Nájdi si čas ísť za Kristom!
A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy.
Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo. (Ev. Lukáša 8 kap., 41-42; 49-56)
Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo. (Ev. Lukáša 8 kap., 41-42; 49-56)
Niečo strašné. Je to tak vždy, keď rodičia majú prežiť svoje dieťa. Jairos však také niečo nechce dopustiť, preto robí všetko preto, aby dcéru zachránil. Jeho konanie je pre nás príkladom, aj keď..
Jairos je predstavený synagógy. To znamená, že mal dostatočné vedomosti o tom čo bude sprevádzať príchod Mesiáša. Nielen staré spisy, ale aj svedectvá konkrétnych ľudí Jaira uisťovali o tom, kto je ten Mesiáš. Napriek tomu čítame, že jeho dcéra zomiera. Teda, až keď jeho dcéra zomiera ide za Ježišom Kristom. Pri tomto jeho konaní mám napadne: radšej neskoro ako nikdy, ale v jeho prípade to neplatí. Dcéra zomiera. Áno v závere všetko končí dobre, ale Jairov prípad má pre nás byť príkladom ako nenasledovať jeho kroky.
Dcéra je pre Jaira veľmi vzácna. Vlastne pre koho by dieťa nebolo vzácne. V dieťati vidíme seba, a dávame im kúsok seba. Nielen dna, ale aj lásku, čas, peniaze. Rodič spraví pre dieťa všetko, ale Jairos čaká. Môžeme predpokladať, že zavolal k nej lekárov a vyskúšal všetko. Nič však nepomohlo. Zostáva mu len to posledné. Ísť za tým, ktorého predstavení synagógy prenasledovali. Za tým, s ktorým stretnutie môže Jaira poriadne skompromitovať. Ale láska k dcére je silnejšia.
Prajem všetkým čitateľom, aby nemuseli prežívať to, čo prežíval Jairos. Predsa len s nim máme čosi spoločné. V prvom rade, aj my máme v živote svoje srdcovky. Manžela, manželku, deti, ale aj prácu, peniaze, dom, motorku ....Všetko v čom je naše srdce. Čo je našou srdcovkou. Na čom nám záleží a čo si strážime. Čo však robíme, keď sa to s našou srdcovkou začne nejakým spôsobom kaziť? A to je druhé v čom sme Jairovi podobný. Riešime svoj problém po svojom a za Ježišom Kristom ideme až ako za posledným. Vieme o Kristovi, o jeho moci. Dokonca aj my (a vôbec nemusíme byť kňazi) sa vieme o Bohu a Kristovi rozprávať. Vieme sa byť do pŕs a hovoriť, aký sme veriaci, akí sme kresťania. Keď však príde ťažká životná situácia všetko sa zmení. Ježiš Kristus zostáva kdesi na poslednej koľaji.
Jairova dcéra pred Kristovým príchodom zomiera. To sa skutočne deje všade tam, kde nie je Kristus. Prichádza smrť, aj keď nám sa to nepáči. Keby sme tu skončili bolo by to veľmi smutné, ale predovšetkým tragické pre nás. Keď nás v takej chvíli vidia neveriaci veľmi radi sa hneď pýtajú: no kde je ten Boh, keď toto dopustí? Kde je keď sa ľudia v Jeho mene vraždia? Kde je, keď aj kresťania v ťažkých chvíľach sa obracajú na všetko, len nie na Boha. Nechcem povedať, že napríklad chorý nemá chodiť za lekárom. Chcem len zdôrazniť, že prvým za kým máme ísť je Ježiš Kristus (aby aj ruky toho lekára viedol On). V opačnom prípade sa nám môže stať to čo Jairovi, a nebude to Kristova chyba.
