M. Glváč: Rezort obrany dal pod vedením Ľubomíra Galka súhlas na kanibalizovanie našich stíhačiek
- Autor: MO SR - KOd
- Foto: MO SR - Ivan Kelement
- Dátum: 03.09.2013
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Rezort obrany dal pod vedením Ľubomíra Galka súhlas na kanibalizovanie stíhacích lietadiel MiG – 29. Dôsledkom bolo menej prevádzkyschopných lietadiel, zníženie letových hodín pilotov, vyššia poruchovosť stíhačiek a v neposlednom rade ohrozenie bezpečnosti krajiny. „O podrobnostiach stavu, v akom nám boli tieto lietadlá odovzdané sme sa dozvedeli len nedávno, z dokumentu, ktorý bol neoddeliteľnou súčasťou Abonentnej zmluvy, avšak nenachádzal sa na ministerstve, ale na vzdušných silách na Sliači,“ informoval dnes minister obrany SR Martin Glváč na tlačovej konferencii. Poškodzovanie majetku v správe štátu bude mať aj trestnoprávnu dohru.
Podľa Abonentnej zmluvy, za ktorú štát platí nemalé peniaze, mala ruská strana v prípade poruchy stíhačky zabezpečiť dodanie náhradných dielov a následnú opravu. „To sa nedialo. Bývalé vedenie dalo súhlas na rozoberanie našich stíhačiek na náhradné diely, ktorými následne zabezpečili potrebný počet bojaschopných lietadiel. Nikto z vedenia netrval na plnení Abonentnej zmluvy,“ zdôraznil šéf rezortu obrany.
Ministerstvo obrany pod vedením Ľubomíra Galka malo v roku 2011, teda v čase, keď končila Abonentná zmluva 1, prevziať 12 prevádzkyschopných lietadiel. „Na tomto počte však naši predchodcovia netrvali. S plným vedomím prevzali koncom roka 2011 niekoľko nefunkčných lietadiel a podpísali novú Abonentnú zmluvu,“ uviedol minister. Ako ďalej vysvetlil stíhačkám chýbali motory, hlavné agregáty, ale aj podvozkové nohy.
Nekompetentnosť a nečinnosť bývalého vedenia bude stáť rezort obrany nemalé peniaze. „Zvýšená poruchovosť lietadiel MiG-29 a odstránenie následkov si vyžiada aj zvýšené náklady. Ak to pán Galko mohol vyriešiť napríklad za 15 miliónov eur, tak dnes nás to bude stáť dvojnásobok. A môžeme byť radi, že jeho ľahostajnosť, nemala následky na zdraví a životoch našich pilotov,“ povedal šéf rezortu obrany.
Ako ďalej minister obrany zdôraznil, súčasné vedenie prijalo potrebné opatrenia a ubezpečil, že Slovenská republika má v súčasnosti potrebný počet bojaschopných stíhačiek. „Ochrana vzdušného priestoru našej krajiny je zabezpečená rovnako ako aj náš záväzok v rámci systému NATINADS,“ vysvetlil. Súčasné vedenie musí ďalej rozhodnúť, či investuje do opráv, ktoré mohli byť pred 2 rokmi lacnejšie o niekoľko miliónov eur a zároveň hľadať nové riešenie zabezpečenia vzdušného priestoru SR.
Podľa Abonentnej zmluvy, za ktorú štát platí nemalé peniaze, mala ruská strana v prípade poruchy stíhačky zabezpečiť dodanie náhradných dielov a následnú opravu. „To sa nedialo. Bývalé vedenie dalo súhlas na rozoberanie našich stíhačiek na náhradné diely, ktorými následne zabezpečili potrebný počet bojaschopných lietadiel. Nikto z vedenia netrval na plnení Abonentnej zmluvy,“ zdôraznil šéf rezortu obrany.
Ministerstvo obrany pod vedením Ľubomíra Galka malo v roku 2011, teda v čase, keď končila Abonentná zmluva 1, prevziať 12 prevádzkyschopných lietadiel. „Na tomto počte však naši predchodcovia netrvali. S plným vedomím prevzali koncom roka 2011 niekoľko nefunkčných lietadiel a podpísali novú Abonentnú zmluvu,“ uviedol minister. Ako ďalej vysvetlil stíhačkám chýbali motory, hlavné agregáty, ale aj podvozkové nohy.
Nekompetentnosť a nečinnosť bývalého vedenia bude stáť rezort obrany nemalé peniaze. „Zvýšená poruchovosť lietadiel MiG-29 a odstránenie následkov si vyžiada aj zvýšené náklady. Ak to pán Galko mohol vyriešiť napríklad za 15 miliónov eur, tak dnes nás to bude stáť dvojnásobok. A môžeme byť radi, že jeho ľahostajnosť, nemala následky na zdraví a životoch našich pilotov,“ povedal šéf rezortu obrany.
Ako ďalej minister obrany zdôraznil, súčasné vedenie prijalo potrebné opatrenia a ubezpečil, že Slovenská republika má v súčasnosti potrebný počet bojaschopných stíhačiek. „Ochrana vzdušného priestoru našej krajiny je zabezpečená rovnako ako aj náš záväzok v rámci systému NATINADS,“ vysvetlil. Súčasné vedenie musí ďalej rozhodnúť, či investuje do opráv, ktoré mohli byť pred 2 rokmi lacnejšie o niekoľko miliónov eur a zároveň hľadať nové riešenie zabezpečenia vzdušného priestoru SR.
