- Dátum: 18.11.2019
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru:
Plná poľná
[15.11.2019; Regina Západ; Plná poľná; 21:05; Miroslav Minár / Miroslav Minár]
Miroslav Minár, redaktor:
"Dvojnásobnú porciu zaujímavých informácií spred i spoza kasárenského plota pre vás pripravili Miroslav Minár a Pavol Prelovský. Vitajte, začína sa Plná poľná. Do jej obsahu sme dnes zabalili.
Na vojnových cintorínoch, hroboch a pri pamätníkom vojakom horeli sviece. Slovensko si uctili Deň vojnových veteránov aj tradičným cezpoľným behom. * Posledná pocta generálplukovníkovi vo výslužbe Jozefovi Tuchyňovi. Zomrel v sobotu 9. novembra. * Slovenský štít 2019 preveril spôsobilosti a pripravenosť ozbrojených síl na obranu Slovenskej republiky. Vyvrcholil v utorok. * Rotný Ivan Popovič, veliteľ z prešovského ISTAR-u, to je dnešná osobnosť rezortu. * Čakatelia sa dočkali. 208 nových vojakov mieri do ozbrojených síl. Dnes mali prísahu v Martine.
VÝROČIE NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"V Slovenskej republike je evidovaných celkom 8132 vojnových veteránov, z toho 8024 veteránov zahraničných vojenských operácií a mierových misií a 108 veteránov z obdobia 2. svetovej vojny. Im, ako aj všetkým vojakom, ktorí zahynuli vo vojnových konfliktoch doma i vo svete vzdávalo Slovensko pri príležitosti Dňa vojnových veteránov svoju úctu a vďaku. Vojaci v Bratislave, Prešove, Rožňave, Trenčíne, Zvolene a v Žiline, rozdávali ľuďom červené maky, symbol Dňa vojnových veteránov. V pondelok si rezort obrany obete vojen uctil na vojnovom cintoríne v Bratislave, mestskej časti Petržalka Kopčany. Veniec k ústrednému krížu spoločne položili štátny tajomník ministerstva Marián Saloň a generálny tajomník služobného úradu Ján Hoľko. Neodmysliteľnou súčasťou pri známom bunkri B8 Hřbitov býva aj cezpoľný beh. Na vyše 5-kilometrovú trať sa 11. novembra o 11. hodine a 11 minúte, teda presne, keď bolo pred 101 rokmi podpísané prímerie a skončila sa 1. svetová vojna, postavilo takmer 200 bežcov. Poďme medzi nich.
V tejto chvíli na cintoríne tu, v Kopčanoch, prebieha akt kladenia vencov. Tu, pri registrácii na beh na počesť vojnových veteránov je naozaj mimoriadne rušno, stretávajú sa tu aktívni športovci, vojaci. Kde inde ma môžu zaviesť v tejto chvíli kroky, ako k Naste Kuzminovej.
Nasťa, dobrý deň. Rozhodli ste sa podporiť Beh vojnových veteránov. Prečo?"
Nasťa Kuzminová:
“No lebo je to to najmenej, čo môžem urobiť v tento deň pre tú pamiatku a pre ten deň, ktorý je podľa mňa potrebné na verejnosti prezentovať ako veľmi dôležitú vec. Je to aj o tom, že veľa rokov som kvôli športovým povinnostiam bola odcestovaná v tomto období a tento deň som nemohla byť tu osobne a keď teraz tá príležitosť tu je a som rada, že môžem sa tu dneska nachádzať medzi ostatnými. Je to aj vec, ktorá stojí za to úsilie a za to, aby sme si ešte raz pripomenuli ľuďom veteránov, ktorí urobili dôležité veci pre to, aby sme my mohli tu v mieri kráčať aj behať.”
Miroslav Minár:
“Nemôže chýbať ani pravidelný účastník tohto behu, ďalší olympionik Maťo Tóth. Prišla aj Nasťa, dozvedela sa o tomto behu.”
Maťo Tóth:
“To som veľmi rád, že tento beh získava na popularite a že som tu ďalší rok, a že náš tím Dukly je o Nasťu silnejší.”
Miroslav Minár:
“Začiatok aj prípravy na Tokio?”
Maťo Tóth:
“Tak je to už v rámci prípravy, určite. Ja som už v podstate mesiac v príprave, takže aj dnešný deň to máme namiesto tréningu, takže žiadne ulievanie a ideme si zabehať.”
