M. Glváč: Samit vo Walese môžeme zhodnotiť ako zásadný a úspešný, naše kroky ocenili aj spojenci
- Autor: MO SR - KOd
- Foto: MO SR - KOd a KPR - Marián Garaj, © NATO
- Dátum: 05.09.2014
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
Slovensko ponúklo dobudovanie logistickej základne v Poprade v prípade, že o to Aliancia prejaví záujem, posilní svoju prítomnosť na veliteľstve v Štetíne, spojencom poskytne pre cvičenia výcvikový priestor Lešť a letisko Sliač a spolu s partnermi z Vyšehrádskej štvorky ešte zintenzívni spravodajstvo ohľadne situácie na Ukrajine. Pokračovať bude aj pomocou pre Ukrajinu, a to školením ukrajinských odmíňovačov. To sú závery zo samitu NATO vo Walese, o ktorých dnes informovali minister obrany SR Martin Glváč a prezident SR Andrej Kiska, ktorý je zároveň hlavným veliteľom Ozbrojených síl SR.
„Samit môžeme zhodnotiť ako zásadný a úspešný pre Slovensko, ako aj pre rezort obrany,“ uviedol minister Glváč. Zároveň potvrdil, že slovenská delegácia sa zaviazala, že Slovensko nebude ďalej znižovať rozpočet na obranu, ale do roku 2016 zvýši podiel na modernizáciu z rezortného rozpočtu na 20 percent. Do roku 2020 dosiahne rozpočet rezortu obrany priemer európskych krajín členov NATO. „Dnes to v percentách predstavuje 1,6 percenta HDP,“ vysvetlil šéf rezortu obrany. Ako ďalej zdôraznil ide o spoločnú dohodu vlády SR a takýto mandát dostal prezident SR na samit NATO. „V súvislosti s navyšovaním rozpočtu preferujeme modernizáciu a nové projekty, ktorými sa bude zaoberať Bezpečnostná rada SR a vláda,“ uviedol šéf rezortu obrany.
Doterajšie kroky Slovenska v súvislosti s krízou na Ukrajine boli podľa ministra Glváča ocenené aj zo strany jeho rezortných kolegov z Aliancie. „Prevláda názor, že každá kríza, nech už je kdekoľvek si vyžaduje nielen spoločné stanoviská a akcie, ale aj určité lokálne aktivity. Medzi ne sú zaraďované aj naše cvičenia, ktoré sme začali ihneď po vypuknutí krízy pripravovať,“ vysvetlil. Zároveň pripomenul, že Slovenská republika doteraz poskytla Ukrajine tak vojenskú, ako aj nevojenskú pomoc.
Prezident SR Andrej Kiska ocenil schválenie tzv. Akčného plánu pripravenosti Aliancie, ktorého hlavným cieľom je posilniť obranu spojencov. „V rámci neho sme sa dohodli, že posilníme vojenskú prítomnosť na východe NATO, že vytvoríme nové sily, ktoré budú schopné vo veľmi krátkom čase reagovať na krízu v ktorejkoľvek krajine,“ vysvetlil. Pripomenul, že slovenská delegácia prišla na samit s ambicióznym balíkom. V súvislosti s aktuálnou situáciou na východe Ukrajiny pripomenul, že všetky krajiny si želajú dosiahnuť mier za rokovacím stolom. „To je však možné iba vtedy, ak spolu ukážeme, že takéto konanie nemôžeme tolerovať,“ povedal a ocenil, že samit nezostal iba pri gestách, bol schválený balík konkrétnej pomoci. „Som veľmi rád, že aj Slovensko v tom malo svoj hlas a nebolo ticho,“ zdôraznil.
Ako doplnil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ďalšou výraznou témou samitu, o ktorej sa bude hovoriť aj po jeho skončení, je Irak a narastajúca hrozba terorizmu. „To, akým spôsobom chce Aliancia odpovedať na tieto hrozby, je obsiahnuté v už spomínanom akčnom pláne pripravenosti.“ Rovnako zdôraznil, že samit možno hodnotiť ako úspešný. „Aliancia dala jasné posolstvo, kde vidí hrozby, zdôraznila silné posolstvo jednoty a solidarity,“ povedal.
Ďalší samit sa bude konať v roku 2016 v Poľsku.
„Samit môžeme zhodnotiť ako zásadný a úspešný pre Slovensko, ako aj pre rezort obrany,“ uviedol minister Glváč. Zároveň potvrdil, že slovenská delegácia sa zaviazala, že Slovensko nebude ďalej znižovať rozpočet na obranu, ale do roku 2016 zvýši podiel na modernizáciu z rezortného rozpočtu na 20 percent. Do roku 2020 dosiahne rozpočet rezortu obrany priemer európskych krajín členov NATO. „Dnes to v percentách predstavuje 1,6 percenta HDP,“ vysvetlil šéf rezortu obrany. Ako ďalej zdôraznil ide o spoločnú dohodu vlády SR a takýto mandát dostal prezident SR na samit NATO. „V súvislosti s navyšovaním rozpočtu preferujeme modernizáciu a nové projekty, ktorými sa bude zaoberať Bezpečnostná rada SR a vláda,“ uviedol šéf rezortu obrany.
Doterajšie kroky Slovenska v súvislosti s krízou na Ukrajine boli podľa ministra Glváča ocenené aj zo strany jeho rezortných kolegov z Aliancie. „Prevláda názor, že každá kríza, nech už je kdekoľvek si vyžaduje nielen spoločné stanoviská a akcie, ale aj určité lokálne aktivity. Medzi ne sú zaraďované aj naše cvičenia, ktoré sme začali ihneď po vypuknutí krízy pripravovať,“ vysvetlil. Zároveň pripomenul, že Slovenská republika doteraz poskytla Ukrajine tak vojenskú, ako aj nevojenskú pomoc.
Prezident SR Andrej Kiska ocenil schválenie tzv. Akčného plánu pripravenosti Aliancie, ktorého hlavným cieľom je posilniť obranu spojencov. „V rámci neho sme sa dohodli, že posilníme vojenskú prítomnosť na východe NATO, že vytvoríme nové sily, ktoré budú schopné vo veľmi krátkom čase reagovať na krízu v ktorejkoľvek krajine,“ vysvetlil. Pripomenul, že slovenská delegácia prišla na samit s ambicióznym balíkom. V súvislosti s aktuálnou situáciou na východe Ukrajiny pripomenul, že všetky krajiny si želajú dosiahnuť mier za rokovacím stolom. „To je však možné iba vtedy, ak spolu ukážeme, že takéto konanie nemôžeme tolerovať,“ povedal a ocenil, že samit nezostal iba pri gestách, bol schválený balík konkrétnej pomoci. „Som veľmi rád, že aj Slovensko v tom malo svoj hlas a nebolo ticho,“ zdôraznil.
Ako doplnil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ďalšou výraznou témou samitu, o ktorej sa bude hovoriť aj po jeho skončení, je Irak a narastajúca hrozba terorizmu. „To, akým spôsobom chce Aliancia odpovedať na tieto hrozby, je obsiahnuté v už spomínanom akčnom pláne pripravenosti.“ Rovnako zdôraznil, že samit možno hodnotiť ako úspešný. „Aliancia dala jasné posolstvo, kde vidí hrozby, zdôraznila silné posolstvo jednoty a solidarity,“ povedal.
Ďalší samit sa bude konať v roku 2016 v Poľsku.
