10. národná vojenská púť do Levoče

V dňoch   1.- 2. júla 2006 sa príslušníci  Ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky so svojimi rodinami zúčastnili 10. národnej  vojenskej  púte na Mariánsku horu v Levoči, ktorá bola súčasťou bohatého programu tradičnej Levočskej púte. Jubilejného ročníka púte sa zúčastnili aj pozvané delegácie pútnikov v uniformách vojakov a policajtov aj z ozbrojených síl Rakúskej republiky, Nemeckej spolkovej republiky, Poľskej republiky a Českej republiky.
Program pre pútnikov v uniformách sa začal v sobotu 1. júla koncertom dychovej hudby Ministerstva vnútra SR pred kostolom Minoritov. Program pre pútnikov v uniformách pokračoval v kostole Minoritov katechizačným stretnutím, v rámci ktorého ordinár OS a OZ SR Mons. František Rábek privítal pútnikov z domova i zo zahraničia, zazneli príhovory hostí, bohoslužba slova, svedectvá rodín vojakov a policajtov, ale aj vystúpenia zboru konzervatoristov z Bratislavy. Po skončení duchovného programu vystúpili pútnici spoločne s vojenskými biskupmi a kňazmi na Levočskú horu, kde Mons. František Rábek spolu s hosťami zo zahraničia a vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi celebroval slávnostnú sv. Omšu. Na druhý deň v nedeľu sa vojaci a policajti v uniformách zúčastnili  na  Mariánskej hore v Levoči záverečnej slávnostnej sv. omše, ktorú celebroval Ján Chryzostom kardinál Korec za účasti slovenských biskupov a desiatok tisícok pútnikov z celého Slovenska a blízkeho zahraničia.
Slovenskí vojaci pod vedením svojich vojenských kaplánov z celého Slovenska prichádzajú na Levočskú horu pravidelne od roku 1996. Osem rokov putovávali z Kežmarku cez vojenský priestor Zaľubica až do Levoče. Každoročne na úpätí hory postavili vojenský tábor, kde sa mohli schovať pred nepriaznivým počasím a zároveň spolu s civilnou  mládežou bdieť pri rozjímaní a modlitbách. V súčasnosti svoju púť začínajú vojaci už aj s policajtmi a príslušníkmi väzenskej a justičnej stráže nie v Kežmarku, ale v Levoči v kostole Kláštora Minoritov, odkiaľ spoločne putujú na horu.  S našimi vojakmi sa každoročne zúčastňujú púte aj delegácie vojakov zo zahraničia. Na Levočskej hore tak v priebehu 10 rokov zaviali okrem slovenskej aj česká, poľská, nemecká, rakúska, belgická a francúzska zástava.
Najstaršia lokalita pôvodného osídlenia, nazývaná Vojenské cvičisko,( 2 km južne od  Levoče), dokazuje, že  vojaci nie sú cudzím prvkom v živote mesta. Ešte začiatkom 20. storočia bola  v Levoči významná vojenská posádka s vlastným plukom. Ani v dejinách Mariánskej hory nie sú vojaci cudzím prvkom: V roku 1698 istý vojenský dôstojník zo Saska ležal po silnej porážke. Sotva sa pohol. Nemohol  jesť, ani piť. Na radu kňaza sľúbil, že len čo sa uzdraví, navštívi Pannu Máriu v kostole na Mariánskej hore. Krátko po tomto sľube zaspal. Po dvoch hodinách cítil  úľavu. Za krátky čas sa  celkom uzdravil a vykonal  sľúbenú púť. V roku 1699 kapitán pluku kniežaťa Salma utrpel pádom z koňa ťažké zranenie na ruke. Podľa  lekára nebolo  možné počítať so zlepšením. V  tomto položení sľúbil, že daruje obraz do kostola na Mariánskej hore a  vykoná púť. Obidva sľuby splnil. O niekoľko dní sa uzdravil. V roku 1700 grófka Senkirchová, manželka plukovníka, ktorá  trpela na ťažké bolesti v nohe, obetovala do kostola na Hore strieborný kalich a zároveň  vykonala púť. Noha sa jej zanedlho uzdravila. V tom istom roku poručík už spomenutého pluku kniežaťa Salma utrpel v boji vážne zranenie. Meč mu prerazil črevá, takže sa už očakávala smrť. V neznesiteľných bolestiach ranený sľúbil, že ak sa uzdraví, úplne sa obetuje službe Panne Márii. Čo nikto nečakal, nastal  obrat a dôstojník sa natrvalo uzdravil.