Miroslav Minár:
“Možno Maťo odkaz našim občanom, pretože predsa len, Deň vojnových veteránov síce zapustil korene, pripomína sa na celom Slovensku, ale nie je to trebárs taký významný deň ako vo Veľkej Británii, vo svete, kde naozaj celá spoločnosť žije tým, že teda majú pripnuté tie červené maky a spomínajú si na obete vojnových konfliktov.”
Maťo Tóth:
“Je to zvláštne, tiež sa nad tým trošku čudujem, ja som zhodou okolností aj bol v Londýne práve v tomto čase pred pár rokmi a červené maky boli po celom Londýne, takže vtedy som ani nevedel, že o čo vlastne ide, až po nejakých tých ročníkoch behu červených makov som si to uvedomil, takže myslím si, že by sme mali vzbudzovať to povedomie a myslieť na to, že boli tu hrozné vojny, v ktorých zahynulo veľa ľudí, v ktorých bojovalo veľa našich predkov, aj veľmi blízkych a treba na nich spomínať, lebo myslím, že to zaznieva z úst takmer každého a možno to už pre niekoho je ako klišé, ale naozaj mier a sloboda nie je samozrejmosť a niekto ju musel vybojovať a mali by sme na nich spomínať.”
Miroslav Minár:
“Sú tu tradiční bežci, ktorí nevynechajú ani jeden ročník, ale medzi tými, ktorí o pár minút vyštartujú, tak je aj jeden, ktorý sem prišiel prvýkrát.”
Juraj Slavkovský:
"Som Juraj Slavkovský. Túto kúsok bývam od Petržalky, som sa dozvedel o tejto krásnej akcii. Prečo som prišiel? Samozrejme, trošku spoznať aj históriu, ktorú ako priznám sa, nepoznám až tak a históriu 1. svetovej vojny vôbec absolútne a možno to ma trošku nabudí, nielen mňa, ale možno aj príbuzných mojich."
Miroslav Minár:
"Tak, ako každý rok, nechýbajú ani vojaci zo všetkých kútov Slovenska a sú tu samozrejme aj ich velitelia a dôležití ľudia. Plukovník Alexander Schrober v plnej poľnej."
Alexander Schrober:
“Áno, dneska chcem bežať na počesť veteránov aj zosnulého generála Tuchyňu v plnej poľnej v zbrani, … s plynovou maskou a týmto činom chcem vzdať hold veteránom.”
Miroslav Minár:
“Sám ste veterán.”
Alexander Schrober:
“Dá sa povedať, že áno, trochu som veterán, ale nie som ako tí starí naši veteráni z 1. a 2. svetovej vojny, ja som novodobý veterán a ja to ešte tak neberiem, že som veterán. Ja sa beriem za mladíka.”
Miroslav Minár:
“Niekoľko mierových misií, vojnových operácií, pred vami nová výzva.”
Alexander Schrober:
"Áno, ďalšia výzva predo mnou, do dvoch týždňov letím do ďalšej misie, do misie do Iraku a idem tam robiť poradcu irackým ozbrojeným silám, čo je veľká výzva pre mňa aj pre ozbrojené sily."
Miroslav Minár:
“Veľa zdaru.”
Alexander Schrober:
“Ďakujem.”
Miroslav Minár:
“Samozrejme, nemôžu chýbať ani hasiči zo Zemianskych Kostolian, Roman Mikula.”
Roman Mikula:
“Tak dneska sme sa prišli hlavne zúčastniť, sme tu partia šiestich ľudí, ktorí reprezentujeme zásobovaciu základňu Kostoľany, nielen hasiči, ale dokonca je tu aj náš zástupca veliteľa a dneska sme prišli s tým, že všetci spolu vyštartujeme a všetci spolu prídeme do cieľa.”
Miroslav Minár:
“Vy robíte aj iné športové aktivity.”
Roman Mikula:
“Áno, robíme športové aktivity aj Memoriál kapitána Weinholda, máme päť ročníkov za sebou a na budúci rok niekedy v apríli opäť môžete sa zúčastniť, je to zverejňované aj na stránke beh.sk a je to v rámci hornonitrianskej bežeckej ligy, jeden krásny pretek prírodou.”
Miroslav Minár:
"No, naozaj skvelá reprezentácia Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica, pretože na 4. mieste sa umiestnil Miroslav Úradník.
Miroslav, nepoviem nič nové, pretože v Plnej poľnej sme vám už zablahoželali. Skvelé 3. miesto na nedávnych Svetových armádnych hrách v Číne. Bolo to ťažšie tam, alebo teraz tu?"
