Homília Mons. F. Rábeka - V. pôstna nedeľa A, 29. III. 2020
- Autor: Mons. František Rábek
- Dátum: 27.03.2020
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Verím v Ducha Svätého
Tretia otázka, ktorú dostáva dospelý kandidát krstu, alebo ktorú dostávame my na Bielu sobotu pri obnovení krstného sľubu znie: „Veríš v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?
Dnešné čítania Božieho slova nám môžu pomôcť prehĺbiť si vieru v tieto skutočnosti, aby sme na položenú otázku mohli odpovedať s úprimným presvedčením.
Nicejsko-carihradské vierovyznanie nazýva Ducha Svätého, že je Pán a Oživovateľ. V starozákonnom texte o stvorení sveta sa píše, že pri stvorení sa Boží Duch vznášal nad vodami...Je to krásny obraz, ktorý vyvoláva predstavu vtáka, vznášajúceho sa nad svojím hniezdom, starajúceho sa o svoje mláďatá.
Na základe novozákonného Božieho zjavenia vieme, že Duch Svätý je vzťahom lásky a jednoty medzi večným Otcom a jeho rovnako večným Synom. Je osobnou Božou Láskou, Múdrosťou i Mocou. Je tým istým Bohom ako Otec a Syn, no súčasne je samostatnou osobou. Celé stvorenie, všetky formy života a ich krása – a najmä človek ako vrchol stvorenia - všetko je dielom Lásky a Múdrosti nebeského Otca a jeho večného Syna, to znamená, je to dielo Ducha Svätého.
Stvorenie však nie je ako dom, ktorý staviteľ postaví a zariadi a potom odíde. Božie stvoriteľské dielo je trvalý proces. A najmä človek, ktorý dostal celé dielo stvorenia do daru, bol povolaný v spojení s Bohom s ním spolupracovať na rozvoji svojho života i celého stvorenia.
Môžeme si to znázorniť prirovnaním s nejakým počítačom, ktorý je výtvorom ľudskej vedy a techniky, no môže nám slúžiť iba ak zostane napojený na zdroj elektrického prúdu. Ako náhle spojenie prerušíme, počítač nám bude ešte nejaký čas slúžiť z náhradného zdroja, no keď sa ten vyčerpá, tak definitívne zhasne.
Niečo podobného sa stalo so stvorením: odmietnutím dôvery a poslušnosti Bohu človek narušil svoje spojenie s Božím Duchom. Náš život pokračuje ešte z „náhradných zdrojov“ našich telesných a duševných energií, no nutne smeruje k svojmu vyhasnutiu. Smrť sa stala nevyhnutnou realitou každého z nás.
V prvom čítaní sme počuli prísľub, ktorý nám do tejto beznádejnej situácie dáva cez proroka Ezechiela Boh: „Ľud môj, ja otvorím vaše hroby...vložím do vás svojho ducha a ožijete.“ Ide však nielen o oživenie, ale o realizovanie života vo svete: „Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán“.
Teda, dar Božieho Ducha znamená oživenie mŕtvych ľudí a ďalší rozvoj života.
Tohto Božieho Ducha do nášho sveta prináša Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom. Na začiatku svojho verejného pôsobenia sa predstavuje v nazaretskej synagóge slovami: „Duch Pána je nado mnou, preto ma pomazal a poslal ma...“
Apoštol Pavol v dnešnom úryvku z jeho listu Rimanom hovorí: „Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho...Keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.“
Životodarné pôsobenie Božieho Ducha, ktorý bol prítomný v Ježišovi sa prejavilo aj na udalosti vzkriesenia Lazára, o ktorej sme počuli v dnešnom evanjeliu. Ježiš sám sa predstavuje ako „vzkriesenie a život“. Pred Lazárovým vzkriesením ďakuje nebeskému Otcovi za to, že ho vypočul a následné vzkriesenie svojho , už štyri dni pochovaného priateľa, predstavuje ako dôkaz svojho Božského poslania.
Pri tejto udalosti sa zdanlivo nehovorí o Duchu Svätom. No, Ježiš hovorí o svojom vzťahu s nebeským Otcom. A Duch Svätý je predsa touto jednotou, spojením v láske medzi Otcom a Synom. Takže vzkriesenie Lazára je dôsledkom pôsobenia Duch Svätého, prítomného v Ježišovi.
