PASTIERSKY LIST ORDINÁRA OS a OZ SR K VEĽKEJ NOCI.
- Autor: Mons. František Rábek
- Foto: Archív ordinariátu.
- Dátum: 22.03.2016
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
PASTIERSKY LIST
ORDINÁRA OZBROJENÝCH SÍL A OZBROJENÝCH ZBOROV SLOVENSKEJ REPUBLIKY
K VEĽKEJ NOCI 2016
Drahí členovia Ordinariátu, vážení priatelia!
Blížiace sa slávenie Veľkej noci mi dáva príležitosť obrátiť sa na Vás a aspoň touto formou a každého i každú z Vás pozdraviť a povedať Vám pár slov.
Veľká noc spája ľudí a dáva ich do pohybu
Všetci máme skúsenosť s tým, že v súvislosti s veľkonočnými sviatkami nastáva zvýšená mobilita ľudí: každý kto môže snaží sa dostať domov, celé rodiny cestujú na rozličné rekreačné miesta, veriaci frekventovanejšie prúdia do chrámov a zúčastňujú sa na slávnostných bohoslužbách – ani nehovoriac o takmer chaotickom pohybe, ktorý nastáva na Veľkonočný pondelok...
Keď sa vrátime k dvom udalostiam, ktoré dali základ sláveniu Veľkej noci, tak zistíme, že aj tieto udalosti spájali ľudí a dávali ich do pohybu:
V dejinách Starého zákona to bolo vyslobodenie Izraelitov z Egyptského otroctva, ktoré Boh uskutočnil cez Mojžiša. Na jeho pokyn v každej rodine zabili veľkonočného baránka, jeho krvou poznačili dvere domu, zišli sa na večeri, pri ktorej jedli upečeného baránka. V tú noc v domoch Egypťanov, ktoré neboli poznačené baránkovou krvou, zahynuli prvorodení synovia. Faraón, donútený týmto trestom, pustil Izraelitov na slobodu. A tak sa začal veľký exodus – východ – celého národa smerom do prisľúbenej vlasti. Veľkým zážitkom Božej zachraňujúcej moci bol prechod tohto ľudu cez Červené more, v ktorého vodách zahynulo faraónove vojsko, ktoré ich prenasledovalo.
Veľká noc znamenala pre Izraelitov začiatok spoločnej cesty sinajskou púšťou až po zaujatie prisľúbenej vlasti.
Aj kresťanská veľkonočná udalosť dáva ľudí do pohybu. Keď v prvý deň po sobote šli niektoré ženy k Ježišovmu hrobu aby pomazali jeho telo, našli kameň od vchodu odvalený a hrob prázdny. Naľakané bežali oznámiť túto skutočnosť apoštolom. Dvaja z nich doslova bežali preveriť túto skutočnosť. Nasledovali stretnutia vzkrieseného Ježiša Krista s apoštolmi. Počas štyridsiatich dní im dal dostatok dôkazov o tom, že žije, hoci už jeho telo nepodlieha zákonitostiam tohto sveta; vysvetľoval im prečo bolo nevyhnutné, aby trpel a zomrel. Pred ukončením týchto stretaní, pred svojím nanebovstúpením, im dal poverenie: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu...“(Mk 16, 15). Po prijatí Ducha Svätého, ktorého im vzkriesený Kristus zoslal od Otca, sa apoštoli a ostatní Ježišovi nasledovníci dávajú na cesty k ľuďom a prinášajú im radostné posolstvo (evanjelium) o Božej zachraňujúcej láske, ktorú zviditeľnil Ježiš Kristus vrcholným spôsobom svojou obetou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Z tých, čo uverili a dali sa pokrstiť, vzniká nový Boží ľud – Cirkev, ktorá je na ceste týmto svetom k večnej vlasti, domu nebeského Otca, kam nás predišiel náš Záchranca, Ježiš Kristus.
Ordinariát v pohybe...
Pretože náš ordinariát zahŕňa veriacich katolíkov vo všetkých zložkách ozbrojených síl a ozbrojených zborov, je súčasťou veľkej rodiny Božieho ľudu -Katolíckej cirkvi. Z toho vyplýva, že aj my sa musíme podieľať na aktivite, na pohybe celej Cirkvi. Tento pohyb by som znázornil činnosťou srdca, vďaka ktorej každý z nás žije. Srdce robí v zásade dvojaký pohyb: vťahuje do seba krv a vypudzuje ju do všetkých častí tela. Tým prvým pohybom krv okysličuje, očisťuje ju a obohacuje živinami; tým druhým ju posiela ako nositeľku živín, aby ich prinášala všetkým bunkám a tak udržiavala celé telo pri živote a schopnosti aktivity.