Miroslav Úradník:
“Myslím že počasie bolo asi náročnejšie tu, keďže fúkalo a bolo dosť chladno. Ale na toto ročné obdobie je to normálne. A v Číne napodiv býva veľmi vysoká vlhkosť a snažil som sa ísť ako do posledných pretekov sezóny s tým, že sme si dali za úlohu s trénerom, že dáme do toho všetko a uvidíme, čo z toho bude.”
Miroslav Minár:
“Vy a tento beh na počesť vojnových veteránov.”
Miroslav Úradník:
“Je to môj prvý Beh vojnových veteránov, tak keď prišla táto možnosť, tak vravím si, že v rámci prechodného obdobia a takého jesenného odpočinku po sezóne dlhej, náročnej, som sa rozhodol, že sa zúčastním tohto behu a tak vlastne aj vzdám pamiatku vojnovým veteránom, ktorí padli v bojoch.”
GENERÁL
Miroslav Minár:
"Vo veku 77 rokov zomrel v sobotu večer v Piešťanoch generálplukovník, bývalý minister vnútra, niekdajší náčelník Generálneho štábu a bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Tuchyňa. Počas svojej bohatej vojenskej kariéry prešiel mnohými pozíciami. Náčelník Generálneho štábu Armády Slovenskej republiky bol od roku 1994 do roku 1998. Armáda musí byť tam, kde ju naši občania najviac potrebujú. To bol jeho pamätný výrok, keď som za ním prišiel koncom roka 1996 s myšlienkou ukázať našich vojakov širokej verejnosti na vtedy Dní detí s Armádou Slovenskej republiky a Slovenským rozhlasom. Následne v roku 1997 vznikla novodobá tradícia, ktorá pretrváva dodnes. V Plnej poľnej sme s pánom generálom odvysielali viacero rozhovorov. Aj ten, v ktorom si zaspomínal na obdobie pred vstupom Slovenska do NATO."
Jozef Tuchyňa:
"Je treba povedať, že sme to ako nový štát mali značne zložité. Žiadna stratégia, žiadna doktrína vojenská, obranná, nech je aká chce. Ozbrojené sily svojimi počtami v tej dobe boli značne z hľadiska štruktúry veľké, boli prijaté určité dohovory viedenské, kde bolo treba ich znížiť, zredukovať. I z hľadiska osôb, ale i výzbroje. To boli prvé počiatočné kroky, ktorými bolo treba sa zaoberať."
Miroslav Minár:
"S generálplukovníkom vo výslužbe sa dnes v Trenčíne rozlúčila široká verejnosť.
Odpočívajte v pokoji, generál."
* * * * *
Miroslav Minár:
"Na Slovensku prebiehali v uplynulých dňoch tri dôležité vojenské cvičenia - Vzdušný štít, Jasné znamenie a predovšetkým Slovenský štít. Nasadených bolo takmer 2 800 vojakov zo šiestich armád Severoatlantickej aliancie. Cieľom cvičenia Slovenský štít bolo preveriť spôsobilosti mechanizovanej brigády v spoločnej operácii v mnohonárodnom prostredí pri obrane suverenity a územnej celistvosti Slovenskej republiky v kontexte kolektívnej obrany a interoperability aliančných partnerov. S reportážnym mikrofónom sme boli medzi vojakmi dvoch partnerských krajín, ktoré spoločné spôsobilosti rozvíjajú už niekoľko rokov.
No a ešte predtým, než to tu všetko vypukne a dostaneme sa k záverečnej epizóde cvičenia, tak moje kroky vedú sem, k špecialistom Armády Českej republiky. Mojim spolubesedníkom je…"
Gustáv Lakoš (preklad z češtiny):
"Major Gustáv Lakoš, zástupca veliteľa 102. prieskumného práporu v Prostějove."
Miroslav Minár:
“Čo vlastne vy ste na tomto cvičení Slovenský štít robili?”
Gustáv Lakoš:
"Tu máme približne 60 vojakov, precvičovali sme úlohy spojené s prieskumom. To znamená dávanie úloh, zasadzovanie prieskumného orgánu, činnosť v priestore a následná činnosť pri vyhodnocovaní informácií."
Miroslav Minár:
“Čím vás obohatilo toto cvičenie?”
Gustáv Lakoš:
"Pre nás cvičenie v Centre výcviku Lešť je významné v tom, že vo výcvikovom priestore sa nachádzalo množstvo techniky, ktorú štandardne u nás pri výcviku nestretávame. Ďalej sa nám tu podarilo rozkrývať taktiku jednotiek, ktoré sú vyššieho stupňa, buď jednotky protilietadlové, alebo delostrelecké a samozrejme sme sa zamerali na zisťovanie miest velenia."
