47. Medzinárodná vojenská púť v Lurdoch

47. medzinárodná vojenská púť

V roku 1958, len trinásť rokov po skončení doposiaľ najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva sa v juhofrancúzskom pútnickom meste Lurdy stretli po prvý raz francúzski a nemeckí vojaci v spoločných modlitbách za zmierenie. Na oboch stranách bolo ešte priveľa vzájomnej nenávisti a bolesti. Mnohí v oboch krajinách, ktoré v minulých storočiach často proti sebe bojovali takýto krok celkom dobre nechápali. Túžba po zmierení a po spoločnej modlitbe za pokoj a mier medzi národmi však nakoniec zvíťazila. Základy medzinárodných vojenských pútí boli položené...

Postupne sa pridávali zástupcovia ďalších armád z celého sveta a pod Pyrenejami sa v májové dni schádza vyše dvadsaťtisíc príslušníkov ozbrojených síl a ozbrojených zborov z viac ako 30 krajín. Spolu s nimi možno v Lurdoch po tieto dni stretnúť aj civilných zamestnancov, rodinných príslušníkov vojakov, ale aj ranených, chorých, či inak postihnutých vojnových veteránov. Tí sú zverení do opatery armádneho útulku Notre Dame (Matky Božej).
Medzi najdojemnejšie patrili práve stretnutia veteránov, veľakrát na vozíčkoch, ktorí často proti sebe bojovali. Najskôr išlo o vojakov z druhej svetovej vojny, neskôr sa pridávali veteráni ďalších vojnových konfliktov. V poslednom období napríklad z Balkánu.

Jedenásta slovenská účasť

V roku 1995 do Lúrd na pozvanie vtedajšieho biskupa Ozbrojených síl Francúzska Mons. Michela Dubosta po prvýkrát prišli aj zástupcovia slovenskej armády. Odvtedy patria medzi pravidelných účastníkov medzinárodnej vojenskej púte. Nechýbali ani na jej nedávno skončenom  47. ročníku. Aj keď tento bol predsa len trochu iný. „Po prvý raz sa na púti zúčastnili okrem vojakov aj policajti a príslušníci väzenskej a justičnej stráže. Často aj so svojimi rodinnými príslušníkmi. Aj v budúcnosti by sme chceli, aby sa v Lurdoch schádzali zástupcovia všetkých troch rezortov,“ zdôraznil Mons. František Rábek biskup-ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Jeho želanie plne podporil aj biskupský vikár v policajnom zbore major František Bartoš, ako aj nadporučík Peter Nižník z košického ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
Medzi slovenskými pútnikmi nechýbali ani ženy v uniformách. Nadporučíčka Jana Lešková z ministerstva obrany bola v Lurdoch už tretí raz. Prvú účasť prežila ešte ako študentka vojenskej akadémie. „Neopakovateľná atmosféra, to spoločenstvo ľudí doslova z celého sveta, ktorých spája viera v Boha a snaha nájsť spoločnú reč ma každý raz fascinuje,“ hovorí rodáčka z Myjavy. Nadrotmajsterka Martina Teplanová, ktorá pôsobí v trenčianskom prápore podpory velenia bola v Lurdoch prvýkrát pred tromi rokmi. „K jaskyni zjavenia a na ďalšie miesta ma  ťahal hlas srdca. Túžila som sa sem vrátiť a som rada, že sa mi to podarilo,“ vyznáva sa rodáčka z Trenčína.

