Pamiatka zosnulých

1 Všetko má určenú chvíľu a každá záležitosť pod nebom má vhodný čas: 2 je čas narodiť sa a čas zomrieť, čas sadiť a čas vytŕhať zasadené, 3 čas zabíjať a čas liečiť, čas rúcať a čas stavať, 4 čas plakať a čas smiať sa, čas žialiť a čas tancovať, 5 čas rozhadzovať kamene a čas zbierať kamene, čas objímať a čas zanechať objímanie, 6 čas hľadať a čas strácať, čas uschovávať a čas odhadzovať, 7 čas trhať a čas zošívať, čas mlčať a čas hovoriť, 8 čas milovať a čas nenávidieť, čas vojny a čas mieru. 9 Aký trvalý zisk zostane pracujúcemu z toho, s čím sa namáha? 10 Všimol som si zamestnanie, ktoré dal Boh ľudským synom, aby sa ním zapodievali. 11 Všetko krásne urobil vo svojom čase, aj večnosť im dal do mysle, ale dielo, ktoré Boh koná, človek od začiatku až do konca nevystihne. 12 Spoznal som, že nie je pre nich nič lepšie, ako sa radovať a konať vo svojom živote dobro. 13 Aj to, ak niekto môže jesť a piť a zakúsiť dobro popri svojej námahe, je Boží dar. 14 Spoznal som, že všetko, čo Boh koná, trvá naveky. Nemožno k tomu nič pridať ani z toho nemožno ubrať, Boh tak urobil, aby sa ho ľudia báli. 15 Čo je, je už dávno. Čo má byť, bolo už dávno. Boh však vyhľadáva, čo sa pominulo.

     V týchto jesenných dňoch akoby bol najlepší čas pripomenúť si a zaspomínať si na ľudí, ktorí z tohto sveta odišli. Stojíme pri hroboch ľudí, ktorí nám boli vzácni, snáď sa nám z pamäte vynoria aj spomienky na chvíle, ktoré sme s nimi prežili. Bolestné spomienky, ktoré sa časom akoby pretavili na pokojné pohladenie. Čas nemôže zahojiť bolesť, ale naučí prijímať realitu straty. Všetko má svoj čas. Tá myšlienka je samozrejmá. Chvíľu sú veci tak, chvíľu inak. No niekedy nestačí poznať samozrejmú pravdu. Dôležitejšie je sa tou pravdou riadiť, dokázať to uplatniť vo svojom živote.
 

     Preto snáď práve pri hroboch si uvedomujeme, že nie my sme pánmi času. Akokoľvek by sme niekedy chceli čas zastaviť, alebo zmeniť, nedokážeme to. To nie my máme v rukách čas. Najviac si žiaľ vzácnosť niečoho a niekoho uvedomíme, až keď stratíme. Zdá sa nám, že všetko bude tak ako je dnes. Často krát sme tak zaneprázdnení svojou prácou, najrôznejšími povinnosťami, že väčšinou nevnímame, ako sa veci okolo nás menia. Zdá sa nám, že ľudia s ktorými žijeme tu budú stále, alebo aspoň neriešime takéto otázky. No keď príde strata, uvedomíme si, koľko času sme premárnili. Ako sme si prítomnosť toho druhého vlastne neužili. Koľko sme si nepovedali. Že sme sa snáď mohli spýtať na tak mnohé veci, ktoré teraz už nezistíme. Ťažko sa zvyká na to, že zrazu je všetko inak. Je nám ľúto, že ten čas sa už nevráti. Pravda, že všetko má svoj čas, je možno banálna, ale pre praktický život nesmierne dôležitá.  učí nás, že to čo prežívame nie je večné a trvalé. Keď sa máme dobre berieme to ako samozrejmosť, ale keď je nám zle, sme nešťastní, že už sa to nikdy nevráti. V skutočnosti sa všetko pominie, strieda a mizne. Dobré aj zlé. Radostné aj bolestné.

     Práve akémusi nadhľadu nás učí biblický Kazateľ. Všetko na svete je len dočasné, má svoj termín trvania. Mohlo by nás toto slovo vydesiť. Doviesť k nejakej apatii. Má vôbec cenu o niečo sa snažiť, o niečo sa starať? Keď dom, ktorý postavíme bude časom na spadnutie, strom, ktorý zasadíme vyschne, knihu, ktorú napíšeme o niekoľko rokov nikto nebude čítať. Takejto pominuteľnosti sa bojíme, preto sa radšej snažíme ponoriť do súčasnosti. A len čas od času, pri hroboch blízkych si ju znova pripomenieme. No toto vôbec nebolo úmyslom Kazateľa. Naopak, on nás chce nasmerovať- Pri všetkom čo robíš, ako prežívaš svoj čas, počítaj s Bohom. Ak totiž všetko pominie, pre Pána Boha to neplatí. On naopak zostáva navždy. Nepodlieha času, je nemenný a verný. Keď totiž s Pánom Bohom nepočítame, nevedomky lipneme na svete, na vzťahoch okolo seba. Nedokážeme si predstaviť a pripustiť, žeby to mohlo byť inak a ak dôjde k strate, zrúti sa nám svet. Máme pocit, že už ďalej nedokážeme žiť. Ak však svoj život ukotvíme v Bohu, potom môžeme pokojne otvoriť oči a priznať si vlastnú pominuteľnosť. Odovzdať svoj život aj životy svojich blízkych do rúk Toho, ktorý je večný a preto ani Jeho láska nikdy nepominie.
Amen.