Deň ozbrojených síl SR

22. septembra si všetci vojaci pripomínajú svoj najväčší sviatok – Deň ozbrojených síl Slovenskej republiky.

Program osláv začal už o 9.00 hod. pri Pamätníku zmierenia pietnym aktom za účasti ministra obrany SR Jaroslava Bašku, verejného ochrancu práv Pavla Kandráča, poslancov Národnej rady SR, vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky Milana Čiča, štátneho tajomníka ministerstva obrany SR Daniela Duchoňa, ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR mons. Františka Rábeka, bývalých ministrov obrany SR Jána Siteka a Pavla Kanisa, príslušníkov vojenského diplomatického zboru akreditovaných v Slovenskej republike. Položením vencov a kytíc k Pamätníku zmierenia si prítomní uctili pamiatku vojakov, ktorí zahynuli pri plnení úloh v zahraničných misiách. Minister obrany SR vo svojom príhovore vzdal úctu všetkým vojakom, ktorí plnili úlohy v zahraničných misiách a pri obrane mieru v krízových oblastiach položili svoj život. S príhovorom vystúpil aj ordinár OS a OZ mons. František Rábek.

Ďalším bodom programu bolo slávnostné zhromaždenie ku Dňu ozbrojených síl SR, ktoré sa konalo v priestoroch Klubu Ministerstva obrany SR. Prítomným funkcionárom ministerstva obrany a ozbrojených síl bol prečítaný rozkaz prezidenta Slovenskej republiky a hlavného veliteľa ozbrojených síl SR, ktorý vydal prezident Ivan Gašparovič pri príležitosti Dňa ozbrojených síl SR.

Deň ozbrojených síl SR je už tradičnou príležitosťou na ocenenie ľudí, ktorí sa zaslúžili o rozvoj ozbrojených síl SR. Pamätné medaily a vojenské medaily a odznaky si dnes z rúk ministra obrany a náčelníka Generálneho štábu OS SR prevzalo 45 profesionálnych vojakov, zamestnancov rezortu ministerstva obrany a vojakov vo výslužbe.

Ocenení pamätnými plaketami boli aj všetci bývalí velitelia slovenských kontingentov operácie KFOR v Kosove, kde si príslušníci ozbrojených síl SR v tomto roku pripomínajú už 10. výročie svojho pôsobenia. Dve plakety boli udelené in memoriam. V priestoroch Klubu MO SR bola pri príležitosti tohto výročia otvorená aj výstava fotografií, ktorá prináša obrazový materiál z desaťročného plnenia úloh našich príslušníkov v Kosove.

Minister obrany Jaroslav Baška vo svojom príhovore načrel do histórie revolúcie v rokoch 1848 a 1849. „Pripomíname si tieto udalosti a skláňame sa pred odvahou a nebojácnosťou všetkých slovenských dobrovoľníkov, ktorí obetovali svoje životy v mene slobody a práva na sebaurčenia národa a proti sociálnemu útlaku a vykorisťovaniu najširších vrstiev slovenského národa. Na týchto historických udalostiach pred viac ako 160-timi rokmi sú postavené korene a inšpirácie Dňa ozbrojených síl Slovenskej republiky“, povedal minister.

Súčasťou slávnostného zhromaždenia boli aj slávnostné promócie dvoch publikácií, ktoré vznikli s podporou Ministerstva obrany SR. Autorský kolektív z Vojenského historického ústavu v Bratislave, pod vedením PhDr. Jána Štaigla CSc, prináša v knihe Generáli biografické portréty slovenskej vojenskej generality od roku 1918 až po súčasnosť. Druhou publikáciou, ktorú dnes do života uviedol minister obrany spolu s náčelníkom generálneho štábu je kniha kázní ordinára ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR mons. Františka Rábeka pod názvom V službe Slova.

Na záver osláv Dňa ozbrojených síl SR sa o kultúrny zážitok účastníkov slávnostného zhromaždenia postaralo reprezentačné teleso Ministerstva obrany SR Vojenský folklórny súbor Jánošík, ktorý v rámci svojho vystúpenia takisto uviedol do života nový hudobný album.
 