Stretla kolegov z misie

Na rozdiel od svojich kolegýň bola pre nadporučíčku Zuzanu Pacekovú z Vojenského výcvikového priestoru Lešť tohtoročná medzinárodná vojenská púť prvá. „Veľa som o Lurdoch počula od ľudí, ktorí tu boli. Keď som sem cestovala spolu s ostatnými pútnikmi v autobuse, bola som plná očakávania. Naplnili sa všetky moje najtajnejšie očakávania. Stretla som tu ľudí z celého sveta, ktorí sa videli prvý raz, ale hneď si porozumeli. Aj napriek tomu, že nie vždy ovládli nejakú spoločnú reč. Stačilo, že na spoločnú vlnovú dĺžku boli naladené ich srdcia. Veľmi ma potešilo, keď som v Lurdoch stretla svojich bývalých kolegov z českej armády i českého vojenského duchovného, s ktorými som spoločne pôsobila minulý rok v mierových silách KFOR v juhosrbskej provincii Kosovo,“ pridáva svoje zážitky rodáčka z Ružomberka.
V Lurdoch nechýbali ani manželské páry v uniformách. Medzi nimi bol aj rotmajster Peter Franko so svojou manželkou rotnou Katarínou. Manželia pracujú v Martine. Peter v poddôstojníckej akadémii, Katarína v odbornej výcvikovej škole pozemných síl. „ Som veriaci človek a preto ma veľmi lákalo prísť do Lúrd a zažiť tú neopakovateľnú atmosféru, o ktorej som tak veľa počul. Byť na miestach, kde sa v roku 1858 zjavila Bernardette Panna Mária. Spoločne s manželkou sme prežili krásne chvíle počas celej púte, ale predsa len asi každého chytí za srdce rozjímanie pri jaskyni zjavenia. Som rád, že som to mohol prežiť spoločne s manželkou. Je to novou vzpruhou  do nášho manželského života. Práve na týchto miestach sme si povedali, že sa sem vrátime,“ konštatuje rodák z Kysaku.

Slovenská vojenská svadba pred jaskyňou 

Nadporučíčka  Ľubomíra Kulifajová sa do Lúrd vrátila tohto roku už po tretí raz. Prvýkrát tu bola ešte ako študentka vojenskej akadémie. Pri jej druhej účasti minulý rok dozrel v hlave rodáčky z Haláčoviec pri Bánovciach nad Bebravou dosť odvážny a na prvý pohľad neuskutočniteľný plán. „Chodila som s Marekom a pomyslela som si, že by bolo pekné začať svoj manželský život práve na miestach, ktoré sú spojené so zjavením panny Márie. Napríklad v Ružencovej bazilike. Svoj nápad som konzultovala s vojenskými duchovnými i Mons. Rábekom. Neboli proti a tak sa začala postupne vybavovať svadba. Keď som sa ale dozvedela, že biskup - ordinár František Rábek nás oddá priamo počas slovenskej svätej omše pre jaskyňou zjavenia, bola som prekvapená,“ hovorí Ľubomíra.
Každá doterajšia návšteva Lúrd bola pre ňu načerpaním nových síl, nájdením samej seba. Prvý raz sem prišla po smrti svojho brata, minulý rok sa zasa rozhodla pre spoločný život so svojím Marekom. Medzitým dva roky absolvovala vyše tristo kilometrovú pešiu vojenskú púť, ktorú organizujú poľskí vojaci z Varšavy do Čenstochovej. Mnohí chlapi mali po zdolaní tridsiatich kilometrov každý deň toho dosť. Personalistka nitrianskej protilietadlovej raketovej brigády vydržala všetky nástrahy...
Keď oznámila svojmu nastávajúcemu desiatnikovi Marekovi Švecovi plán zložiť manželský sľub v Lurdoch, dlho neváhal. „Doma v Nitre som chodieval na púte. Tú Lurdskú mi ale Ľubka vykreslila v takých živých farbách, že som nemohol odolať. Ani v najmenšom nepreháňala. Už len pre tú atmosféru sa sem oplatí prísť. Či už to bolo na sviatosti svetla, krížovej ceste, či počas medzinárodných omší pred Ružencovou bazilikou. Každému zostáva v pamäti na celý život deň a miesto, keď zložil manželský sľub vernosti. Vždy, keď sa pozriem na obrúčku na svojom prste, spomeniem si na Lurdy, jaskyňu zjavenia a Pannu Máriu. Som veľmi šťastný, že sa mi podarilo začať svoj spoločný život s Ľubkou práve na týchto miestach,“ viditeľne dojatý prezrádza Marek, ktorý pôsobí vodič- strojník elektrocentrály v tom istom nitrianskom útvare ako manželka.
Oddal ich Mons. František Rábek, biskup ordinár ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Novomanželov vyprevádzal na ich spoločnú cestu životom nielen špalier príslušníkov čestnej stráže prezidenta Slovenska v historických uniformách s vytasenými šabľami, ale aj dlhotrvajúci potlesk vojenských pútnikov. Boli medzi nimi zástupcovia mnohých armád sveta, ktorí postupne prichádzali k jaskyni na svoje národné bohoslužby. Slovenský manželský pár sa stal stredobodom pozornosti. Veď aj miestni priznali, že svadbu pred jaskyňou zjavenia si veru nepamätajú...  

Fotografie zo 47. MVP sú k dispozícii v sekcii Udalosti/Fotoarchív