Ako sme už hovorili, keby to skončilo smrťou, bolo by to strašné. Skutočne Ježiš Kristus pri Jairovi, a aj pri nás takýto koniec nechce. Keď prichádza sluha a oznamuje smrť, On napriek tomu ide do domu a robí veľký zázrak. Aj napriek tomu, že je vysmiaty. My lámeme palicu nad ľuďmi okolo nás a hovoríme tu už nikto nepomôže, možno takto to iní robia pri nás. Kristus však toto nerobí. Pre Neho je vzácny a dôležitý každý človek. On túži aby sme mali život, práve tak ako Jairova dcéra. Preto neváhal dať svoj život na Golgotu. Miesto Golgota, je tým, ktoré nás robí opäť podobnými Jairovi. Tam nám Kristus prináša život. Je to na smiech? Aj ľudia v Jairovom dome sa smiali, kým neuvideli zázrak. Dnes sa zázrak môže stať v tvojom dome! Nájdi si teda čas ísť za Kristom.
Dcéra je pre Jaira veľmi vzácna. Vlastne pre koho by dieťa nebolo vzácne. V dieťati vidíme seba, a dávame im kúsok seba. Nielen dna, ale aj lásku, čas, peniaze. Rodič spraví pre dieťa všetko, ale Jairos čaká. Môžeme predpokladať, že zavolal k nej lekárov a vyskúšal všetko. Nič však nepomohlo. Zostáva mu len to posledné. Ísť za tým, ktorého predstavení synagógy prenasledovali. Za tým, s ktorým stretnutie môže Jaira poriadne skompromitovať. Ale láska k dcére je silnejšia.
Prajem všetkým čitateľom, aby nemuseli prežívať to, čo prežíval Jairos. Predsa len s nim máme čosi spoločné. V prvom rade, aj my máme v živote svoje srdcovky. Manžela, manželku, deti, ale aj prácu, peniaze, dom, motorku ....Všetko v čom je naše srdce. Čo je našou srdcovkou. Na čom nám záleží a čo si strážime. Čo však robíme, keď sa to s našou srdcovkou začne nejakým spôsobom kaziť? A to je druhé v čom sme Jairovi podobný. Riešime svoj problém po svojom a za Ježišom Kristom ideme až ako za posledným. Vieme o Kristovi, o jeho moci. Dokonca aj my (a vôbec nemusíme byť kňazi) sa vieme o Bohu a Kristovi rozprávať. Vieme sa byť do pŕs a hovoriť, aký sme veriaci, akí sme kresťania. Keď však príde ťažká životná situácia všetko sa zmení. Ježiš Kristus zostáva kdesi na poslednej koľaji.
Jairova dcéra pred Kristovým príchodom zomiera. To sa skutočne deje všade tam, kde nie je Kristus. Prichádza smrť, aj keď nám sa to nepáči. Keby sme tu skončili bolo by to veľmi smutné, ale predovšetkým tragické pre nás. Keď nás v takej chvíli vidia neveriaci veľmi radi sa hneď pýtajú: no kde je ten Boh, keď toto dopustí? Kde je keď sa ľudia v Jeho mene vraždia? Kde je, keď aj kresťania v ťažkých chvíľach sa obracajú na všetko, len nie na Boha. Nechcem povedať, že napríklad chorý nemá chodiť za lekárom. Chcem len zdôrazniť, že prvým za kým máme ísť je Ježiš Kristus (aby aj ruky toho lekára viedol On). V opačnom prípade sa nám môže stať to čo Jairovi, a nebude to Kristova chyba.
Ako sme už hovorili, keby to skončilo smrťou, bolo by to strašné. Skutočne Ježiš Kristus pri Jairovi, a aj pri nás takýto koniec nechce. Keď prichádza sluha a oznamuje smrť, On napriek tomu ide do domu a robí veľký zázrak. Aj napriek tomu, že je vysmiaty. My lámeme palicu nad ľuďmi okolo nás a hovoríme tu už nikto nepomôže, možno takto to iní robia pri nás. Kristus však toto nerobí. Pre Neho je vzácny a dôležitý každý človek. On túži aby sme mali život, práve tak ako Jairova dcéra. Preto neváhal dať svoj život na Golgotu. Miesto Golgota, je tým, ktoré nás robí opäť podobnými Jairovi. Tam nám Kristus prináša život. Je to na smiech? Aj ľudia v Jairovom dome sa smiali, kým neuvideli zázrak. Dnes sa zázrak môže stať v tvojom dome! Nájdi si teda čas ísť za Kristom.