13. zastavenie krížovej cesty: Vojaci nakladajú obete koróna vírusu na nákladne auta a odvážajú ich do krematória.
- Autor: plk. Marko Trochan
- Foto: internet
- Dátum: 08.04.2020
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Zamyslenie nad zastavením krížovej cesty v historicky výnimočnom Veľkom týždni 2020.
13. zastavenie krížovej cesty: Vojaci nakladajú obete koróna vírusu na nákladne auta a odvážajú ich do krematória.
Venovanie: Utrpenie spojené s napísaním a prečítaním tohto zastavenia venujme tým, ktorým nebude umožnené pohladiť svojich po smrti aj keď by to veľmi chceli. A tiež tým, ktorí ešte nedozreli aby chceli pohladiť a dať sa pohladiť. A najmä tým ktorých nemá kto pohladiť ani v živote ani v smrti a ani po smrti.
Pardon! Ospravedlňujem sa za názov zastavenia. Taký neobvyklý! Klasicky znie názov tohto zastavenia takto: Pána Ježiša skladujú z kríža.
Napriek tomu, že v týchto dňoch sa klasické schému rúcajú, poďme ešte na chvíľu na klasiku.
Nikodém, Jozef Arimatejský, Mária - Matka Syna, teraz matka bez syna, Magdaléna, ktorá tak veľmi milovala – teraz bez milovaného a možno ešte zopár žien.
Skladanie z kríža – je krátky okamžik medzi krížom a hrobom. Je mŕtvy! Ale, ešte je. Dá sa, aj keď mŕtveho, dá sa Ho ešte dotknúť. Ako umierajúci bol nedostupný , na kríži, veľmi vysoko. Ako pochovaný, o chvíľu, už bude veľmi, veľmi ďaleko.
13. zastavenie, zastavenie medzi smrťou a pochovaním je o ľudskom tele , ktoré tu ešte je a o dotyku, ktorý už o chvíľu nebude možný.
Skladanie z kríža nám ukazuje čo vlastne ľudské telo je. A zároveň sa pýta - na čo je .
Možno – paradoxne – ale je, práve tu a teraz, aj čas zamyslieť sa nad 6. resp. 9. prikázaním. Aj ono je o tele, o dotyku a o mne a o tebe.
13. zastavenie - Teológia tela. Teológia dotyku.
Dotyk. Ináč sa dotýka v láske matka tela syna, inač milenci vo vášni a túžbe, ináč pracovník pohrebnej služby za peniaze a ináč vojak pochovávajúci na rozkaz nadriadeného.
Telo. Perióda, ktorá vyčíňaním koróna vírusu práve definitívne končí bola epochou tela. Telo ako najvyššia hodnota – modla a telo ako materiálna sériová takmer bezcenná „kusovka.“
Telo ako cieľ a telo ako cesta k cieľu.
Telo ako dodávateľ a telo ako odberateľ reklamy.
Telo ako tovar a telo ako platidlo. O chvíľu bude – ba niekde už aj je - tiel toľko, že o počtoch by sme radšej nechceli počuť. A nikto sa ich nebude môcť dotýkať, ba ani chcieť. Okrem pracovníkov pohrebnej služby – za peniaze a vojakov – na rozkaz.
Dal si mi Bože telo.(porovnaj List Hebrejom 10. kap. alebo podobne Žalm 40 verše 7 a nasl.)
Načo si mi dal telo ?
„Aby som podľa možnosti dlho a blažene žil“- hovorí odchádzajúca doba.
„Nie! “- hovoria vyššie uvedené verše- „ aby som plnil Božiu vôľu.“
Kristus spresňuje : „moja vôľa je aby ste sa navzájom milovali.“
A aby nedošlo k omylu, čo milovanie vlastne je – dodáva:“ nikto nemiluje viac ako ten kto dáva svoj život.“
Možno nie tak naraz, ako to urobil on. Možno po troške, denne premieňať seba samého v prospech existencie druhého.
