34. protestnantské stretnutie - Kirchentag
- Autor: Milan Petrula
- Foto: archív ueps MV SR
- Dátum: 07.05.2013
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Dvaja duchovní z Úradu ekumenickej pastoračnej služby MV SR, kpt. Mgr. Ján Paciga a mjr. Mgr. Milan Petrula mali možnosť na pozvanie policajnej duchovnej služby z Durínska zažiť atmosféru Kirchentagu – najväčšieho protestantského stretnutia v Nemecku. Téma bola veľmi zaujímavá – „ TOĽKO, KOĽKO POTREBUJEŠ“ na základe textu z 2. Mojžišovej 16, 11-18.
Po príchode do Hamburgu sme sa zaregistrovali v medzinárodnom centre, dostali kartičky oprávňujúce navštevovať podujatia Kirchentagu, ako aj cestovať hromadnou dopravou mesta.
V stredu 1.5. sme sa zúčastnili otváracieho zhromaždenia pred Hamburskou radnicou, kde bolo zhromaždených zhruba 12 000 ľudí, celkovo sa na otváracích stretnutiach, ktorých bolo spolu 5, zúčastnilo približne 84 000 ľudí. Počas 4 dní Kirchentagu sa konalo viacej ako 2500 podujatí, z ktorých si mohol človek vyberať. Celkovo bolo zaregistrovaných 119 466 účastníkov, k tomu na denný vstup sa počas Krichentagu registrovalo 35 322 ľudí.
Všetko bolo skutočne precízne pripravené, domyslené, človek sa cítili naozaj veľmi príjemne aj napriek pre nás neznámemu miestu, veď kam sa človek pohol, tak mohol vidieť na ľuďoch modro biele šály, ako znak vyjadrujúci príslušnosť ku Krichentagu.
Atmosféru prvého dňa Kirchentagu dotvárala modrá obloha a jemný vánok.
Otváracie stretnutie pred Hamburskou radnicou začalo. Veľký orchester, spevácky zbor , ale čo bolo najdôležitejšie, to bola výborná kázeň farárky Anny Gidion, ktorá poukazoval na za vzťah človeka a Boha. Základ kázne tvoril text príbehu o putovaní Izraelitov po púšti, keď boli hladní, dostávali od Boha mannu, každý si m ohol brať toľko koľko potreboval. V príbehu putovania púšťou vidíme obraz nášho vzťahu s Bohom, tak ako Izraelci neraz reptali, boli nespokojní , namietali že v Egypte im bolo lepšie....., môžeme prehodnotiť naše postoje k Bohu, že neraz nie sme spokojní, máme veľa pripomienok, nedôvery...............
Boha vidíme aj ako Boha, ktorý trestá tých, čo robia zle, čo sa protivia Jeho vôli.
Život je stále nevyspytateľný.
Boh sa k nám prihovára nielen ako láskavý Otec. Vidíme, že príroda ukazuje svoje kruté stránky, aj napriek znameniu dúhy. To, čo je ale podstatné je, že Boh dáva svojmu ľudu novú zmluvu, On koná svoju časť, teraz sme na ťahu my.
Pred začiatkom otváracieho stretnutia, dostal každý účastník, papierové vrecko a v ňom malé prekvapenie. Okrem programu, v ňom bol piesok. Piesok, ako symbol putovania púšťou. Každý si ho mohol nasypať do dlane a popremýšľať, s čím v živote zápasí, čo je pre neho problémom, čo považuje za svoju životnú púšť.
Aj z takýchto situácií má Boh východisko, dáva toľko, koľko potrebujeme, každý si môže od Boha zobrať toľko nádeje, lásky, odpustenia, koľko potrebuje.
Ako liturg otváracieho stretnutia poslúžil hamburský páter, Martin Löwenstein. Po prvý raz v histórii Kirchentagu bola liturgia otváracích služieb Božích na Krichentagu zostavená a odbavovaná katolíkom.
Z plných pľúc sa spievala pieseň za sprievodu orchestra – Oslavuj Pána veď celý svet spravuje slávne.
Bolo krásne vedieť, že protestantizmus je spievajúcou a znejúcou konfesiou, s hlbokou umeleckou tradíciou.
Všetko čo jestvuje, smelo k Nemu sa priznávaj! Svetlom je v tmách a nádejou v úzkostiach. Velebiť ho neprestávaj – je odkaz na povzbudenie aj v dnešnej dobe. Pre nás ktorý sme neraz na púšti nášho života, životného putovania.
Po otváracom zhromaždení nasledoval večer stretnutí, ktorý sa konal historickom centre mesta Hamburg.
Na ďalší deň začínali už konkrétne výstavy, semináre, koncerty, ako aj tržnica duchovných možností, v ktorej sa dalo vidieť všetko, čo pre dnešnú spoločnosť nielen v Európe ponúka nemecká Evanjelická cirkev. Popri mnohých stánkoch nás milo potešilo keď sme videli, stánok slovenskej reformovanej kresťanskej cirkvi, ako aj miesto prezentácie Evanjelickej diakonie na Slovensku.