Vlani sme začali takýto pohyb členov ordinariátu smerom dovnútra, akúsi diastolu. Je to synoda. Tento synodálny pohyb by nás chcel vťahovať do srdca Cirkvi – aby sme si uvedomili čo to znamená, že sme kresťanmi, aký má byť náš vzťah k trojjedinému Bohu, od čoho sa máme očistiť, aké majú byť naše vzájomné vzťahy, aké je naše poslanie.
Každé synodálne zasadanie, ale najmä záver synody by mal vyústiť do systoly – mali by sme pociťovať silný vnútorný tlak, pobádanie Ducha Svätého, aby sme šli k ľuďom: do našich rodín, na naše pracoviská, do rozličných situácií, kam nás vedie naša profesia...vo vedomí, že máme týmto ľuďom prinášať niečo z Kristovej pravdy a lásky, z jeho života.
Spoločná cesta
Na titulnej strane tohto listu sú znázornené ovce, vychádzajúce z tmy. Touto mozaikou chcel jej tvorca, Páter Marko Rupnik, znázorniť ľudí, ktorých Kristus svojou obetou na kríži a zmŕtvychvstaním oslobodil z temnoty hriechu, zla a smrti a ktorí ho, ako Dobrého pastiera, s radosťou nasledujú. Pomocou synodálneho programu by sme sa aj my mali prehĺbiť vo viere, že sme súčasťou spoločenstva Cirkvi a že chceme spoločne nasledovať nášho vzkrieseného Pána. Možno nás je málo v našom prostredí. Myslime však na Ježišovo uistenie: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“(Mt 18, 20).
Chcem Vás preto, vážení priatelia, úprimne pozvať k aktívnemu zapojeniu sa do prác našej synody. Po veľkej noci Vám cez našich kňazov pošlem brožúrku s názvom: „Instrumentum laboris“ – čo znamená „pracovná príručka“. V nej nájdete rozpracované štyri témy synody o ktorých sme už hovorili vlani. Vaše príspevky sme sa snažili zapracovať. Jednotlivé komisie vypracovali návrhy na rozhodnutia synody a odôvodnenia týchto návrhov. Bol by som Vám vďační, keby ste si túto brožúrku pozorne prečítali a keď budete mať nejaké pripomienky, otázky či návrhy k jednotlivým témam môžete o tom medzi sebou rozprávať, hovorte o tom s Vaším kňazom a pošlite tieto príspevky na sekretariát synody emailovou poštou. Nezabúdajte sa, podľa možnosti, denne modliť o Božie požehnanie pre práce synody a za jej dobré ovocie.
Etapy našej cesty
V máji a júni budem spolu s mojimi vikármi navštevovať jednotlivé útvary, spadajúce do pôsobnosti ordinariátu. Program návštevy bude spočívať v stretnutí so všetkými, ktorí sa budú chcieť a môcť stretnutia zúčastniť. Asi dve hodiny sa budeme venovať spoločnému rozhovoru o témach synody a o ich praktickom dopade na život. Potom bude svätá omša, prípadne spoločné posedenie.
Od 5. septembra by sme sa mali na týždeň stretnúť so všetkými úradne menovanými členmi synody (medzi ktorými sú všetci kňazi ordinariátu a Vaši zástupcovia) v banskobystrickom seminári v Badíne. tam by sme sa venovali sláveniu synody liturgiou, diskusiami o témach a formulovaním definitívnych rozhodnutí synody, o ktorých by členovia zasadaní hlasovali.
Hlasovanie v tomto prípade nie je záležitosťou nejakej parlamentnej väčšiny, ale je vyjadrením toho, aká časť členov synody sa stotožňuje s daným rozhodnutím a prijíma ho ako pravdivé a dobré.
Tieto rozhodnutia potom synodálne komisie zapracujú a predložia ich mne ako ordinárovi. Tie, ktoré odsúhlasím a podpíšem, nadobudnú význam „partikulárneho práva“ – čiže stanú sa pre ordinariát cirkevným zákonom, ktorým sa budeme v ďalšom období riadiť. Po vyhlásení rozhodnutí synody (1. III. 2017) nastane teda fáza „systoly“, našej aktivity smerom k ostatným členom ordinariátu i ľuďom v našom prostredí, aby sme im mohli účinnejšie slúžiť a obohacovali ich našou službou, ktorej kvalita bude napomáhaná rozhodnutiami synody, to znamená spoločenstvom Cirkvi, v ktorej pôsobí Duch vzkrieseného Pána.