Čo bolo cieľom Ježišovho diela vykúpenia, Jeho smrti a zmŕtvychvstania? Vyjadril to On sám, keď pri svojom prvom stretnutí s apoštolmi po svojom zmŕtvychvstaní im hovorí: „Pokoj vám!...Prijmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené...“. Čiže cez službu apoštolov Duch Svätý, Božia Láska a Život, znovu zrodí kajúceho človeka. Apoštol Pavol to nazve, že sme sa stali „novým stvorením“. Stávame sa opäť schopnými prijímať životodarné pôsobenie Božieho Ducha, môžeme s Ním spolupracovať na rozvoji nášho života a stvorenia – a tento rozvoj života nemôže zastaviť ani smrť. Zomieranie kresťana je definitívnou príležitosťou na prejavenie viery v Božiu životodarnú lásku. Pre Ducha Svätého – Pána a Darcu života – nie je prekážkou ani smrť, ani hrob, ani rozpad nášho tela. Kto ho s vierou prijal a s Ním do konca spolupracoval, toho vzkriesi k večnému životu.
Preto je súčasťou otázky ohľadom našej viery v Ducha Svätého aj vyznanie viery vo svätú katolícku Cirkev, ktorú vytvára a oživuje Duch Svätý; aj viera v odpustenie hriechov, ktoré nám udeľuje On cez krst a sviatosť pokánia, ale i viera vo vzkriesenie tela a vo večný život.
Obnovenie našej viery v Ducha Svätého by nás malo viesť k súhlasu s týmto Darom. Dostali sme ho vo sviatosti krstu a birmovania. Mali by sme prijať obnovenie Jeho pôsobenia v nás prostredníctvom sviatosti pokánia a vytvárať podmienky pre Jeho stálu prítomnosť a činnosť v nás. O tých podmienkach hovoril sám Ježiš Kristus takto: „Kto ma miluje, zachová moje prikázania. Aj môj Otec ho bude milovať. Prídeme k nemu a budeme u neho prebývať“. Ako v nás prebýva láska Otca i Syna? Prostredníctvom Ducha Svätého, On je tou láskou.
Viera v Ducha Svätého nás teda vedie k láske voči Ježišovi, pretože v Ňom a cez Neho sa najplnšie na tomto svete prejavila Božia láska. Ak s vierou prijímame zviditeľnenie Božej lásky v Kristovi a snažíme sa konať podľa Jeho prikázaní – a to sú nielen Jeho slová, lež aj príklad Jeho života je pre nás záväzným vzorom – tak na nás spočinie láska Otca i Syna, Duch Svätý. On bude rozvíjať náš život podľa Božieho plánu. To môže byť pre nás niekedy nepochopiteľné a ťažké, ale je to tá najsprávnejšia cesta k plnému a šťastnému životu tu i vo večnosti.
Tretia otázka, ktorú dostáva dospelý kandidát krstu, alebo ktorú dostávame my na Bielu sobotu pri obnovení krstného sľubu znie: „Veríš v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný?
Dnešné čítania Božieho slova nám môžu pomôcť prehĺbiť si vieru v tieto skutočnosti, aby sme na položenú otázku mohli odpovedať s úprimným presvedčením.
Nicejsko-carihradské vierovyznanie nazýva Ducha Svätého, že je Pán a Oživovateľ. V starozákonnom texte o stvorení sveta sa píše, že pri stvorení sa Boží Duch vznášal nad vodami...Je to krásny obraz, ktorý vyvoláva predstavu vtáka, vznášajúceho sa nad svojím hniezdom, starajúceho sa o svoje mláďatá.
Na základe novozákonného Božieho zjavenia vieme, že Duch Svätý je vzťahom lásky a jednoty medzi večným Otcom a jeho rovnako večným Synom. Je osobnou Božou Láskou, Múdrosťou i Mocou. Je tým istým Bohom ako Otec a Syn, no súčasne je samostatnou osobou. Celé stvorenie, všetky formy života a ich krása – a najmä človek ako vrchol stvorenia - všetko je dielom Lásky a Múdrosti nebeského Otca a jeho večného Syna, to znamená, je to dielo Ducha Svätého.
Stvorenie však nie je ako dom, ktorý staviteľ postaví a zariadi a potom odíde. Božie stvoriteľské dielo je trvalý proces. A najmä človek, ktorý dostal celé dielo stvorenia do daru, bol povolaný v spojení s Bohom s ním spolupracovať na rozvoji svojho života i celého stvorenia.
Môžeme si to znázorniť prirovnaním s nejakým počítačom, ktorý je výtvorom ľudskej vedy a techniky, no môže nám slúžiť iba ak zostane napojený na zdroj elektrického prúdu. Ako náhle spojenie prerušíme, počítač nám bude ešte nejaký čas slúžiť z náhradného zdroja, no keď sa ten vyčerpá, tak definitívne zhasne.
Niečo podobného sa stalo so stvorením: odmietnutím dôvery a poslušnosti Bohu človek narušil svoje spojenie s Božím Duchom. Náš život pokračuje ešte z „náhradných zdrojov“ našich telesných a duševných energií, no nutne smeruje k svojmu vyhasnutiu. Smrť sa stala nevyhnutnou realitou každého z nás.
