Skočiť na hlavnú navigáciu Skočiť na obsah Skočiť na bočný panel Skočiť na pätičku Kontakt Prehlásenie o prístupnosti

Zamyslenie na 25. týždeň v roku 2014


Matúš 8,18-22
18  Keď Ježiš videl zástup okolo seba, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.   19  Tu prišiel nejaký zákonník a povedal mu: Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam sa len obrátiš.   20  Ježiš mu však odpovedal: Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť.   21  Iný z jeho učeníkov mu povedal: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.   22  Ježiš mu však povedal: Nasleduj ma, a nechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych. 


Rozhodnutie. V našom živote, hľadáme miesto, kde sa môžeme cítiť bezpečne, kde máme istotu pokoja, pohody, pochopenia. V texte sledujeme príbehy dvoch mužov v rozhovore s Pánom Ježišom. Túžia byť s ním, v Jeho blízkosti. Cítia, že Ježiš im môže pre život dať niečo, čo im chýba. My môžeme spolu s nimi prežiť to,  čo dostávajú ako jasnú odpoveď na uľahčenie ich rozhodnutia nasledovať Majstra. Sú to dva kratučké dialógy, no s veľavravným obsahom. Otázka je, čo by sme urobili my, keby sme dostali od Pána Ježiša takúto odpoveď
na naše vyjadrenie túžby nasledovať Ho. Prečo Pán Ježiš jedná s týmito ľuďmi tak radikálne? Možno preto, lebo im, aj nám, chce dať jasne najavo, že cesta s Ním znamená radikálnu zmenu zmýšľania. Pri druhom mužovi spočíva problém medzi túžbou nasledovať Majstra a samotnou realizáciou.  Realizovanie svojej túžby odkladá až po tom, čo vybaví potrebné veci a chce aby mal Majster pre to pochopenie. Aj my si vieme zdôvodniť mnoho našich nevykonaných rozhodnutí. V takýto situáciách, sa ukazuje, aký je rozdiel medzi túžbou a jej uskutočnením. Pán Ježiš aj Teba volá na novú cestu života. Ak Ho chceme nasledovať znamená to vzdať sa vecí, ktoré vstupujú medzi nás a Neho.
Autor: Milan Petrula - Dátum: 16.06.2014