Miroslav Minár:
"Poďme teda medzi vojakov, máte tu akú techniku?"
Gustáv Lakoš:
"Tak technika, pri ktorej sa momentálne nachádzame je technika, ktorú máme zaradenú na bojovej prieskumnej rote. Ide o techniku Land Rover 130 Kajman."
Miroslav Minár:
“Zdá sa, že chalani sú bojovo naladení. Hovorím s kým?”
Tomáš Boudný:
“Rotný Boudný Tomáš.”
Miroslav Minár:
“Už sa teda blíži ten záver tohto cvičenia.”
Tomáš Boudný:
“Som veľmi spokojný, je tu tu super. Majú suprové zázemie a priestory sú tiež skvelé pre výcvik.”
Miroslav Minár:
"Čo vám dalo osobne vám toto cvičenie?ô
Tomáš Boudný:
"Myslím si, že celkom ťažké podmienky čo sa týka počasia boli, takže dosť na psychickú odolnosť to bolo. Po tej odbornej stránke, tak myslím si, že spolupráca s ostatnými jednotkami a hlavne čo sa týka, tak sme sa stretli s jednotkou Poľskej armády a to bola zaujímavá skúsenosť."
Miroslav Minár:
"Lešť je známa tým, že v každom ročnom období pripraví pre cvičiacich vojakov naozaj skvelé, ideálne podmienky. Aj pre vás?"
David Hrachovina:
"Poručík David Hrachovina zo 102. prieskumného práporu. Sme tu teraz už tretí týždeň, povedal by som, že tu tá oblasť na Lešti je charakteristická hlavne zrážkami v tomto období, hmlami, takže pre nás to bolo značne obmedzujúce, keďže sme pôsobili vonku."
Miroslav Minár:
“Ale ste si to užili…”
David Hrachovina:
“Áno, samozrejme.”
Miroslav Minár:
"Rozprávali sme sa s pánom majorom teda, aké úlohy vaša jednotka plnila. Vy ste podporovali svojich kolegov špeciálnym prostriedkom."
David Hrachovina:
“Používali sme bezpilotný vzdušný prostriedok RQ-11B Raven DDL a viac-menej našou úlohou bolo ako prvok bojovej podpory, poskytovať obraz zo vzduchu, reagovať na činnosť nepriateľa, hlásiť postavenie a zmeny v ich zostave.”
Miroslav Minár:
“Viem, že rozhodcovia a riadiaci cvičenia pripravovali rôzne varianty, rôzne aj možno že také veci, na ktoré ste neboli pripravení. Prekvapilo vás niečo?”
David Hrachovina:
“Ale tak určite, vždy vás niečo prekvapí, napríklad nejaká rýchla zmena úlohy, keď už nemáte dostatočné množstvo energie na to, aby ten prostriedok sa dostal z bodu A do bodu B, ale s tým sa musí počítať.”
Miroslav Minár:
“Je záverečný deň cvičenia, ako by ste ho zhodnotili? Proste čím vás teda konkrétne obohatilo toto cvičenie?”
David Hrachovina:
“Tak pre nás je to viac-menej obrovská skúsenosť z toho dôvodu, že sme naozaj nasadení ako prvok bojovej podpory s tými prieskumnými orgánmi a môžeme si skúsiť, aké to je byť aj v podstate vonku a nielen lietať ako zabezpečenie zo základne.”
Miroslav Minár:
“Aj tá technika dostala zabrať, teraz sa v tejto chvíli rozprávam s vodičom Kajmanu.”
Ondrej (preklad z češtiny):
“Volám sa Ondrej a som čatár. Bol to ťažký terén, bohužiaľ, nedá sa nič robiť, počasie je také, aké je. Kajman je terénne vozidlo a dobre sa s tým vysporiadalo.”
Miroslav Minár:
“Tak autíčko poslúchalo?”
Ondrej:
“Nebol žiaden problém, jediný problém čo máme, sú gumy. Potrebovali by sme trošku viac do teréne, ale nejak sa s tým popasujeme.”
Miroslav Minár:
“Vás čím obohatil Slovenský štít?”
Ondrej:
“Tak určite tu terén je asi ten najlepší pre nás, čo môže byť a myslím si, že sme odviedli dobrú prácu aj čo sa týka áut. Autá pracujú na perfektnej úrovni a zatiaľ sme všade vyšli.”
Ivan Popovič:
"Rotný Popovič Ivan, som veliteľ prieskumného družstva prieskumnej čaty. Čo sa týka Slovenského štítu, našou úlohou bolo robiť prieskum a sledovanie cvičiacich jednotiek, ich pohyb, rozloženie. Na cvičení nás bola jedna čata."
