Pred sto rokmi sa narodila letecká legenda Otto Smik

Vojenský historický ústav pripomína 100. výročie narodenia legendárneho československého letca Otta Smika, ktorý bol najúspešnejším Slovákom bojujúcim v radoch britského Kráľovského letectva („RAF“).

Tohto výnimočného pilota si dnes uctili aj príslušníci OS SR, a to spomienkovým stretnutím pri buste generálmajora Otta Smika v priestoroch 81. krídla Sliač, ktorý vo svojom historickom názve nesie meno tejto osobnosti už od augusta roku 2002.

Otto Smik počas svoje služby v radoch britského Kráľovského letectva absolvoval 263 bojových letov, pri ktorých zostrelil desať nepriateľských lietadiel a tri bezpilotné strely V-1. Pravdepodobne zostrelil aj ďalšie dve lietadlá a tri stroje poškodil, pričom mal na svojom konte aj množstvo útokov na pozemné ciele, pri ktorých spôsobil nepriateľovi nemalé straty na živej sile, technike a materiáli.

„Otto Smik sa odmietal stotožniť so vznikom autoritatívneho Slovenského štátu a preto v marci 1940 ilegálne opustil Slovensko. Po väznení v Maďarsku, jeho prepustení a následnej strastiplnej ceste tzv. južnou trasou sa pridal k čs. zahraničnému vojsku vo Francúzsku. Po kapitulácii Francúzska zamieril aj s ďalšími čs. vlastencami na lodi Apapa do britského Liverpoolu,“ priblížil riaditeľ odboru vojensko-historických výskumov – zástupca riaditeľa VHÚ Peter Šumichrast.

Neskôr bol Otto Smik ako dobrovoľník prijatý do služieb RAF. Po dôkladnom leteckom výcviku vo Veľkej Británii a Kanade bol prevelený k operačnej peruti. Postupne prešiel viacerými letkami, kde preukázal svoju výnimočnosť. Za svoje mnohé zásluhy v boji s nepriateľom bol postupne vymenovaný do hodnosti Squadron Leader (major) a vyznamenaný britským Záslužným leteckým krížom, ako aj mnohými čs. vyznamenaniami.

Prvýkrát bol zostrelený počas útoku na letisko Gilze-Rijen v Holandsku, no aj vďaka svojim skúsenostiam dokázal s poškodeným lietadlom núdzovo pristáť a s pomocou statočných holandských vlastencov uniknúť zajatiu a vrátiť sa do Veľkej Británie.

Osudným sa mu stal až bojový let z 28. 11. 1944, keď štartoval na čele dvanástich Spitfirov jeho 127. stíhacej perute. Ich úlohou bol ozbrojený prieskum v priestore Arnhem – Hengele – Zwolle. Smikov Spitfire po zásahu nepriateľského protilietadlového delostrelectva dopadol do areálu farmy v Ittersume. Náš pilot v jeho troskách zahynul.

Pochovaný je na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.