V prvom čítaní sme počuli prísľub, ktorý nám do tejto beznádejnej situácie dáva cez proroka Ezechiela Boh: „Ľud môj, ja otvorím vaše hroby...vložím do vás svojho ducha a ožijete.“ Ide však nielen o oživenie, ale o realizovanie života vo svete: „Usadím vás na vlastnej pôde a spoznáte, že ja som Pán“.
Teda, dar Božieho Ducha znamená oživenie mŕtvych ľudí a ďalší rozvoj života.
Tohto Božieho Ducha do nášho sveta prináša Boží Syn Ježiš Kristus, ktorý sa stal človekom. Na začiatku svojho verejného pôsobenia sa predstavuje v nazaretskej synagóge slovami: „Duch Pána je nado mnou, preto ma pomazal a poslal ma...“
Apoštol Pavol v dnešnom úryvku z jeho listu Rimanom hovorí: „Kto nemá Kristovho Ducha, ten nie je jeho...Keď vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Ježiša z mŕtvych, potom ten, čo vzkriesil z mŕtvych Krista, oživí aj vaše smrteľné telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás.“
Životodarné pôsobenie Božieho Ducha, ktorý bol prítomný v Ježišovi sa prejavilo aj na udalosti vzkriesenia Lazára, o ktorej sme počuli v dnešnom evanjeliu. Ježiš sám sa predstavuje ako „vzkriesenie a život“. Pred Lazárovým vzkriesením ďakuje nebeskému Otcovi za to, že ho vypočul a následné vzkriesenie svojho , už štyri dni pochovaného priateľa, predstavuje ako dôkaz svojho Božského poslania.
Pri tejto udalosti sa zdanlivo nehovorí o Duchu Svätom. No, Ježiš hovorí o svojom vzťahu s nebeským Otcom. A Duch Svätý je predsa touto jednotou, spojením v láske medzi Otcom a Synom. Takže vzkriesenie Lazára je dôsledkom pôsobenia Duch Svätého, prítomného v Ježišovi.
Čo bolo cieľom Ježišovho diela vykúpenia, Jeho smrti a zmŕtvychvstania? Vyjadril to On sám, keď pri svojom prvom stretnutí s apoštolmi po svojom zmŕtvychvstaní im hovorí: „Pokoj vám!...Prijmite Ducha Svätého! Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené...“. Čiže cez službu apoštolov Duch Svätý, Božia Láska a Život, znovu zrodí kajúceho človeka. Apoštol Pavol to nazve, že sme sa stali „novým stvorením“. Stávame sa opäť schopnými prijímať životodarné pôsobenie Božieho Ducha, môžeme s Ním spolupracovať na rozvoji nášho života a stvorenia – a tento rozvoj života nemôže zastaviť ani smrť. Zomieranie kresťana je definitívnou príležitosťou na prejavenie viery v Božiu životodarnú lásku. Pre Ducha Svätého – Pána a Darcu života – nie je prekážkou ani smrť, ani hrob, ani rozpad nášho tela. Kto ho s vierou prijal a s Ním do konca spolupracoval, toho vzkriesi k večnému životu.
Preto je súčasťou otázky ohľadom našej viery v Ducha Svätého aj vyznanie viery vo svätú katolícku Cirkev, ktorú vytvára a oživuje Duch Svätý; aj viera v odpustenie hriechov, ktoré nám udeľuje On cez krst a sviatosť pokánia, ale i viera vo vzkriesenie tela a vo večný život.
Obnovenie našej viery v Ducha Svätého by nás malo viesť k súhlasu s týmto Darom. Dostali sme ho vo sviatosti krstu a birmovania. Mali by sme prijať obnovenie Jeho pôsobenia v nás prostredníctvom sviatosti pokánia a vytvárať podmienky pre Jeho stálu prítomnosť a činnosť v nás. O tých podmienkach hovoril sám Ježiš Kristus takto: „Kto ma miluje, zachová moje prikázania. Aj môj Otec ho bude milovať. Prídeme k nemu a budeme u neho prebývať“. Ako v nás prebýva láska Otca i Syna? Prostredníctvom Ducha Svätého, On je tou láskou.
Viera v Ducha Svätého nás teda vedie k láske voči Ježišovi, pretože v Ňom a cez Neho sa najplnšie na tomto svete prejavila Božia láska. Ak s vierou prijímame zviditeľnenie Božej lásky v Kristovi a snažíme sa konať podľa Jeho prikázaní – a to sú nielen Jeho slová, lež aj príklad Jeho života je pre nás záväzným vzorom – tak na nás spočinie láska Otca i Syna, Duch Svätý. On bude rozvíjať náš život podľa Božieho plánu. To môže byť pre nás niekedy nepochopiteľné a ťažké, ale je to tá najsprávnejšia cesta k plnému a šťastnému životu tu i vo večnosti.