20. výročie pádu totalitného, ateistického režimu komunistov

Odpor proti totalitnej moci počas druhej svetovej vojny si 17. novembra pripomínajú študenti na celom svete. Medzinárodný deň študentstva vyhlásil Medzinárodný zväz študentstva v roku 1941 na manifestácii solidarity s českými študentmi v Londýne ako spomienku na rozpútanie fašistického teroru proti českým vysokým školám a ich študentom v roku 1939.Od roku 2001 na Slovensku 17. november slávime aj ako štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu.

Podnetom na vyhlásenie Medzinárodného dňa študentstva sa stali udalosti na jeseň 1939 vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava. Okupácia českých území nemeckými vojskami vyvolala v uliciach Prahy 28. októbra 1939 demonštráciu v spojitosti s oslavami vzniku Československa. Pri zrážke medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami, pričom ich príslušníci použili aj strelné zbrane, zahynul mladý robotník Václav Sedláček. Trinásti ďalší účastníci demonštrácie utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi aj študent medicíny Univerzity Karlovej Jan Opletal, ktorý o dva týždne zraneniam podľahol. Opletalova smrť vytiahla 17. novembra 1939 do ulíc stovky vysokoškolákov bez rozdielu ich príslušnosti k fakulte alebo škole vôbec. Chceli sa pochodom cez mesto s medikom dôstojne rozlúčiť pred pohrebom v dedinke Lhota nad Moravou. Strety s políciou a nemeckými vojakmi trvali celý deň a ich následky boli tragické. Špeciálne nemecké komandá SS a SD prepadávali vysoké školy a internáty v Prahe, Brne a Příbrame. Nasledovali popravy bez súdu, vyše 1200 študentov odvliekli do koncentračného tábora Sachsenhausen-Oranienburg. O bleskovej protištudentskej akcii rozhodol 16. novembra v Berlíne nemecký vodca Adolf Hitler. Pri príležitosti druhého výročia uzatvorenia českých vysokých škôl a odvlečenia študentov do koncentračného tábora sa v Londýne stretli delegácie študentov 26 národov pod záštitou prezidenta Edvarda Beneša a exilovej československej vlády. V slávnostnom vyhlásení stanovili 17. november za Medzinárodný deň študentstva. V roku 1942 na zasadnutí Medzinárodného študentského zhromaždenia vo Washingtone bol 17. november potvrdený a opäť vyhlásený za Medzinárodný deň študentstva. Na akte potvrdenia sa zúčastnili delegáti študentov 50 národov. Podobne ako v roku 1939 aj v novembri 1989 zohrali najmä v Prahe a v Bratislave významnú úlohu študenti vysokých škôl. Stali sa katalyzátormi všetkých neskôr nasledujúcich zmien. Udalostiam zo 17. novembra 1989, keď sa študentskými demonštráciami začala Nežná revolúcia, predchádzali nelegálne stretnutia študentov v Prahe aj v Bratislave. Poslucháči vysokých škôl ich zorganizovali v predvečer Medzinárodného dňa študentstva. V novembri 1989 príslušníci Verejnej bezpečnosti na Národnej triede v Prahe zbili študentov demonštrujúcich za základné ľudské práva. Postupne udalosti na podporu študentov a na vyjadrenie odporu voči socialistickému zriadeniu nadobúdali väčší rozmach, až vyústili do pádu režimu. Rok 1989 priniesol národom v Československu, ako aj miliónom ďalších ľudí v strednej a východnej Európe, slobodu, demokraciu, obnovenie ľudských práv a vieru.
Nežná revolúcia v roku 1989 začala aj v živote cirkví na Slovensku nové slobodné obdobie. Skončila sa kontrola totalitného štátu nad činnosťou duchovných i laických veriacich, svoju prácu mohli oficiálne začať a rozvíjať všetky ich štruktúry. Zelenú dostalo vydávanie náboženskej literatúry, vstupovanie registrovaných cirkví a náboženských spoločností do programov médií, slobodné vyučovanie náboženstva na školách.
Katolícka cirkev mala v roku 1989 iba troch oficiálnych biskupov. Niekoľko mesiacov po Nežnej revolúcii už však mohla Svätá stolica vymenovať aj ostatných hierarchov, aby boli náležite obsadené všetky diecézy vrátane gréckokatolíckej v Prešove. Taktiež mohli byť obnovené kňazské semináre na výchovu budúcich kňazov, svoju činnosť zlegalizovali ženské i mužské rehole, za 20 rokov bolo postavených niekoľko stoviek kostolov.
Dôsledkom uplatňovania náboženskej slobody boli aj tri návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v rokoch 1990, 1995 a 2003. Cirkvi začali hneď po roku 1989 verejne pracovať na duchovnej obnove svojich veriacich a rozvíjať mnohé sociálne a charitatívne projekty zamerané na pomoc chudobným, chorým a osamelým ľuďom. V tomto období začali otvorene vyznávať svoju vieru aj príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov vo vtedajšom Československu a začali sa otvorene zúčastňovať na živote cirkvi, slobodnou účasťou na bohoslužbách, či prijímaním sviatostí, čo dovtedy bolo v ateistických silových rezortoch totalitného Československa nemožné. Kňazi Katolíckej cirkvi začali vstupovať do priestorov armády a väzníc. Neskôr po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1994 vstúpili prví kňazi oficiálne aj do štruktúr vtedajšej Armády Slovenskej republiky a Zboru väzenskej a justičnej stráže. Ďalšie roky ich slobodného pôsobenia v tomto prostredí boli zavŕšené vznikom Ordinariátu OS a OZ SR v roku 2003 a vymenovaním prvého ordinára MOns. Františka Rábeka, ktorý sám bol totalitným komunistickým režimom ako kňaz perzekvovaný štátnymi orgánmi za jeho odmietanie podriadiť sa diktátu komunistickej moci.