15. výročie vzniku Ozbrojených síl Slovenskej republiky

  Aj Ústredie EPS v OS SR a OZ SR si v dňoch 20.-22. septembra 2008 pripomenulo deň Ozbrojených síl SR a to aktívnou účasťou generálneho duchovného plk. Ing. Mgr. Jaroslava Balockého na slávnostiach a pietnych aktoch konaných pri príležitosti 15. výročia vzniku OS SR:

  Dňa 20. Septembra 2008 generálny duchovný na slávnostnom ceremoniály v Brezovej pod Bradlom pri akte kladenia vencov k dejinnému pamätníku od Dušana Jurkoviča na miestnom cintoríne povedal:  Stojíme na mieste, na ktorom si uvedomujeme intenzívnejšie aj svoju vlastnú pominuteľnosť jasnejšie ako kdekoľvek inde.  Ale ako kresťania tu nestojíme iba v zármutku a beznádeji, ale v tichej odovzdanosti viery, že Pán života i smrti má pre nás po tejto časnosti pripravenú ešte inú alternatívu -večnosť.  A raz, v ten pravý čas, aj nás prenesie zo smrti do života. A pokračoval: Udalosť, ktorá nás priviedla na toto historické miesto dôstojnej piety nám v spomienkach sprítomňuje udalosti meruôsmych rokov, ktoré sa odohrali na brezovskom chotári.  Ich odkaz je taký veľký, že ani po rokoch na ne nevieme, nemôžeme a nechceme zabudnúť. Preto v tejto chvíli s úctou, pokorou a vďačnosťou vyznávame s pisateľom listu Židom „Spomínajte na svojich vodcov. Pozorujte, aký bol koniec ich obcovania, a napodobňujte ich vieru.“  S úctou dnes spomíname na vodcov Hurbanovských dobrovoľníkov. S úctou spomíname na udalosti meruôsmych rokov, lebo spoločnosť, ktorá si nič nepripomína, je ako strom bez koreňov, z ktorých vyrástol. Táto chvíľa nechce byť iba chvíľou spomienok. Takáto príležitosť nás zaväzuje k tomu, aby sme boli stáli vo vernosti, pobožne žili, čestne svedomite a zodpovedne konali. Lebo či si to uvedomujeme alebo nie, sme povolaní aj keď „len“ do Ozbrojených síl SR predsa ako „ Divini ministri – Boží služobníci“ , ktorí majú hájiť pravdu, rozsievať pokoj a brániť slobodu a demokraciu. Výstižne to vyjadril myjavský superintendent Karol Kuzmány v hymnickej piesni Kto za pravdu horí, v tej sa v druhom verši vyznáva: „Kto si stojí v slove, čo priam zhŕkne svet, komu nad statočnosť venca v nebi niet, koho dar nezvedie, hrozba neskloní: Tomu moja pieseň slávou zazvoní!“ Kiežby slová tejto hymnickej piesne boli i pre nás spoľahlivým kompasom na zložitých križovatkách života, aby sme sa vždy vedeli zodpovedne rozhodnúť pre správny smer. Aby sme neblúdili v temných nociach, nelovili v kalných vodách, ale bezpečne kráčali k vytúženému cieľu.

Na pozvanie Ordinára OS a OZ SR sa dňa  21. septembra 2008 generálny duchovný zúčastnil na slávnostnej svätej omši v kostole sv. Jána z Mathy – Trojičke, ako člen oficiálnej delegácie ministerstva obrany SR a v odpoludňajších hodinách slávnostnej vojenskej prehliadky na Rázusovom a Vajanského nábreží a pietneho aktu kladenia vencov k Pamätníku Ľudovíta Štúra.

V pondelok, dňa 22. Septembra 2008 sa generálny duchovný zúčastnil na Pietnom akte kladenia vencov pri Pamätníku zmierenia. Aj tu sa podelil s ostatnými so svojimi myšlienkami, keď vo svojom príhovore povedal:  Sú udalostí, ktoré sa do dejín zapísali zlatými písmenami. Ale dnes sme sa tu zhromaždili, lebo spomienkou na dni minulé chceme nájsť i v smutných udalostiach ducha pravdy. Mnoho je dnes toho, čo nás sužuje a trápi. No zo všetkého najviac nás sužuje a trápi pomyslenie na to, koľko škody, zla a nešťastia vo svete spôsobili a stále ešte spôsobujú „kainovské ruky“.  Na tých nešťastiach, ktoré dejiny zaznamenali, sa v prevažnej miere zúčastňovali ľudia mysliaci podobne ako Kain: „či som ja strážcom svojho brata?“  Takto uvažujú mnohí aj v dnešnom svete a vyhovárajú sa: „Čo ja slabý jedinec už môžem vo svete zmeniť?  Na vine je spoločnosť a jej zákony.“ Ak sa však takéto myslenie podarí  na svete potlačiť, Kain z ľudského pokolenia vymizne.

Kto by nebol rád, keby sa tak naozaj stalo. Situácia je však iná. Spoločnosť  tvoria jedinci, a preto má každý svoj podiel na tom, ako to v nej vyzerá. Preto Boh každého z nás berie rovnako na zodpovednosť. Nikto sa nemôže vyhovárať a vinu zvaľovať na iného.

Biblický Kain veľmi dobre vedel, že sa previnil, keď sa ho Boh pýtal „kde je tvoj brat Ábel?“ Keby si nebol vedomý svojej viny, že prelial nevinnú krv, bol by odpovedal pravdivo. Namiesto toho pokrytecky klame a odpovedá: „Neviem, či som ja strážcom svojho brata?“ Niečo podobné môžeme pozorovať aj vo svete okolo nás. Ten, koho trápi svedomie, kto vie, že nie je v práve, kto sa dopúšťa krivdy na druhom, hrá sa na silného a skrýva sa za vlastnú aroganciu.

Z mnohých malých, samých o sebe nepatrných kvapiek vzniká v prírode dravá rieka. A z navonok nepatrných pohnútok vznikajú v spoločnosti vážne konflikty a závažne činy. Preto pri takýchto stretnutiach a pietnych spomienkach je naším želaním, aby sa takéto smutné udalosti nepakovali. Nevyžaduje to od človeka veľa, iba odhodlanie a ochotu : dopriať slobodu aj iným.

Po pietnom akte kladenia vencov a slávnostnom zhromaždení pri Pamätníku zmierenia na MO SR bola plukovníkovi Ing. Mgr. Jaroslavovi Balockému udelená Pamätná medaila k 15. Výročiu vzniku ozbrojených síl SR.