História Dňa Ozbrojených síl Slovenskej republiky

Tisícročná túžba slovenského národa žiť v samostatnom, svojbytnom, suverénnom a zvrchovanom štáte sa v roku 1993 stala skutočnosťou. Táto historická udalosť bola vyvrcholením bohatých a často pohnutých dejín, v ktorých nechýbali ani vojenské aspekty.
Ak uznáme obraznú premisu, že tradície sú základmi budovy, z ktorých rastú múry úcty a vážnosti k predkom, máme určite na čom budovať. Neodškriepiteľný je aj fakt, že na našich starších i novších dejinách sa významne podieľala aj armáda a vlastenecká výchova, prehlbovanie národného povedomia, ako aj morálny a duchovný rozvoj jej príslušníkov - vojakov povinnej služby i vojenských profesionálov - sa musí odvíjať od histórie, vojenských tradícií a symboliky.

Bolo preto logické, že keď sme v piatom roku existencie samostatnej Slovenskej republiky aj armády hľadali udalosť, ktorá by najlepšie charakterizovala jej pamätný deň v kalendári, voľba padla na rok 1848.

Európske buržoázne revolúcie v polovici 19. storočia zápasili v jednotlivých krajinách s rôznorodými problémami. V rakúskej monarchii bola popri úsilí odstrániť feudálne pomery a absolutizmus mimoriadne citlivou národnostná otázka. Emancipačné snahy utláčaných národov však narážali na silný odpor vládnucich národov - rakúskych Nemcov v tzv. Predlitavsku a Maďarov v Uhorsku. Vtedajšia slovenská spoločnosť v dôsledku svojho dlhodobého nerovnoprávneho postavenia vstúpila do víru revolučných udalostí v dosť nerozvinutej podobe, čo poznačilo aj jej vojenské úsilie.

Prvá slovenská dobrovoľnícka výprava sa uskutočnila v druhej polovici septembra 1848 v nadväznosti na vystúpenie Chorvátov proti Maďarom v Zadunajsku, pričom pôvodným cieľom ústredného národnopolitického orgánu Slovákov - Slovenskej národnej rady - bolo po obsadení podjavorinského kraja a považských stolíc vyburcovať povstanie na celom území obývanom Slovákmi.

Dobrovoľnícky zbor prekročil moravsko-slovenské hranice 18. septembra 1848 a podvečer dorazil do Myjavy. Jadro výpravy i so SNR sa potom 21. septembra presunulo do Brezovej pod Bradlom. Na druhý deň - 22. septembra - v jej okolí dobrovoľníci zviedli víťazný boj s dvoma švadrónami cisárskych kyrysníkov a dvoma stotinami pešiakov, plniacimi príkazy peštianskej vlády.

Protipovstalecké sily sa však spamätali a už 25. septembra sa prisunuté maďarské gardy a cisárske jednotky pripravili zovrieť dobrovoľníkov do klieští a zaútočiť z troch strán - od Senice, Vrbového a Nového Mesta. Slovenskí dobrovoľníci, žiaľ, nedostali očakávanú posilu druhej povstaleckej vlny a v bitke pri Senici 26. septembra utrpeli porážku. Nič na tom už nezmenil ani ich úspešný útok na stotinu pruského princa pri Starej Turej 27. septembra. Na druhý deň, po ďalšej neúspešnej bitke pri Poriadi neďaleko Myjavy, sa stiahli na Moravu, kde bol zbor formálne rozpustený. Chorváti sa udržali iba o deň dlhšie a 29. septembra podľahli v bitke pri Pákozde a Sukaró.

Septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov sa teda skončila neúspechom, ale ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom sa navždy zapísalo do našich dejín a 22. september zostane zvečnený aj v podobe Dňa Armády SR, resp. Dňa Ozbrojených síl SR, ktorý sme začali sláviť v roku 1998 a pripomenieme si ho aj v tomto roku.