Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Pamiatka reformácie

  • Autor: Milan Petrula
  • Foto: Žofia Ondrejčinová (maľba olejom)
  • Dátum: 25.10.2011
  • Zdieľaj Zdieľať na Facebook

2. Petrov list 1.kapitola: 19-21 verš – Ekumenický preklad 2007.
„Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme s nim boli na svatom vrchu, a tak sa prorocké slovo stalo pre nás mocnejším. Dobre robíte, keď naň upierate svoj zrak ako na sviecu, ktorá svieti na temnom mieste, až kým nezažiari deň a nevyjde vám v srdciach zornička. Predovšetkým buďte si vedomí
toho, že ani jedno proroctvo v Písme nevzniklo na základe vlastného výkladu skutočnosti. Veď proroctvo nikdy nepovstalo z vôle človeka, ale ľudia poslaní Bohom hovorili z vnuknutia Ducha Svätého.“

Bratia a sestry vo viere v Ježiša Krista, milí priatelia!

Spolu s Vami sa chcem zamyslieť nad obdobím, ktoré v dejinách cirkvi prinieslo mnoho rozličných názorov, ale hlavne prinieslo znovuobjavenie Božej lásky, milosti a záchrany. Jedno z reformačných hesiel a posolstiev znelo: Lux in tenebris - Svetlo v temnotách. Tak charakterizovali ľudia onej doby to, čo sa odohralo v období rokov 1517 a neskôr. Prinášať svetlo do tmy bolo posolstvom reformácie.
Pán Ježiš Kristus povedal: Ja som svetlo sveta. On nám priniesol nový pohľad na Boha a dôležitosť viery v živote človeka. Toto tvrdenie nestráca nič na svojej platnosti za žiadnych okolností. Počas dejín cirkvi bolo obdobie, kedy bolo potrebné nanovo jasne povedať, čo znamená, že Ježiš Kristus je svetlo sveta. Reformácia nepriniesla nového Ježiša Krista ale nový pohľad na to, čo ponúka Ježiš Kristus pre človeka. Tento pohľad zmenil vnímanie dôležitých otázok v živote človeka. Medzi tieto patria otázky o tom, ako možno nájsť Božiu milosť, čo znamená viera, ospravedlnenie, večnosť, aký zmysel má život.
Svetlo znamenalo od najstarších dôb prítomnosť a priazeň Hospodinovu. Prvé, čo Boh dal do sveta, bolo svetlo. Od počiatku sprevádza život. Tým je naozaj sprítomnené vedenie Božie v našom živote.
Boh nás vedie životom. Nie je to vymyslená rozprávka pre upokojenie našej duše. On nás sprevádza od počiatku sveta a dáva nám spoznávať mnohé veci v živote, vo svete, vo vesmíre, dáva nám možnosť vedieť sa zorientovať v spleti problémov a zároveň vychutnať si radosť .
Výsledkom Božej prítomnosti a sprevádzania je pokojnejší život aj napriek mnohým problémom a starostiam. Život, v ktorom si kladieme otázky o zmysle nášho bytia. Život, v ktorom napredujeme. Pýtame sa na mnohé veci. Hľadáme odpovede. Pre akú príčinu vidíme striedanie sa dobra so zlom vo svete. vidíme, že pravda a lož sú v stálom protiklade a svet je navonok ovládnutý násilím, lžou a zlom. Svetlo sa strieda s tmou.
Tma je predstaviteľkou zlých vecí, nezodpovedaných otázok, zakrýva to, čo ľudia chcú nechať zahalené pod rúškom nevedomosti. temnota je to, čo nemáme radi.
Lož sa nám ukazuje vo svete v rôznych podobách. Ponúka sa nám pestrofarebná. Žiari mnohými farbami.
Pravda je len jedna. Preto pôsobí na niektorých ľudí veľmi fádne, jednotvárne. Je pre nich nezaujímavá, pretože neprináša toľko rozmanitých tvárí, verzií.
Vo svete, aj keď sme veriaci ľudia, doráža na nás zlo, lož, utrpenie, nespravodlivosť, krivda, bolesť. Ale aj v týchto situáciách sa k nám prihovára Boh a ukazuje, že aj nám môže zasvietiť zornička v našom srdci. Môže sa roznietiť na základe viery v Hospodina, lebo žijeme vierou a nie videním, ako povedal apoštol Pavol.
Keď spoznanie Božej pravdy zasahuje naše srdce, svedomie, keď Božia prítomnosť mení naše životy, potom vychádza nám v srdci zornička. Zornička je prvá hviezda, ktorá je jasne viditeľná ľudským okom na oblohe aj v tme. Znamená to, že i my môžeme nájsť pre náš život jasnú orientáciu v spleti problémov, v tme bludov a lži.
K tomu, aby mohla v našom srdci vyjsť zornička je potrebné pozorne hľadieť na prorocké slovo a správne mu rozumieť. Pán Boh nám dáva možnosť správne rozumieť Jeho slovu, ktoré bolo napísané ľuďmi, ktorí bol vedení Duchom Svätým.
Takéto dielo priblíženia Božieho slova ľuďom Pán Boh vykonal aj cez Martina Luthera a jeho spolupracovníkov. Luther ako rímsko-katolícky mních, nemal v úmysle založiť novú cirkev, ale chcel priniesť očistenie od nánosu ľudských tradícií a vysvetľovania Božích právd. Paradoxne však zostal cirkevnou samotnou nepochopený.
Túto pravdu prijímanú cez Slovo Božie však niesol ďalej. Pravda na základe Božieho slova hovorí: každý človek je hriešny, odplata za hriech je smrť, Boh nenávidí hriech no miluje hriešnika veď poslal svojho Jednorodeného Syna, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Pravda o Božej milosti skrze vieru nezostala umlčaná. Tento krok nebol len z jeho vlastného rozhodnutia. K tomuto kroku bol inšpirovaný Duchom Svätým. keď sprístupnil slovo Božie nemeckému ľudu. Po jeho príklade bola Biblia prekladaná do národných jazykov. O Božej pravde sa jednoducho nedá mlčať.
Milí priatelia, nebojme sa aj dnes hľadať odpovede na naše životné otázky v Božom slove, ktoré hovorí o ľudskom živote, keď spoznávame pravdu o sebe samom o Bohu a jeho postoju k nám, veď nesledujeme vymyslené báje, ale prorocké slovo, ktoré sa stalo realitou v Ježišovi Kristovi, aby aj v našom srdci vyšla zornička, ktorá nám bude svietiť na cestu života.
Amen.

Fotogaléria k článku Pamiatka reformácie