňu ponáhľa naproti.
Slová o náhlení, uponáhľaní dnes počúvame veľmi často. Takéto vyjadrenia naznačujú situáciu, ktorá hovorí o tom, že nie sme celkom stotožnení s tým životným štýlom, ktorý máme no zároveň túto situáciu nedokážeme ovplyvniť, zmeniť. Sme aj v našej službe mnohým zaneprázdnený a tak čas plynie veľmi rýchlo a tak aj my sa niekedy pristihneme ako sa ponáhľame. Skúsme si spomenúť, koľko krát sme počas mesiaca povedali ponáhľam sa. Pritom je nemyslím na vetu, ktorá tiež často zaznieva: nemám čas. Lebo to nie je pravda. Boh nám každému dal dostatok času, rovnakú mieru, každému plynie sekunda či minúta rovnako rýchlo. Tu neexistuje rozdiel. Opýtaj sa sám seba, kto a čo nás naháňa, čo nám zaberá väčšinu času, čo nás dokáže postaviť na nohy? Vidíme, že v kresťanskom ponímaní môže byť ponáhľanie sa celom príjemné, ponáhľanie sa naproti Pánovi v očakávaní splnenie Jeho zasľúbení. Uvedomme si akým tempom zvestoval apoštol Pavol evanjelium. Áno, tam, kde je nám Boh blízko, kde prichádza k nám, tam požehnáva náš život tam je akýsi svätý nepokoj, svätá nedočkavosť.
Prichádzajúci Ježiš nás volá k aktivite, nie k pasívnemu očakávaniu. Volá nás k tomu aby sme vedeli jeden druhému navzájom niesť bremená, aby sme svoje povolanie vykonávali s radosťou a zodpovedne, lebo ako sa píše v 2. Tesalonickým 3.10 – kto nechce pracovať, nech ani neje. Keď príde Pán, chce nás nájsť pracovať: keď sa pýtame kde? Môžeme povedať: doma, v cirkvi, v zamestnaní, tam kde sme. V evanjeliu podľa Matúša v podobenstve o príchode Božieho Syna sa hovorí: preto aj vy buďte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu , o ktorej sa nenazdáte. Blahoslavení sluha, ktorého pán pri svojom príchode nájde tak, robiť! Byť pripravený to je neustály proces kráčania v živote s Bohom.
Dnešný text nám podáva tiež opis toho, že Pánov deň príde ako zlodej a zem so svojimi dielami zmizne.
Stratí sa nespravodlivosť, namyslenosť, lebo to nemá miesto v novom Božom svete. O to sa postará sám živý Ježiš Kristus. Ten ktorý prichádza aj k nám aby naše životy boli plné viery, pokoja, radosti, je Ježiš so svojou mocou a slávou. Žime životu v ústrety Božiemu kráľovstvu, ono prichádza k nám.
Ponáhľať sa k tomu, čo nám pripravil Pán a očakávať príchod Pána, to je náš život.
Amen.
TEXT: 2.Petra 3, 8-13.