Deň vojnových veteránov v Trenčíne
- Autor: Jaroslav Balocký
- Foto: Miroslav Ondráš
- Dátum: 15.11.2012
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V upravenom železničnom vagóne vo francúzskom Compiégne podpísali 11.11.1918 o 11. hodine predstavitelia Dohody a Trojspolku prímerie a v 11. minúte zaznela posledná salva, čím sa ukončila prvá svetová vojna. Vzápätí bol tento deň vyhlásený za Deň vojnových veteránov. Každý rok 11.11. sa rozozvučí nad mestom Rovereto takzvaný Zvon mieru vyrobený zo zbraní a munície, ktoré zostali na bojisku v okolitých horách. Nakoľko tento rok pripadol dátum 11.11. na nedeľu, spomienkový pietny akt vzdania úcty vojnovým veteránom na trenčianskom vojenskom cintoríne z 1. sv. vojny pri srbskej kaplnke sa konal 12.11.2012 so začiatkom o 11 hod. a 11 minúte. Na úvod i na záver pietnej spomienky zaznala zvuková nahrávka Zvona mieru z Rovereta a známa pieseň z flámskych polí v anglickom origináli aj v slovenskom preklade. Spomienkový akt pripravil Klub vojenských veteránov a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Trenčíne.
Na tomto pietnom akte sa zúčastnil primátor mesta Trenčín Richard Rybníček a plk. gšt. Ing. Martin Stoklasa, náčelník štábu VeSVaP OS SR Trenčín. Na úvod privítal predseda klubu vojenských veteránov Ing. Peter Forgách, plk. v.v. všetkých prítomných a vo svojom príhovore o.i. povedal: „Pietnu spomienku venujeme obetiam dvoch svetových vojen, a to bez rozdielu či patrili k víťazným, alebo porazeným armádam.“ Primátor mesta Trenčín Richard Rybníček ocenil to, že v Trenčíne sa takýto spomienkový akt koná, lebo slobodu si treba vážiť a o mier neustále zápasiť. Riaditeľ Úradu EPS OS SR Jaroslav Balocký vo svojom príhovore povedal: „Na širokých pláňach tzv. Yperského oblúku vo Flámsku sa nachádzajú obrovské vojenské cintoríny, na ktorých zakvitol vlčí mak a stal sa symbolom Svetového dňa vojnových veteránov. Ale menej známa už je ruža z Lidíc, ktorá sa stala symbolom zmierenia. O tejto ruži z Lidíc a o jej histórii chcem teraz hovoriť. Pred 70. rokmi, 4. júla 1942 bol pri atentáte parašutistov českého odboja v Lidiciach zavraždený Reinhard Heydrich, šéf pražského gestapa. Ako odplatu za atentát sa nacisti rozhodli Lidice úplne zničiť a vymazať z mapy. Tak sa aj stalo. Ráno 10. júla 1942 odviezli ženy a deti do koncentračných táborov, alebo ak boli „rasovo vhodné na nemeckú prevýchovu“, odvliekli ich do Nemecka. Iba málo sa ich po vojne vrátilo. 173 mužov, od 14 ročného chlapca po 73 ročného farára zastrelili. Domy zbúrali, cintorín rozmetali. Lidice zrovnali so zemou a pokryli vrstvou ornej pôdy. Nacisti boli hrdí na dielo svojej pomsty, takže celú akciu podrobne nafilmovali a nafotili. Tento dokumentárny materiál si dnes možno v Lidiciach pozrieť.... Pretože Lidice žijú.!... Vyhladená obec Lidice sa stala pamätníkom a múzeom. Ľudia z celého sveta znovu vybudovali obec v blízkosti tej starej. V záhrade priateľstva a mieru kvitnú ruže z krajín celého sveta. Ruža z Lidíc sa stala symbolom zmierenia. Ale zmierenie je možné iba s ľuďmi, ktorí vedia odpúšťať. Ak sa ľudia blízki i vzdialení, národy bez rozdielu rasy a konfesie naučia odpúšťať a neubližovať si, potom už naši potomkovia nebudú musieť zriaďovať vojenské cintoríny. Nech nám k tomu Pán Bom žehná a pomáha!“ Svoj príhovor zakončil modlitbou Pánovou.
Na záver položili vence k pamätníku zástupcovia Klubu vojenských veteránov a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Trenčín, primátor mesta Trenčín a zástupca vojenskej posádky Trenčín.
Na tomto pietnom akte sa zúčastnil primátor mesta Trenčín Richard Rybníček a plk. gšt. Ing. Martin Stoklasa, náčelník štábu VeSVaP OS SR Trenčín. Na úvod privítal predseda klubu vojenských veteránov Ing. Peter Forgách, plk. v.v. všetkých prítomných a vo svojom príhovore o.i. povedal: „Pietnu spomienku venujeme obetiam dvoch svetových vojen, a to bez rozdielu či patrili k víťazným, alebo porazeným armádam.“ Primátor mesta Trenčín Richard Rybníček ocenil to, že v Trenčíne sa takýto spomienkový akt koná, lebo slobodu si treba vážiť a o mier neustále zápasiť. Riaditeľ Úradu EPS OS SR Jaroslav Balocký vo svojom príhovore povedal: „Na širokých pláňach tzv. Yperského oblúku vo Flámsku sa nachádzajú obrovské vojenské cintoríny, na ktorých zakvitol vlčí mak a stal sa symbolom Svetového dňa vojnových veteránov. Ale menej známa už je ruža z Lidíc, ktorá sa stala symbolom zmierenia. O tejto ruži z Lidíc a o jej histórii chcem teraz hovoriť. Pred 70. rokmi, 4. júla 1942 bol pri atentáte parašutistov českého odboja v Lidiciach zavraždený Reinhard Heydrich, šéf pražského gestapa. Ako odplatu za atentát sa nacisti rozhodli Lidice úplne zničiť a vymazať z mapy. Tak sa aj stalo. Ráno 10. júla 1942 odviezli ženy a deti do koncentračných táborov, alebo ak boli „rasovo vhodné na nemeckú prevýchovu“, odvliekli ich do Nemecka. Iba málo sa ich po vojne vrátilo. 173 mužov, od 14 ročného chlapca po 73 ročného farára zastrelili. Domy zbúrali, cintorín rozmetali. Lidice zrovnali so zemou a pokryli vrstvou ornej pôdy. Nacisti boli hrdí na dielo svojej pomsty, takže celú akciu podrobne nafilmovali a nafotili. Tento dokumentárny materiál si dnes možno v Lidiciach pozrieť.... Pretože Lidice žijú.!... Vyhladená obec Lidice sa stala pamätníkom a múzeom. Ľudia z celého sveta znovu vybudovali obec v blízkosti tej starej. V záhrade priateľstva a mieru kvitnú ruže z krajín celého sveta. Ruža z Lidíc sa stala symbolom zmierenia. Ale zmierenie je možné iba s ľuďmi, ktorí vedia odpúšťať. Ak sa ľudia blízki i vzdialení, národy bez rozdielu rasy a konfesie naučia odpúšťať a neubližovať si, potom už naši potomkovia nebudú musieť zriaďovať vojenské cintoríny. Nech nám k tomu Pán Bom žehná a pomáha!“ Svoj príhovor zakončil modlitbou Pánovou.
Na záver položili vence k pamätníku zástupcovia Klubu vojenských veteránov a Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Trenčín, primátor mesta Trenčín a zástupca vojenskej posádky Trenčín.
