Západný Balkán chce spolupracovať podľa vzoru Vyšehradskej štvorky
- Autor: MO SR - IBOŠ
- Foto: MO SR - IBOŠ
- Dátum: 11.10.2013
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Inštitút bezpečnostných a obranných štúdií privítal 9. októbra predstaviteľov vládnych a mimovládnych inštitúcií krajín Západného Balkánu. V rámci programu „Regionálna akadémia pre demokraciu: spolupráca v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti“ sa 10 predstaviteľov zo 6 krajín stretlo za okrúhlym stolom na pôde inštitútu so zástupcami rezortu a generálneho štábu OS SR, aby prediskutovali otázky regionálnej spolupráce vo vojenskej oblasti medzi krajinami Vyšehradskej skupiny. Partnerom projektu za slovenskú stranu je Slovenská atlantická komisia.
Obe strany diskutovali o tom, ako členstvo v medzinárodných zoskupeniach možno využiť v prospech záujmov členskej krajiny. Riaditeľ inštitútu Ivo Samson uviedol, že v súčasnej situácii, kedy je nutné zapojiť do bezpečnosti nielen vojenské, ale aj civilné nástroje a pri neustále sa zvyšujúcich nárokoch na obranu, je členstvo v Aliancii lacnejšie a efektívnejšie ako individuálny prístup k bezpečnosti. To potvrdzuje aj Slovensko svojou dlhodobou podporou spolupráce, či už regionálnej, európskej alebo medzinárodnej.
Regionálna spolupráca vo formáte V4 „je iba fórom, a nie inštitúciou, a preto sa sústreďuje na otázky spoločného záujmu,“ poznamenala Elena Orfánusová zo Sekcie obrannej politiky MO SR. Dôležitým faktorom spolupráce vo vojenskej oblasti je dôvera medzi partnermi. Postupne a pragmaticky sa rozvíjajúca spolupráca na regionálnej úrovni prispieva k vytváraniu užších vzťahov a posilňovaniu väzieb aj v oblastiach, ktoré boli donedávna vnímané ako citlivé otázky národnej suverenity. Najvýznamnejším vojenským projektom krajín V4 je príprava spoločnej bojovej skupiny EÚ v roku 2016, ktorú Slovensko presadilo počas svojho predsedníctva V4. Skúsenosti získané pri zostavovaní bojovej skupiny sa plánujú využiť aj v realizácii ďalších spoločných projektov vo vojenskej oblasti.
Predstavitelia rezortu však zdôraznili potrebu správnych očakávaní –mnohonárodné projekty, vrátane programov NATO ako celku (protiraketová obrana, systém pozemného prehľadu AGS), dokážu zefektívniť využitie obmedzených národných zdrojov, nemôžu však nahradiť dlhodobé a systematické investovanie do obrany zodpovedajúce záväzkom voči Aliancii.
Popri výhodách regionálnej spolupráce sa predstavitelia balkánskych krajín zaujímali aj o poslanie a fungovanie Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií. Viacerí označili predstavený model ako inšpirujúci a naznačili možnosť jeho využitia vo vlastných podmienkach s cieľom posilniť prepojenie štátnej sféry s občianskou spoločnosťou.
Obe strany diskutovali o tom, ako členstvo v medzinárodných zoskupeniach možno využiť v prospech záujmov členskej krajiny. Riaditeľ inštitútu Ivo Samson uviedol, že v súčasnej situácii, kedy je nutné zapojiť do bezpečnosti nielen vojenské, ale aj civilné nástroje a pri neustále sa zvyšujúcich nárokoch na obranu, je členstvo v Aliancii lacnejšie a efektívnejšie ako individuálny prístup k bezpečnosti. To potvrdzuje aj Slovensko svojou dlhodobou podporou spolupráce, či už regionálnej, európskej alebo medzinárodnej.
Regionálna spolupráca vo formáte V4 „je iba fórom, a nie inštitúciou, a preto sa sústreďuje na otázky spoločného záujmu,“ poznamenala Elena Orfánusová zo Sekcie obrannej politiky MO SR. Dôležitým faktorom spolupráce vo vojenskej oblasti je dôvera medzi partnermi. Postupne a pragmaticky sa rozvíjajúca spolupráca na regionálnej úrovni prispieva k vytváraniu užších vzťahov a posilňovaniu väzieb aj v oblastiach, ktoré boli donedávna vnímané ako citlivé otázky národnej suverenity. Najvýznamnejším vojenským projektom krajín V4 je príprava spoločnej bojovej skupiny EÚ v roku 2016, ktorú Slovensko presadilo počas svojho predsedníctva V4. Skúsenosti získané pri zostavovaní bojovej skupiny sa plánujú využiť aj v realizácii ďalších spoločných projektov vo vojenskej oblasti.
Predstavitelia rezortu však zdôraznili potrebu správnych očakávaní –mnohonárodné projekty, vrátane programov NATO ako celku (protiraketová obrana, systém pozemného prehľadu AGS), dokážu zefektívniť využitie obmedzených národných zdrojov, nemôžu však nahradiť dlhodobé a systematické investovanie do obrany zodpovedajúce záväzkom voči Aliancii.
Popri výhodách regionálnej spolupráce sa predstavitelia balkánskych krajín zaujímali aj o poslanie a fungovanie Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií. Viacerí označili predstavený model ako inšpirujúci a naznačili možnosť jeho využitia vo vlastných podmienkach s cieľom posilniť prepojenie štátnej sféry s občianskou spoločnosťou.