Z lásky, cez stratu seba - cez obetovanie.
Môj život je môj oltár. Telo je môj dar.
Dal si mi telo – aby som plnil Tvoju vôľu – aby som sa v tele premieňal na obetu. Z lásky.
Ak nemiluješ – strácaš čas.
Ak miluješ a nechceš sa obetovať a strácať seba v prospech druhého – nedaruješ sa.
Nepremieňaš sa - strácaš život. Nie si tu na nič. Si zrno, ktoré neodumrelo, neprekročí tieň svojej smrti. Neprežije. Nepremenilo sa. Neprinieslo úrodu.. Zhnije.
Tak sa dozrieva v tele. Kto to nepochopí, ten len telo pre hrob vykrmuje. Na nič tu nie je. Je ako soľ ktorá stratila chuť. Nikto to nechce. Treba ju naložiť a vyviezť na nákladných autách za mesto.
A akýkoľvek dlhý život je vskutku len okamžik „medzi umieraním a hrobom.“ Okamžik v ktorom treba stihnúť cenný dotyk lásky a obety.
Celá krásna si Mária – Matka Božej Lásky. Oroduj za nás!
Krásna si sv. Mária Magdaléna – učenlivá žiačka Božej Lásky. Oroduj za nás!
Tajomný a múdry Nikodém a štedrý darca hrobu Jozef Arimatejský, služobníci Lásky orodujte za nás. Teraz i v hodinách po našej smrti.
plk. ThLic. Marko Trochan, dekan VeVzS
Vojaci nakladajú obete koróna vírusu na nákladne auta a odvážajú ich do krematória.
https://www.google.sk/search?q=bergamo+military+corona&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwiEksut2NDoAhWL-KQKHbcLCH8Q_AUoAnoECAsQBA&biw=1477&bih=645&dpr=1.3#imgrc=QM_4vquEZRV34M
https://www.dailymail.co.uk/news/article-8129959/Military-trucks-transport-Italian-coronavirus-victims-coffins-cremated.html#v-3375898459677241926
13. zastavenie krížovej cesty: Vojaci nakladajú obete koróna vírusu na nákladne auta a odvážajú ich do krematória.
Venovanie: Utrpenie spojené s napísaním a prečítaním tohto zastavenia venujme tým, ktorým nebude umožnené pohladiť svojich po smrti aj keď by to veľmi chceli. A tiež tým, ktorí ešte nedozreli aby chceli pohladiť a dať sa pohladiť. A najmä tým ktorých nemá kto pohladiť ani v živote ani v smrti a ani po smrti.
Pardon! Ospravedlňujem sa za názov zastavenia. Taký neobvyklý! Klasicky znie názov tohto zastavenia takto: Pána Ježiša skladujú z kríža.
Napriek tomu, že v týchto dňoch sa klasické schému rúcajú, poďme ešte na chvíľu na klasiku.
Nikodém, Jozef Arimatejský, Mária - Matka Syna, teraz matka bez syna, Magdaléna, ktorá tak veľmi milovala – teraz bez milovaného a možno ešte zopár žien.
Skladanie z kríža – je krátky okamžik medzi krížom a hrobom. Je mŕtvy! Ale, ešte je. Dá sa, aj keď mŕtveho, dá sa Ho ešte dotknúť. Ako umierajúci bol nedostupný , na kríži, veľmi vysoko. Ako pochovaný, o chvíľu, už bude veľmi, veľmi ďaleko.
13. zastavenie, zastavenie medzi smrťou a pochovaním je o ľudskom tele , ktoré tu ešte je a o dotyku, ktorý už o chvíľu nebude možný.
Skladanie z kríža nám ukazuje čo vlastne ľudské telo je. A zároveň sa pýta - na čo je .
Možno – paradoxne – ale je, práve tu a teraz, aj čas zamyslieť sa nad 6. resp. 9. prikázaním. Aj ono je o tele, o dotyku a o mne a o tebe.
