Príhovor na vojenskom cintoríne padlých vojakov v I. svetovej vojne v Kopčanoch (Bratislava) - 106. výročie ukončenia I. svetovej vojny

11. XI. 2024

Keď dnes stojíme na tomto cintoríne v roku 110. výročia vypuknutia I. svetovej vojny, sme časovo značne vzdialení od tých udalostí. Môžeme si povedať, že tí, ktorí vtedy zahynuli a ktorých telá odpočívajú na tomto cintoríne i na mnohých ďalších a väčších cintorínoch, by už dnes aj tak nežili – a teda nemusíme už prežívať nejaký smútok nad ich osudom – tak či tak by už boli mŕtvi...

Napriek tejto časovej vzdialenosti si však musíme uvedomiť, že ak by ich životy v pomerne mladom veku nebola vyhasila vojna, dá sa predpokladať, že väčšina z nich by boli žili ešte celé desaťročia a nemáme predstavy, čo všetko by mohli urobiť pre dobro svojich rodín, ďalších generácií, aké diela mohli mnohí z nich vytvoriť a tak by obohatili ľudskú rodinu o veľké hodnoty – a na nejedného z nich by sa dnes spomínalo ako na významného človeka. Nemáme tušenia, čo všetko sa znemožnilo ich predčasnou smrťou na bojiskách vojny...

Prirodzený priebeh ľudského života je veľká hodnota a veľká príležitosť tvorivo rozvíjať svoje schopnosti, konať dobro vo svoj prospech, pre dobro svojich blízkych i pre dobro ľudskej rodiny.

Žiaľ, aj súčasné lokálne vojny ničia množstvo ľudských životov, z ktorých zostávajú iba torzá – ich aktivita je násilne prerušená, sú obratí o najväčšiu pozemskú hodnotu, ktorou je život, a nemáme ani tušenia, o čo všetko prichádza ľudstvo ich predčasnou smrťou. Len z konfliktu na Ukrajine hlásia státisíce obetí na oboch stranách!

Z ľudského hľadiska sú tieto straty nenahraditeľné a nenapraviteľné. Nad hrobom týchto vojakov však stojí kríž. Kríž, ktorý pripomína tiež predčasnú smrť – a to toho najvýznamnejšieho človeka a súčasne Božieho Syna Ježiša Krista. Keď ho ukrižovali mal iba okolo 33 rokov. A predsa, jeho predčasná smrť, ktorú však prijal v pokore ako plnenie vôle nebeského Otca, priniesla to najväčšie a najvýznamnejšie ovocie pre neho i pre celé ľudstvo – pre neho zmŕtvychvstanie, po ktorom mohol oznámiť: „Daná mi všetka moc na nebi i na zemi“ a priniesla a prináša to najvýznamnejšie ovocie pre všetkých, čo v neho uveria a čo ho nasledujú. Opäť povedal: „Kto verí vo mňa, bude žiť naveky a ja ho vzkriesim v posledný deň.“.

Popri našom smútku z predčasne zmarených životov v minulosti i v súčasnosti si nám treba uvedomiť najmä dve dôležité skutočnosti: veľkú zodpovednosť tých, ktorí sú príčinou predčasnej smrti ľudí – či vo vojnách alebo v iných okolnostiach – Boh bude brať na zodpovednosť každého; na druhej strane však nesmieme zabúdať na nádej, ktorú nám dáva Kristus svojím krížom a zmŕtvychvstaním – on môže vo večnosti dovŕšiť život človeka, ktorý bol tu predčasne prerušený. Táto nádej je aj pre nás dôvodom, aby sme stáli na tomto mieste s vážnosťou a úctou, ale aby sme predsa spomínali na obete vojny ako na tých, ktorých duše žijú u Boha a ktorých telá Kristus pri svojom druhom príchode vzkriesi – ako dúfame – aj s nami.

Modlime sa za duše tých, ktorých telá odpočívajú na tomto cintoríne i za všetky obete I. svetovej vojny:

Odpočinutie večné daj im, Pane!

A svetlo večné nech im svieti. Nech odpočívajú v pokoji.

Mons. František Rábek

Ordinár OS a OZ SR