Miroslav Minár:
"Slovenský štít je najväčším cvičením tohtoročným na území Slovenskej republiky, ale aj v histórii Slovenska. Čím obohatilo vás a vašich vojakov?"
Ivan Popovič:
“Čo sa týka využívania našej zavedenej modernizovanej techniky a vyskúšanie si už reálne v praxi.”
Miroslav Minár:
“Mali ste tu aj českých kolegov z Prostějova.”
Ivan Popovič:
“Spolupráca bola dobrá, sú to chlapi, ktorí majú veľké skúsenosti a dá sa od nich veľa naučiť.”
Miroslav Minár:
“Mnohí majú skúsenosti aj z pôsobenia v zahraničných vojenských misiách a operáciách. Ako sú na tom vaši vojaci?”
Ivan Popovič:
“Taktiež aj naši vojaci majú dostatok skúseností čo sa týka z Afganistanu, Golanských výšin a niektorí ešte aj Kosovo. Toto počasie dalo naozaj zabrať, čo sa týka hlavne psychicky, lebo plniť úlohy bez zásobovania štyri dni, alebo päť dní v tyle nepriateľa, dá naozaj zabrať čo sa týka aj psychicky, aj fyzicky.”
Miroslav Minár:
“Boli ste vonku aj v noci?”
Ivan Popovič:
“Áno.”
Miroslav Minár:
“A ako to znášali vojaci? Poďme sa ich opýtať.”
Desiatnik:
“Tak ako bol to adrenalín, jasné. Myslím, že zvládli sme to dobre.”
Miroslav Minár:
“Hovorím s kým?”
Desiatnik:
“Desiatnik …, strelec operátor.”
Miroslav Minár:
“Chodíte sem často a rád?”
Desiatnik:
“Tak ako častejšie chodíme na Kamenicu nad Cirochou ako tuná, ale tu je to lepšie.”
Miroslav Minár:
"Skratka vašej jednotky je ISTAR. Povedzme poslucháčom, čo sa skrýva za touto značkou?"
Desiatnik:
“Pod značkou prápor ISTAR sa skrýva prieskum, spravodajstvo, sledovanie, my sme oči pre brigádu. My dokážeme podávať rôzne informácie o tom nepriateľovi a oni si už potom skladajú mozaiku zloženia toho nepriateľa a dostali nejaký obraz.”
Miroslav Minár:
“Bolo počas tých štyroch dní a nocí, nastala taká situácia, že by ste si povedali, no tak teda toto som nikdy neočakával od svojej vojenskej kariéry, že takéto niečo budem robiť.”
Desiatnik:
“Odkedy som nastúpil do armády, som prieskumník a proste táto robota ma baví.”
Miroslav Minár:
“Baví aj veliteľa?”
Desiatnik:
“Samozrejme.”
Miroslav Minár:
"Čo je na tom také adrenalínové a čo by ste možno odporúčali tým, ktorí by chceli vstúpiť do ozbrojených síl a chceli by sa sta prieskumníkom, chceli by sa stať príslušníkom práporu ISTAR."
Desiatnik:
“Hlavne ide o tú fyzickú a psychickú odolnosť. Tá práca je naozaj veľmi náročná. Niekedy naozaj veľakrát pôsobíme nielen s technikou, ale aj pešo na niekoľko dní, takže je to v podstate o veľkých, ťažkých presunoch, v ťažkom teréne.”
Miroslav Minár:
"Je to doterajší vrchol výcviku vašej jednotky?"
Desiatnik:
“V tomto roku áno.”
Miroslav Minár:
“Takže boli aj náročnejšie veci?”
Desiatnik:
“Nie že náročnejšie, ale čo sa týka samotného ukončenia tohto výcvikového roku, toto je ako vrchol.”
Miroslav Minár:
“Videli vás tisícky divákov aj v Banskej Bystrici na vojenskej prehliadke?”
Desiatnik:
“Áno, boli sme aj tam.”
Miroslav Minár:
“Takže tento rok končíte s takým dobrým pocitom.”
Desiatnik:
“Mohli nás vidieť aj diváci, mohli si urobiť o nás, alebo respektíve celkovo o armáde svoj názor, že nie je to jednoduchý koníček sa hrať, niekto povie, že sa hráme na tých vojakov, ale Niekedy naozaj si musíme siahnuť na dno svojich síl.”
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"V utorok sme nemohli chýbať ani v blízkosti bojového poľa, kde sa odohrávala jedna z epizód Slovenského štítu.