13. zastavenie - Teológia tela. Teológia dotyku.
Dotyk. Ináč sa dotýka v láske matka tela syna, inač milenci vo vášni a túžbe, ináč pracovník pohrebnej služby za peniaze a ináč vojak pochovávajúci na rozkaz nadriadeného.
Telo. Perióda, ktorá vyčíňaním koróna vírusu práve definitívne končí bola epochou tela. Telo ako najvyššia hodnota – modla a telo ako materiálna sériová takmer bezcenná „kusovka.“
Telo ako cieľ a telo ako cesta k cieľu.
Telo ako dodávateľ a telo ako odberateľ reklamy.
Telo ako tovar a telo ako platidlo. O chvíľu bude – ba niekde už aj je - tiel toľko, že o počtoch by sme radšej nechceli počuť. A nikto sa ich nebude môcť dotýkať, ba ani chcieť. Okrem pracovníkov pohrebnej služby – za peniaze a vojakov – na rozkaz.
Dal si mi Bože telo.(porovnaj List Hebrejom 10. kap. alebo podobne Žalm 40 verše 7 a nasl.)
Načo si mi dal telo ?
„Aby som podľa možnosti dlho a blažene žil“- hovorí odchádzajúca doba.
„Nie! “- hovoria vyššie uvedené verše- „ aby som plnil Božiu vôľu.“
Kristus spresňuje : „moja vôľa je aby ste sa navzájom milovali.“
A aby nedošlo k omylu, čo milovanie vlastne je – dodáva:“ nikto nemiluje viac ako ten kto dáva svoj život.“
Možno nie tak naraz, ako to urobil on. Možno po troške, denne premieňať seba samého v prospech existencie druhého.
Z lásky, cez stratu seba - cez obetovanie.
Môj život je môj oltár. Telo je môj dar.
Dal si mi telo – aby som plnil Tvoju vôľu – aby som sa v tele premieňal na obetu. Z lásky.
Ak nemiluješ – strácaš čas.
Ak miluješ a nechceš sa obetovať a strácať seba v prospech druhého – nedaruješ sa.
Nepremieňaš sa - strácaš život. Nie si tu na nič. Si zrno, ktoré neodumrelo, neprekročí tieň svojej smrti. Neprežije. Nepremenilo sa. Neprinieslo úrodu.. Zhnije.
Tak sa dozrieva v tele. Kto to nepochopí, ten len telo pre hrob vykrmuje. Na nič tu nie je. Je ako soľ ktorá stratila chuť. Nikto to nechce. Treba ju naložiť a vyviezť na nákladných autách za mesto.
A akýkoľvek dlhý život je vskutku len okamžik „medzi umieraním a hrobom.“ Okamžik v ktorom treba stihnúť cenný dotyk lásky a obety.
Celá krásna si Mária – Matka Božej Lásky. Oroduj za nás!
Krásna si sv. Mária Magdaléna – učenlivá žiačka Božej Lásky. Oroduj za nás!
Tajomný a múdry Nikodém a štedrý darca hrobu Jozef Arimatejský, služobníci Lásky orodujte za nás. Teraz i v hodinách po našej smrti.
plk. ThLic. Marko Trochan, dekan VeVzS
Vojaci nakladajú obete koróna vírusu na nákladne auta a odvážajú ich do krematória.
https://www.google.sk/search?q=bergamo+military+corona&safe=active&source=lnms&tbm=isch&sa=X&ved=2ahUKEwiEksut2NDoAhWL-KQKHbcLCH8Q_AUoAnoECAsQBA&biw=1477&bih=645&dpr=1.3#imgrc=QM_4vquEZRV34M
https://www.dailymail.co.uk/news/article-8129959/Military-trucks-transport-Italian-coronavirus-victims-coffins-cremated.html#v-3375898459677241926