Veľkonočné zamyslenie
J 13; 1-6: ,, Bolo pred veľkonočnými slávnosťami. Ježiš vedel, že prišla Jeho hodina odísť z tohto sveta k Otcovi a keďže miloval svojich, ktorí boli na svete, dokonale im preukázal lásku. Keď totiž večerali, diabol už bol vnukol do srdca Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, aby ho zradil. (Ježiš) vediac, že Mu Otec všetko dal do rúk a že od Boha vyšiel a k Bohu ide, vstal od večere, zložil rúcho a vezmúc zásteru, opásal sa. Potom nalial vody do umývadla, začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol opásaný. Tak prišiel až k Šimonovi Petrovi, ale ten Mu povedal: Pane, Ty mi umývaš nohy?“
,,Kristus je vzkriesený!“ takto znie víťazný pozdrav kresťanov počas veľkonočných sviatkov, a k tomuto pozdravu, k oslavovaniu sa pripájajú aj tí ľudia, ktorí vieru nepraktizujú. Veľkonočné udalosti ovplyvnili život nielen veriacich ľudí, ale aj celú európsku civilizáciu. Či už priamo, alebo nepriamo ovplyvnili celý svet. Keď slávime Veľkú noc, máme ju sláviť spolu s predchádzajúcimi udalosťami, a to s udalosťami Veľkého týždňa, jedine takto pochopíme význam Ježišovho vzkriesenia. Prvou otázkou je, že kde sa tieto veľkonočné udalosti odohrali? Odpoveď je jednoduchá – v Jeruzaleme a v jeho blízkom okolí. Je zaujímavé, že Jeruzalem má jedno druhé, veľmi známe arabské meno – Al Kuds – sväté mesto, svätyňa. Susedské arabské štáty zásadne používajú meno – Jeruzalem. Toto hebrejské meno v preklade znamená mesto pokoja, alebo mesto, ktoré vyžaruje pokoj. Jeruzalem je hlavným mestom troch svetových náboženstiev z piatich. Na hradný vrch majú nárok tri náboženstvá - izraelské, mohamedánske a kresťanské. Okrem toho, že Jeruzalem je mestom troch náboženstiev je aj sídlom štyroch štvrtí – arabskej, arménskej, kresťanskej a židovskej štvrti. Jeruzalem je napriek svojmu menu nespokojným mestom. Náboženské a etnické rozdiely vyvolávajú neustále napätie. Aj náš svet by mal byť miestom lásky, tvorivosti, ale častokrát je miestom zloby a deštrukcie. Jeruzalem, by malo byť mestom pokoja, ale ním nie je, a tak podobne ani náš svet nespĺňa svoju funkciu. A preto sa Ježiš narodí a vstane z mŕtvých, aby priniesol lásku. Aj my všetci na tomto svete či už veriaci, alebo neveriaci máme nájsť pokoj a lásku. Veľkonočné sviatky boli pôvodne sviatkami rodiny, pokoja a lásky. Židia slávili Paschu a v tom čase sa zišla celá rodina. Porovnala by som to s našími Vianocami. Rodina spolu stolovala, jedli tradičné jedlá, a pred jedlom si umývali nohy. Umývanie nôh má hygienický, ale aj kultický charakter. Už staroveké náboženstvá vedeli, že voda je zdrojom života, že božská sila prebýva vo vode. V niektorých náboženstvách je presne určené , že koľkokrát sa kňazi majú umývať a v akej vode. Židovského veľkňaza kúpu jeho kolegovia a až potom môže vystúpiť pred ľuďmi. Dokonca je určené aj to, že koľko litrov vody minimálne musia spotrebovať. Druhým odkazom je teda, že aj my potrebujeme očistenie. Zaoberali sme sa s otázkami, že kde sa odohrávali veľkonočné udalosti a s významom očistenia sa. Tretia otázka znie: ,,Ako prebiehalo a aký hlbší význam má umývanie nôh?“ Náš názor na veľkonočné očistenie, na umývanie nôh výrazne ovplyvnil Da Vinciho obraz – posledná večera. Na tomto obraz sa večera odohráva v renesančnom paláci, pri slávnostnom stole sedia trinásti, ale z obrazu je cítiť napätie, nepokoj. V Izraeli pri stole nesedeli, ale ležali. Mali nízke stoly a pohovky, ležali pri nohách a večera trvala niekoľko hodín, preto bolo nutné mať čisté nohy. Umývanie nôh je dôležité – aj pápež umýva nohy jednému biskupovi a jednému odsúdenému. My v tom vidíme znamenie, náznak pokory. Cirkev a aj média to tak interpretujú, ale je v tom úplne iný význam - podľa pôvodného gréckeho textu umývanie nôh nám pripomína krst. Sme pokrstený s vodou – zašpiníme si nohy a zašpiníme si aj svoju dušu. Kto je pokrstený, ten je zachránený, potrebuje len malú úpravu – umývanie si nôh. To podstatnejšie vykonal a si vytrpel za nás Ježiš Kristus, zomrel za naše hriechy. Podstatná očistka sa už odohrala, z toho sa radujme. Amen.
,,Kristus je vzkriesený!“ takto znie víťazný pozdrav kresťanov počas veľkonočných sviatkov, a k tomuto pozdravu, k oslavovaniu sa pripájajú aj tí ľudia, ktorí vieru nepraktizujú. Veľkonočné udalosti ovplyvnili život nielen veriacich ľudí, ale aj celú európsku civilizáciu. Či už priamo, alebo nepriamo ovplyvnili celý svet. Keď slávime Veľkú noc, máme ju sláviť spolu s predchádzajúcimi udalosťami, a to s udalosťami Veľkého týždňa, jedine takto pochopíme význam Ježišovho vzkriesenia. Prvou otázkou je, že kde sa tieto veľkonočné udalosti odohrali? Odpoveď je jednoduchá – v Jeruzaleme a v jeho blízkom okolí. Je zaujímavé, že Jeruzalem má jedno druhé, veľmi známe arabské meno – Al Kuds – sväté mesto, svätyňa. Susedské arabské štáty zásadne používajú meno – Jeruzalem. Toto hebrejské meno v preklade znamená mesto pokoja, alebo mesto, ktoré vyžaruje pokoj. Jeruzalem je hlavným mestom troch svetových náboženstiev z piatich. Na hradný vrch majú nárok tri náboženstvá - izraelské, mohamedánske a kresťanské. Okrem toho, že Jeruzalem je mestom troch náboženstiev je aj sídlom štyroch štvrtí – arabskej, arménskej, kresťanskej a židovskej štvrti. Jeruzalem je napriek svojmu menu nespokojným mestom. Náboženské a etnické rozdiely vyvolávajú neustále napätie. Aj náš svet by mal byť miestom lásky, tvorivosti, ale častokrát je miestom zloby a deštrukcie. Jeruzalem, by malo byť mestom pokoja, ale ním nie je, a tak podobne ani náš svet nespĺňa svoju funkciu. A preto sa Ježiš narodí a vstane z mŕtvých, aby priniesol lásku. Aj my všetci na tomto svete či už veriaci, alebo neveriaci máme nájsť pokoj a lásku. Veľkonočné sviatky boli pôvodne sviatkami rodiny, pokoja a lásky. Židia slávili Paschu a v tom čase sa zišla celá rodina. Porovnala by som to s našími Vianocami. Rodina spolu stolovala, jedli tradičné jedlá, a pred jedlom si umývali nohy. Umývanie nôh má hygienický, ale aj kultický charakter. Už staroveké náboženstvá vedeli, že voda je zdrojom života, že božská sila prebýva vo vode. V niektorých náboženstvách je presne určené , že koľkokrát sa kňazi majú umývať a v akej vode. Židovského veľkňaza kúpu jeho kolegovia a až potom môže vystúpiť pred ľuďmi. Dokonca je určené aj to, že koľko litrov vody minimálne musia spotrebovať. Druhým odkazom je teda, že aj my potrebujeme očistenie. Zaoberali sme sa s otázkami, že kde sa odohrávali veľkonočné udalosti a s významom očistenia sa. Tretia otázka znie: ,,Ako prebiehalo a aký hlbší význam má umývanie nôh?“ Náš názor na veľkonočné očistenie, na umývanie nôh výrazne ovplyvnil Da Vinciho obraz – posledná večera. Na tomto obraz sa večera odohráva v renesančnom paláci, pri slávnostnom stole sedia trinásti, ale z obrazu je cítiť napätie, nepokoj. V Izraeli pri stole nesedeli, ale ležali. Mali nízke stoly a pohovky, ležali pri nohách a večera trvala niekoľko hodín, preto bolo nutné mať čisté nohy. Umývanie nôh je dôležité – aj pápež umýva nohy jednému biskupovi a jednému odsúdenému. My v tom vidíme znamenie, náznak pokory. Cirkev a aj média to tak interpretujú, ale je v tom úplne iný význam - podľa pôvodného gréckeho textu umývanie nôh nám pripomína krst. Sme pokrstený s vodou – zašpiníme si nohy a zašpiníme si aj svoju dušu. Kto je pokrstený, ten je zachránený, potrebuje len malú úpravu – umývanie si nôh. To podstatnejšie vykonal a si vytrpel za nás Ježiš Kristus, zomrel za naše hriechy. Podstatná očistka sa už odohrala, z toho sa radujme. Amen.