V tejto chvíli sme svedkami jednej zo záverečných epizód, do priestoru prilietavajú vrtuľníky Black Hawk. Úlohou jedného z nich je zaistiť križovatku a odkloniť narušiteľa štátnej hranice. Vojaci z 5. pluku špeciálneho určenia zo Žiliny ho prenasledujú. Vozidlo zastavuje. Operácia pokračuje, pretože po ľavej aj pravej strane od nás do priestoru vstupujú vojaci zo špeciálnej jednotky z Prešova a zo 102. prieskumného práporu z Prostějova. Pomocou dronov špeciálnych preskúmali terén, pretože tie spravodajské informácie hovoria o tom, že v ďalšej časti hranice už prenikli na územie Slovenska nepriateľské jednotky. Tak úlohou týchto vojakov je zistiť, v akej sile, s akými bojovými prostriedkami v ďalšej časti budeme svedkami už teda priamo bojovej operácie na vytlačenie nepriateľa za hranicu Slovenskej republiky. Vo svojich bojových postaveniach sa v tejto chvíli nachádzajú aj delostrelci, špeciálne zo samohybného delostreleckého oddielu z Michaloviec. Ale so svojimi mínometmi aj vojaci z 11. mechanizovaného práporu z Martina. No a toto je už typický zvuk pre účinný delostrelecký prostriedok samohybnú kanónovú húfnicu Zuzanu. Už počujeme streľbu samohybného odmínovacieho kompletu, ktorý vytvára priechod mínovým poľom. Vozidlá zaujímajú bojové postavenia, budú viesť účinnú paľbu na ciele. Po tejto paľbe nasleduje výsadok zo štyroch vozidiel, ktoré vidíme pred sebou a vojaci pechoty vykonávajú z ručných zbraní účinnú paľbu na nepriateľské postavenia. Jedna z úloh cvičenia Slovenský štít, vytlačenie nepriateľa z územia Slovenskej republiky bola splnená aj vďaka tomu, že do tejto operácie boli zapojení vojaci šiestich armád z členských krajín Severoatlantickej aliancie, okrem Slovenska vojaci z Českej republiky, Poľska, Maďarska, zo Spojených štátov amerických a prvýkrát v novodobej histórii tohto cvičenia aj vojaci z Portugalska."
TÝŽDEŇ V ARMÁDE
Miroslav Minár:
"Ako videli a zhodnotili cvičenie Slovenský štít minister obrany Peter Gajdoš, náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl generál Daniel Zmeko a veliteľ z pozemných síl generál Jindřich Joch?"
Peter Gajdoš, minister obrany:
“Ako sme mohli vidieť, spôsobilosti jednak Ozbrojených síl Slovenskej republiky v súčinnosti s ostatnými členskými štátmi NATO, som nesmierne rád, že v rámci vrcholu, dá sa povedať cvičenia, alebo cvičení a výcviku vo výcvikovom roku je tento Slovak Shield už takou významnou tradíciou. Cieľom a hlavnou úlohou bolo precvičiť úlohy kolektívnej obrany s dôrazom na obranu Slovenskej republiky a zabezpečenie bezpečnosti občanov. Zároveň precvičiť aj určitú súčinnosť, spoluprácu, no a samozrejme vytvoriť takého bojového ducha v týchto ťažkých podmienkach, ale na to sú vojaci, aby zabezpečovali bezpečnosť štátu 24 hodín denne 7 dní v týždni a 365 dní v roku. Verím tomu, že všetky úlohy boli splnené.”