So želaním, aby sme sa pomocou slávenia Veľkej noci prehĺbili vo vzťahu ku vzkriesenému Pánovi a stali sme sa aktívnymi nositeľmi jeho radosti a lásky našim blížnym, Vás, milí priatelia, i Vaše rodiny, s úctou pozdravuje
+ František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR
ORDINÁRA OZBROJENÝCH SÍL A OZBROJENÝCH ZBOROV SLOVENSKEJ REPUBLIKY
K VEĽKEJ NOCI 2016
Drahí členovia Ordinariátu, vážení priatelia!
Blížiace sa slávenie Veľkej noci mi dáva príležitosť obrátiť sa na Vás a aspoň touto formou a každého i každú z Vás pozdraviť a povedať Vám pár slov.
Veľká noc spája ľudí a dáva ich do pohybu
Všetci máme skúsenosť s tým, že v súvislosti s veľkonočnými sviatkami nastáva zvýšená mobilita ľudí: každý kto môže snaží sa dostať domov, celé rodiny cestujú na rozličné rekreačné miesta, veriaci frekventovanejšie prúdia do chrámov a zúčastňujú sa na slávnostných bohoslužbách – ani nehovoriac o takmer chaotickom pohybe, ktorý nastáva na Veľkonočný pondelok...
Keď sa vrátime k dvom udalostiam, ktoré dali základ sláveniu Veľkej noci, tak zistíme, že aj tieto udalosti spájali ľudí a dávali ich do pohybu:
V dejinách Starého zákona to bolo vyslobodenie Izraelitov z Egyptského otroctva, ktoré Boh uskutočnil cez Mojžiša. Na jeho pokyn v každej rodine zabili veľkonočného baránka, jeho krvou poznačili dvere domu, zišli sa na večeri, pri ktorej jedli upečeného baránka. V tú noc v domoch Egypťanov, ktoré neboli poznačené baránkovou krvou, zahynuli prvorodení synovia. Faraón, donútený týmto trestom, pustil Izraelitov na slobodu. A tak sa začal veľký exodus – východ – celého národa smerom do prisľúbenej vlasti. Veľkým zážitkom Božej zachraňujúcej moci bol prechod tohto ľudu cez Červené more, v ktorého vodách zahynulo faraónove vojsko, ktoré ich prenasledovalo.
Veľká noc znamenala pre Izraelitov začiatok spoločnej cesty sinajskou púšťou až po zaujatie prisľúbenej vlasti.
Aj kresťanská veľkonočná udalosť dáva ľudí do pohybu. Keď v prvý deň po sobote šli niektoré ženy k Ježišovmu hrobu aby pomazali jeho telo, našli kameň od vchodu odvalený a hrob prázdny. Naľakané bežali oznámiť túto skutočnosť apoštolom. Dvaja z nich doslova bežali preveriť túto skutočnosť. Nasledovali stretnutia vzkrieseného Ježiša Krista s apoštolmi. Počas štyridsiatich dní im dal dostatok dôkazov o tom, že žije, hoci už jeho telo nepodlieha zákonitostiam tohto sveta; vysvetľoval im prečo bolo nevyhnutné, aby trpel a zomrel. Pred ukončením týchto stretaní, pred svojím nanebovstúpením, im dal poverenie: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu...“(Mk 16, 15). Po prijatí Ducha Svätého, ktorého im vzkriesený Kristus zoslal od Otca, sa apoštoli a ostatní Ježišovi nasledovníci dávajú na cesty k ľuďom a prinášajú im radostné posolstvo (evanjelium) o Božej zachraňujúcej láske, ktorú zviditeľnil Ježiš Kristus vrcholným spôsobom svojou obetou na kríži a svojím zmŕtvychvstaním. Z tých, čo uverili a dali sa pokrstiť, vzniká nový Boží ľud – Cirkev, ktorá je na ceste týmto svetom k večnej vlasti, domu nebeského Otca, kam nás predišiel náš Záchranca, Ježiš Kristus.
Ordinariát v pohybe...
Pretože náš ordinariát zahŕňa veriacich katolíkov vo všetkých zložkách ozbrojených síl a ozbrojených zborov, je súčasťou veľkej rodiny Božieho ľudu -Katolíckej cirkvi. Z toho vyplýva, že aj my sa musíme podieľať na aktivite, na pohybe celej Cirkvi. Tento pohyb by som znázornil činnosťou srdca, vďaka ktorej každý z nás žije. Srdce robí v zásade dvojaký pohyb: vťahuje do seba krv a vypudzuje ju do všetkých častí tela. Tým prvým pohybom krv okysličuje, očisťuje ju a obohacuje živinami; tým druhým ju posiela ako nositeľku živín, aby ich prinášala všetkým bunkám a tak udržiavala celé telo pri živote a schopnosti aktivity.