Nás zaujali hlavne stánky Policajnej duchovnej služby – krajinská duchovná služby ako aj Bundes- spolková duchovná služba aich programy.
Pri rozhovore s policajných farárom Michaelom Zippelom, sme dostali všetky podrobné informácie o programoch, ktorá ponúka duchovná služba, o aktuálnom výstavnej ponuke, o službách Božích vedených policajnou duchovnou službou na Kirchentagu. Policajná duchovná služba vo svojom stánku ponúkala možnosť vžiť sa prostredníctvom premietaných príbehov do úlohy policajta a skúsiť si porovnať svoje postoje a názory s tým, čo by robili oni na mieste policajta.
Bolo nesmierne zaujímavé vidieť ako pracujú policajní duchovní v Nemecku, čo všetko ponúkajú – od stáleho vyučovania na policajných školách, pravidelných vzdelávacích aktivít v procese ďalšieho vzdelávania, cez Bohoslužobné úkony až po prácu s rodinami, krízovú intervenciu.
Záber je skutočne široký a ich aktivitu sú aj pre nás dobrou inšpiráciou prinášať ako prinášať ľuďom hodnoty kresťanskej viery.
Večer sme sa zúčastnili koncertu kostole Altona pod názvom Dva kontinenty- jeden spevokol. – Nádherné spevy, melódie Afriky a Európy, moderné rytmické piesne ale aj diela klasikov.
No ešte krajšia je myšlienka tohto spevokolu.
Jedna časť je tvorená speváckym zborom z Tanzánie, kde má svoje sídlo v meste Dar es Salaam a druhá spevokolom z Nemecka z mesta Breklum. Stojí za to udržovať takéto partnerstvo, stojí za to investovať toľko financií do tohto projektu? Tieto veci nie sú o peniazoch, ale o túžbe spoločne sa spoznávať, prežívať radosti ale aj problémy, byť zjednotení vďaka Božej láske.
Bolo to nádherné stretnutie so širokou ponukou rozličných aktivít, ponukou ktorá dokáže aj dnes vydať jasné svedectvo o tom že Božie skutky lásky neprestávajú. Na Krichentagu sme sa cítili veľmi príjemne, veď sme boli medzi domácimi viery. Mali sme možnosť stretnúť sa s kresťanmi z celého sveta od Indie, Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky, Ameriky, Európy, rozličných národností, farby pleti, ale práve vďaka tomu sme si mohli uvedomiť, akú veľkú silu má posolstvo Ježiša Krista o láske k blížnemu človeku, keď sme videli ako dobré je, milé a príjemné keď bratia (sestry) spolu bývajú.
Tešíme sa na ďalší Kirchentag, v poradí už 35. Nabudúce teda v Stuttgarte v roku 2015.
Po príchode do Hamburgu sme sa zaregistrovali v medzinárodnom centre, dostali kartičky oprávňujúce navštevovať podujatia Kirchentagu, ako aj cestovať hromadnou dopravou mesta.
V stredu 1.5. sme sa zúčastnili otváracieho zhromaždenia pred Hamburskou radnicou, kde bolo zhromaždených zhruba 12 000 ľudí, celkovo sa na otváracích stretnutiach, ktorých bolo spolu 5, zúčastnilo približne 84 000 ľudí. Počas 4 dní Kirchentagu sa konalo viacej ako 2500 podujatí, z ktorých si mohol človek vyberať. Celkovo bolo zaregistrovaných 119 466 účastníkov, k tomu na denný vstup sa počas Krichentagu registrovalo 35 322 ľudí.
Všetko bolo skutočne precízne pripravené, domyslené, človek sa cítili naozaj veľmi príjemne aj napriek pre nás neznámemu miestu, veď kam sa človek pohol, tak mohol vidieť na ľuďoch modro biele šály, ako znak vyjadrujúci príslušnosť ku Krichentagu.
Atmosféru prvého dňa Kirchentagu dotvárala modrá obloha a jemný vánok.
Otváracie stretnutie pred Hamburskou radnicou začalo. Veľký orchester, spevácky zbor , ale čo bolo najdôležitejšie, to bola výborná kázeň farárky Anny Gidion, ktorá poukazoval na za vzťah človeka a Boha. Základ kázne tvoril text príbehu o putovaní Izraelitov po púšti, keď boli hladní, dostávali od Boha mannu, každý si m ohol brať toľko koľko potreboval. V príbehu putovania púšťou vidíme obraz nášho vzťahu s Bohom, tak ako Izraelci neraz reptali, boli nespokojní , namietali že v Egypte im bolo lepšie....., môžeme prehodnotiť naše postoje k Bohu, že neraz nie sme spokojní, máme veľa pripomienok, nedôvery...............
Boha vidíme aj ako Boha, ktorý trestá tých, čo robia zle, čo sa protivia Jeho vôli.
Život je stále nevyspytateľný.
Boh sa k nám prihovára nielen ako láskavý Otec. Vidíme, že príroda ukazuje svoje kruté stránky, aj napriek znameniu dúhy. To, čo je ale podstatné je, že Boh dáva svojmu ľudu novú zmluvu, On koná svoju časť, teraz sme na ťahu my.
Pred začiatkom otváracieho stretnutia, dostal každý účastník, papierové vrecko a v ňom malé prekvapenie. Okrem programu, v ňom bol piesok. Piesok, ako symbol putovania púšťou. Každý si ho mohol nasypať do dlane a popremýšľať, s čím v živote zápasí, čo je pre neho problémom, čo považuje za svoju životnú púšť.
Aj z takýchto situácií má Boh východisko, dáva toľko, koľko potrebujeme, každý si môže od Boha zobrať toľko nádeje, lásky, odpustenia, koľko potrebuje.
Ako liturg otváracieho stretnutia poslúžil hamburský páter, Martin Löwenstein. Po prvý raz v histórii Kirchentagu bola liturgia otváracích služieb Božích na Krichentagu zostavená a odbavovaná katolíkom.
Z plných pľúc sa spievala pieseň za sprievodu orchestra – Oslavuj Pána veď celý svet spravuje slávne.
Bolo krásne vedieť, že protestantizmus je spievajúcou a znejúcou konfesiou, s hlbokou umeleckou tradíciou.
Všetko čo jestvuje, smelo k Nemu sa priznávaj! Svetlom je v tmách a nádejou v úzkostiach. Velebiť ho neprestávaj – je odkaz na povzbudenie aj v dnešnej dobe. Pre nás ktorý sme neraz na púšti nášho života, životného putovania.
Po otváracom zhromaždení nasledoval večer stretnutí, ktorý sa konal historickom centre mesta Hamburg.
Na ďalší deň začínali už konkrétne výstavy, semináre, koncerty, ako aj tržnica duchovných možností, v ktorej sa dalo vidieť všetko, čo pre dnešnú spoločnosť nielen v Európe ponúka nemecká Evanjelická cirkev. Popri mnohých stánkoch nás milo potešilo keď sme videli, stánok slovenskej reformovanej kresťanskej cirkvi, ako aj miesto prezentácie Evanjelickej diakonie na Slovensku.
Nás zaujali hlavne stánky Policajnej duchovnej služby – krajinská duchovná služby ako aj Bundes- spolková duchovná služba aich programy.
Pri rozhovore s policajných farárom Michaelom Zippelom, sme dostali všetky podrobné informácie o programoch, ktorá ponúka duchovná služba, o aktuálnom výstavnej ponuke, o službách Božích vedených policajnou duchovnou službou na Kirchentagu. Policajná duchovná služba vo svojom stánku ponúkala možnosť vžiť sa prostredníctvom premietaných príbehov do úlohy policajta a skúsiť si porovnať svoje postoje a názory s tým, čo by robili oni na mieste policajta.
Bolo nesmierne zaujímavé vidieť ako pracujú policajní duchovní v Nemecku, čo všetko ponúkajú – od stáleho vyučovania na policajných školách, pravidelných vzdelávacích aktivít v procese ďalšieho vzdelávania, cez Bohoslužobné úkony až po prácu s rodinami, krízovú intervenciu.
Záber je skutočne široký a ich aktivitu sú aj pre nás dobrou inšpiráciou prinášať ako prinášať ľuďom hodnoty kresťanskej viery.
Večer sme sa zúčastnili koncertu kostole Altona pod názvom Dva kontinenty- jeden spevokol. – Nádherné spevy, melódie Afriky a Európy, moderné rytmické piesne ale aj diela klasikov.
No ešte krajšia je myšlienka tohto spevokolu.
Jedna časť je tvorená speváckym zborom z Tanzánie, kde má svoje sídlo v meste Dar es Salaam a druhá spevokolom z Nemecka z mesta Breklum. Stojí za to udržovať takéto partnerstvo, stojí za to investovať toľko financií do tohto projektu? Tieto veci nie sú o peniazoch, ale o túžbe spoločne sa spoznávať, prežívať radosti ale aj problémy, byť zjednotení vďaka Božej láske.
Bolo to nádherné stretnutie so širokou ponukou rozličných aktivít, ponukou ktorá dokáže aj dnes vydať jasné svedectvo o tom že Božie skutky lásky neprestávajú. Na Krichentagu sme sa cítili veľmi príjemne, veď sme boli medzi domácimi viery. Mali sme možnosť stretnúť sa s kresťanmi z celého sveta od Indie, Ázie, Afriky, Latinskej Ameriky, Ameriky, Európy, rozličných národností, farby pleti, ale práve vďaka tomu sme si mohli uvedomiť, akú veľkú silu má posolstvo Ježiša Krista o láske k blížnemu človeku, keď sme videli ako dobré je, milé a príjemné keď bratia (sestry) spolu bývajú.
Tešíme sa na ďalší Kirchentag, v poradí už 35. Nabudúce teda v Stuttgarte v roku 2015.