Daniel Zmeko, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR:
“Cvičenie Slovenský štít 2019 pre Ozbrojené sily Slovenskej republiky bolo významnou výcvikovou príležitosťou na preverenie si niektorých záverov, ktoré vyplynuli z plánovacích procesov na strategickej a operačnej úrovni tu, na taktickej úrovni priamo v praxi. Témou cvičenia bola obrana Slovenskej republiky, ktorá sa vykonávala v dvoch fázach. V prvej váze pre prípravu obrany a v rámci takej tej šedej zóny medzi stavom bezpečnosti a stavom vojny, prekrytie štátnej hranice a zabezpečenie bezpečnosti pri štátnej hranici. V druhej fáze vedenie manévrového obranného boja, zastavenie protivníka a obnovenie štátnej hranice. Obidve úlohy priniesli množstvo poznatkov, ktoré budú zúročené v praxi a budú implementované aj do plánovacích procesov na rok 2020. Mimo iného, toto cvičenie bolo pozoruhodné aj svojou komplexnosťou, to znamená, že sa doňho zapojili nielen ozbrojené sily vo všetkých troch základných zložkách, to znamená pozemné, vzdušné a špeciálne sily, zapojila sa doňho aj Vojenská polícia z ministerstva obrany a boli tu takisto prvky Vojenského spravodajstva, ktoré podporovali cvičiace jednotky. Cvičenie bolo dvojstranné, to znamená, že vojaci pôsobili proti reálnemu protivníkovi, ktorý prenikal cez štátnu hranicu a vykonával rôzne aktivity, ktoré boli namierené proti našim jednotkám. V rámci cvičenia boli vykonané aj bojové streľby mechanizovaného práporu a cvičenie preverilo nielen spôsobilosti vojakov čo sa týka obsluhy zbraňových systémov, ale preverilo aj spôsobilosti udržania jednotiek dlhodobo v teréne, vykonávanie rôznych prác, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie obrany hlavne ženijných prác vo veľmi zložitých klimatických podmienkach. Ja oceňujem prácu všetkých vojakov, chcel by som poďakovať, poďakovať našim partnerom, ktorí tu s nami cvičili, pretože nám umožnili porovnávať si rôzne taktické postupy naše, aj jednotlivých štátov, ktoré sa cvičenia zúčastnili, zároveň si vymieňať skúsenosti. No a v neposlednom rade ďakujem samozrejme tým, ktorí prežili náročné dva týždne v poli a ďakujem aj im rodinám, ktoré ich podporovali a bez ktorých by sme asi tie úlohy nemohli plniť s tým nadšením a s tým odhodlaním, ktoré tu vojaci ukázali.”
Jindřich Joch, veliteľ Pozemných síl Ozbrojených síl SR:
“..zakomponované práporné taktické cvičenie s bojovou streľbou 11. mechanizovaného práporu, ktoré boli podporované jednotky motorizovaná čata poľskej armády, motorizovaná čata Maďarska, pešia rota Portugalska a prieskumná rota Spojených štátov Národnej gardy Indiana. Jednotka, ktorá bola hodnotená, to znamená 11. mechanizovaná prápor dosiahol celkové hodnotenie za 2, z toho strelecká časť bola hodnotená výborne a taktická 2. Čo bolo aj cieľom overiť psychickú odolnosť našich vojakov v dlhodobom prežití v teréne v náročných podmienkach, v chlade, v daždi, takže tí vojaci si to užili.”
Miroslav Minár:
“Pán generál, podružným cieľom cvičenia bolo preveriť a precvičiť aj konkrétne logistické zabezpečenie. Splnilo sa aj toto?”
Jindřich Joch:
“Áno, ja myslím, že áno. Ja som spomínal, že cvičenie prinieslo obrovské množstvo vojakov. Jedným z týchto poznatkov je aj nový pohľad na potreby vojaka v poli pri dlhotrvajúcej operácii. Za ostatné dve dekády sme boli orientovaní viac na operácie v zahraničí, na operácie krízového manažmentu. Pokiaľ sa chceme orientovať na operácie, ktoré slúžia k zabezpečeniu obrany Slovenskej republiky, musíme rátať s tým, že vojaci budú musieť byť spôsobilí prežiť v teréne rozptýlení do malých skupín, relatívne dlhodobý čas. A samozrejme, aj za rôznych klimatických podmienok. Preto budeme musieť hľadať spôsoby, ako zabezpečiť jednotlivca a malé skupiny na prežitie v poli, pretože je logické, že vojak takisto musí určitú dobu spať a odpočívať, usušiť si veci atď. Takže malé stany, ktoré budú vykurované nejakými improvizovanými prostriedkami, zlepšenie podmienok na prenocovanie jednotlivcov, nočné prístrojové videnia, doplňovanie batérií v poli, to znamená nabíjanie elektrickou energiou. Toto všetko sú veci, ktoré sú drobného charakteru, ale veľmi dôležité pre zabezpečenie tej udržateľnosti, dlhodobej udržateľnosti jednotiek v teréne.”
* * * * *
Miroslav Minár:
"Rezort obrany poskytol pre pozostalých obetí tragickej dopravnej nehody pri obci Nitrianske Hrnčiarorvce psychologický intervenčný tím. Vojenská polícia zároveň v stredu a vo štvrtok pomáhala pri regulácii dopravy. Minister obrany Peter Gajdoš vyjadril pozostalým obetí hlbokú a úprimnú sústrasť."
OSOBNOSŤ NA TENTO TÝŽDEŇ
Miroslav Minár:
"Dnešnou osobnosťou rezortu je rotný Ivan Popovič, veliteľ družstva prešovského ISTAR-u.
Pamätáte si ešte na ten deň, kedy ste sa rozhodli, že chcem sa stať vojakom a prečo?"
Ivan Popovič:
“Neviem, mňa to nejak od tých detských čias lákalo k armáde a nakoniec po skončení školy som išiel na vojenskú základnú službu a po ukončení základnej vojenskej služby v podstate sa začala profesionalizovať armáda a hneď som využil túto možnosť vstúpiť do armády.”
Miroslav Minár:
“Tak poďme teraz pekne k tým dátumom, k tej škole a kedy ste teda nastúpil do ozbrojených síl?”
Ivan Popovič:
“Do armády som nastúpil v roku 2002, bol to mechanizovaný prápor Trebišov na prieskumnú čatu, kde som pôsobil ako strelec operátor. A v tomto prápore som slúžil až do roku 2018. Prešiel som od toho strelca operátora potom až na funkciu veliteľa družstva. Od roku 2018 pôsobím znovu ako na prieskume v prápore ISTAR.”
Miroslav Minár:
“Čo na vaše rozhodnutie v tom čase, keď ste si teda povedali, že sa stanete tým profesionálnym vojakom, hovorila tá vaša najbližšia rodina a čo vlastne aj kolegovia, pretože v roku 2002 ešte bola základná vojenská služba.”
Ivan Popovič:
“Rodina to brala ako normálne, v pohode, že proste vedeli, že mám záujem o armádu, takže tam s tým nemali nejaký problém a čo sa týkalo kamarátov a tak, tak niektorí vedeli, že guma a tak, ale v podstate boli s tým stotožnení a brali to ako zamestnanie, takže každý mal na výber si vybrať svoje povolanie. A potom hovorím, gro tých ľudí naozaj taktiež podpichovali, tak vstúpili do armády.”
Miroslav Minár:
“Ako to vyzerá s podporou dnes, ste ženatý?”
Ivan Popovič:
“Áno, som ženatý, tak manželka to akceptuje, lebo spoznali sme sa, už som bol v podstate vojak, takže musí to akceptovať, lebo je to v podstate moja práca. Tak jasné, nie vždy sa jej páči, že chodíme nejaké dlhé cvičenia, lebo niekedy potrebuje doma pomôcť a všetko ostáva na jej hlavu.”
Miroslav Minár:
“Ste veliteľom prieskumného družstva, baví vás táto práca? Čo je na tom také, čo by ste odporúčali aj ostatným?”
Ivan Popovič:
“Baví ma to a je to v podstate nejaký taký, poviem adrenalín, lebo naozaj dostať sa niekde do tyla nepriateľa a dostať sa čo najbližšie, aby nás nikto nespozoroval, nechytil a získavať tie informácie čo najpresnejšie a najvernejšie o tom nepriateľovi, mi dáva taký nejaký adrenalín a človek je taký zodolnený čo sa týka psychicky a fyzicky. Máme telocvik, aby sme boli fyzicky zdatní, pripravení, takže človek má aj takéto nielen doma sa zdokonaliť fyzickej kondície, ale aj v práci. Dostáva nové skúsenosti čo sa týka či spolupráce zahraničných armád, skúsenosti z misií, človek dostane nejaký iný pohľad na svet, že sa sťažujeme, že ako sa tu máme zle, ale ak si vyskúša nejakú tú misiu v zahraničí a vidí tam tú situáciu tých ľudí, tak potom vie to prehodnotiť, že máme sa tu naozaj veľmi, ale veľmi dobre.”
Miroslav Minár:
“Je ešte pred vami nejaká tajná túžba, sen?”
Ivan Popovič:
“Viete čo, ani neviem, nekladiem si nejaké také túžby a sny a idem podľa toho, že ako to príde, tak v podstate využívam kurzy zdokonaľujúce, využívam to a ak mám možnosť ísť, tak idem. Človek naberá nejaké tie nové zručnosti.”
PLNÁ POĽNÁ CHVÁLI
Miroslav Minár:
“Čakatelia sa dočkali. Dnes v priestoroch Základne výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine zložilo slávnostnú vojenskú prísahu 208 čakateľov prípravnej štátnej služby, vrátane 29 dievčat. Stali sa vojakmi 1. stupňa a už od pondelka sa budú pripravovať na svoje nové odbornosti. Niektorí sa po víkende vrátia do Martina a niektorí budú zarezávať vo svojich materských útvaroch. Blahoželáme vám k zvládnutiu základného výcviku a posielame vám za to aj dnešnú pochvalu.”