Vlani sme začali takýto pohyb členov ordinariátu smerom dovnútra, akúsi diastolu. Je to synoda. Tento synodálny pohyb by nás chcel vťahovať do srdca Cirkvi – aby sme si uvedomili čo to znamená, že sme kresťanmi, aký má byť náš vzťah k trojjedinému Bohu, od čoho sa máme očistiť, aké majú byť naše vzájomné vzťahy, aké je naše poslanie.
Každé synodálne zasadanie, ale najmä záver synody by mal vyústiť do systoly – mali by sme pociťovať silný vnútorný tlak, pobádanie Ducha Svätého, aby sme šli k ľuďom: do našich rodín, na naše pracoviská, do rozličných situácií, kam nás vedie naša profesia...vo vedomí, že máme týmto ľuďom prinášať niečo z Kristovej pravdy a lásky, z jeho života.
Spoločná cesta
Na titulnej strane tohto listu sú znázornené ovce, vychádzajúce z tmy. Touto mozaikou chcel jej tvorca, Páter Marko Rupnik, znázorniť ľudí, ktorých Kristus svojou obetou na kríži a zmŕtvychvstaním oslobodil z temnoty hriechu, zla a smrti a ktorí ho, ako Dobrého pastiera, s radosťou nasledujú. Pomocou synodálneho programu by sme sa aj my mali prehĺbiť vo viere, že sme súčasťou spoločenstva Cirkvi a že chceme spoločne nasledovať nášho vzkrieseného Pána. Možno nás je málo v našom prostredí. Myslime však na Ježišovo uistenie: „Kde sú dvaja alebo traja v mojom mene, tam som ja medzi nimi“(Mt 18, 20).
Chcem Vás preto, vážení priatelia, úprimne pozvať k aktívnemu zapojeniu sa do prác našej synody. Po veľkej noci Vám cez našich kňazov pošlem brožúrku s názvom: „Instrumentum laboris“ – čo znamená „pracovná príručka“. V nej nájdete rozpracované štyri témy synody o ktorých sme už hovorili vlani. Vaše príspevky sme sa snažili zapracovať. Jednotlivé komisie vypracovali návrhy na rozhodnutia synody a odôvodnenia týchto návrhov. Bol by som Vám vďační, keby ste si túto brožúrku pozorne prečítali a keď budete mať nejaké pripomienky, otázky či návrhy k jednotlivým témam môžete o tom medzi sebou rozprávať, hovorte o tom s Vaším kňazom a pošlite tieto príspevky na sekretariát synody emailovou poštou. Nezabúdajte sa, podľa možnosti, denne modliť o Božie požehnanie pre práce synody a za jej dobré ovocie.
Etapy našej cesty
V máji a júni budem spolu s mojimi vikármi navštevovať jednotlivé útvary, spadajúce do pôsobnosti ordinariátu. Program návštevy bude spočívať v stretnutí so všetkými, ktorí sa budú chcieť a môcť stretnutia zúčastniť. Asi dve hodiny sa budeme venovať spoločnému rozhovoru o témach synody a o ich praktickom dopade na život. Potom bude svätá omša, prípadne spoločné posedenie.
Od 5. septembra by sme sa mali na týždeň stretnúť so všetkými úradne menovanými členmi synody (medzi ktorými sú všetci kňazi ordinariátu a Vaši zástupcovia) v banskobystrickom seminári v Badíne. tam by sme sa venovali sláveniu synody liturgiou, diskusiami o témach a formulovaním definitívnych rozhodnutí synody, o ktorých by členovia zasadaní hlasovali.
Hlasovanie v tomto prípade nie je záležitosťou nejakej parlamentnej väčšiny, ale je vyjadrením toho, aká časť členov synody sa stotožňuje s daným rozhodnutím a prijíma ho ako pravdivé a dobré.
Tieto rozhodnutia potom synodálne komisie zapracujú a predložia ich mne ako ordinárovi. Tie, ktoré odsúhlasím a podpíšem, nadobudnú význam „partikulárneho práva“ – čiže stanú sa pre ordinariát cirkevným zákonom, ktorým sa budeme v ďalšom období riadiť. Po vyhlásení rozhodnutí synody (1. III. 2017) nastane teda fáza „systoly“, našej aktivity smerom k ostatným členom ordinariátu i ľuďom v našom prostredí, aby sme im mohli účinnejšie slúžiť a obohacovali ich našou službou, ktorej kvalita bude napomáhaná rozhodnutiami synody, to znamená spoločenstvom Cirkvi, v ktorej pôsobí Duch vzkrieseného Pána.
So želaním, aby sme sa pomocou slávenia Veľkej noci prehĺbili vo vzťahu ku vzkriesenému Pánovi a stali sme sa aktívnymi nositeľmi jeho radosti a lásky našim blížnym, Vás, milí priatelia, i Vaše rodiny, s úctou pozdravuje
+ František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR