6. ročník pochodu "Duchovne po stopách hrdinov"
- Autor: Mgr. Filip BARKÓCZI
- Foto: Peter SOBEK
- Dátum: 30.05.2024
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
V dňoch 22. mája až 24. mája 2024 Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR organizovalo 6. ročník pochodu „Duchovne po stopách hrdinov“, ktorý sa konal v okolí Považskej Bystrice a Púchova, pod vedením duchovných ekumenickej pastoračnej služby. Počas troch dní sa účastníci mali možnosť fyzicky zaprieť, možno aj prekonať svoje sily, ale aj zastaviť a zamýšľať sa nad okolnosťami a odkazom prvej a druhej svetovej vojny. Zároveň mohli byť účastníci inšpirovaní k rozjímaniu nad kresťanským posolstvom.
Prvý deň pochodu po zraze v Považskej Bystrici začali presunom do Lysej pod Makytou, kde pri pamätníku I. svetovej vojny začali svoje trojdňové putovanie. Na úvod všetkých pochodujúcich, ale aj prítomných z obce a žiakov miestnej základnej školy privítal mjr. Dávid Vargaeštok a následne sa duchovným slovom prihovoril katolícky kňaz Mgr. Jozef Hlaváč. Podotkol, že rovnako ako vojaci I. svetovej vojny, nemáme istotu toho, čo bude zajtra. Napriek tomu máme ísť do vecí s dobrými úmyslami a s dôverou v Boha a jeho vedenie. Následne sa k prítomným prihovoril duchovným slovom generálny duchovný Ústredia EPS plk. Viktor Sabo. Vychádzal zo biblického textu z 1. listu Jána 2,11 „ale kto nenávidí svojho brata, je v tme a chodí v tme, ba ani nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.“ Vo svojom príhovore vyjadril vieru, že žijeme v krajine, kde má človek človeka rád a toleruje ho, a že konáme podľa Ježišových slov „milujte jeden druhého“. Úmyslom nielen kresťana, ale každého by malo byť, nemať tmu v srdci, ale túžiť kráčať vo svetle - v modlitbe volať k Bohu s úprimným srdcom, aby nám dal duchovné vedenie kráčať za svetlom – Ježišom, v ktorom máme aj silu zvládať náročné okolnosti našich životov.
Potom sa pochodujúci spolu so žiakmi základnej školy v Lysej pod Makytou prešli na vrch Sibír, kde sa odhaľovala lavička cti M.R. Štefánika, ktorá na tomto mieste slúži ako spomienka na partizánov, ktorí v druhej svetovej vojne bojovali proti fašistom na slovensko-moravskom pomedzí a zároveň tento symbol patrí aj všetkým vojakom, ktorí v rámci krízového manažmentu na mierových misiách plnili alebo plnia úlohy po celom svete. A tak Štefánikov výrok „prebijem sa, lebo sa prebiť chcem“ slúži ako odkaz pre nás všetkých, aby sme sa vedeli odhodlať pre správnu vec. Na záver starosta obce Lysá pod Makytou Ing. Michal Ondrička vo svojom príhovore pripomenul aj slová M.R. Štefánika: „pustil som sa pokojným srdcom v boj. Pokojným, lebo som si uvedomil, že účelnosť života nie je v sláve svetskej, ale v zdokonaľovaní nášho duševného života“.
Po úvodnej, trocha slávnostnejšej časti, sa už iba účastníci pochodu vydali na prvý diel cesty na vrch Kohútka. Cestou naň sa zastavili pri pamätnom hrobe rtn. Jána Lucíka, pri ktorom sa poslucháčom krátkym zamyslením prihovoril kancelár Ústredia EPS Mgr. Filip Barkóczi. V príhovore pripomenul, že rovnako, ako tento vojak dal svoj život za blízkych a dobrú vec, tak Ježiš dal svoj život za ľudí, aby našli svoju domovskú vlasť v jeho kráľovstve. Po pomerne náročnom úseku cesty podvečer došli do obce Mlaďonov, k pomníku umučeným občanom a vypálenej dedinke s rovnomenným miestnym názvom. Tam sa odohral krátky pietny akt kladenia vencov, na ktorom bol prítomný v zastúpení náčelníka generálneho štábu brig. gen. Ing. Jozef Šefčík, veliteľ brigády spoločnej podpory. V pozdrave účastníkom pochodu pripomenul partizánov, ktorí počas II. svetovej vojny svojim hrdinským bojom odpútali značné sily nemeckej armády, čím umožnili postupovať oslobodeneckým jednotkám z východného, aj západného frontu a tak zastaviť zlo, ktoré vzniklo v roku 1939, ktoré rozpútalo jeden z najväčších vojenských konfliktov.
Na záver prečítal mjr. Dávid Vargaeštok 27. žalm, ktorý je pre mnohých bojovníkov povzbudením a ktorý začína slovami „Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?“ Pietnu spomienku ukončil modlitbou.
Ku koncu dňa sa pochodujúci stretli v kostole Evanjelickej cirkvi a. v. v Lazoch pod Makytou, kde Služby Božie viedla por. Mgr. Katarína Zaťková, ktorá vykladala slová z 2. Korintským 4,16-18: „Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.“ Zdieľala sa s príbehom, v ktorom jeden neprajný muž videl v oáze rásť krásnu palmu, ktorú chcel poškodiť bremenom, ktoré malo však opačný efekt – vďaka tomu sa z nej stal najväčší a najsilnejší strom v oáze. Rovnako každý z nás má životné bremená, napríklad zdravotné či pracovné problémy. A podobne aj účastníkov pochodu vyzvala, aby ako tá palma vystreli svoje korene k Ježišovi, ktorý nám chce a dokáže pomôcť a dať silu. Služby Božie ukončila modlitbou, po ktorej sa všetci presunuli do areálu školy v prírode, kde ich už čakal zaslúžený odpočinok.
Druhý deň pochodu začali účastníci na miestnom cintoríne v Lazoch pod Makytou v rámci pietnej spomienky pri hrobe obetí fašizmu, kde sa kpt. Ondrej Rišian zamýšľal nad biblickým textom z listu Rimanom 12,21: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“ V tomto svete je veľmi ťažké zlo premeniť na dobré, alebo nepridávať zlo ku zlu. Avšak v Bohu máme ochranu pred zlom a silu spolu s vedením k premáhaniu zla dobrom.
Ich trasa ďalej smerovala do obce Horná Mariková, kde sa zastavili pri Betleheme k duchovnému stíšeniu, ktoré viedla por. Mgr. Katarína Zaťková nad slovami zo Žalmu 90. Povedala, že aj keď žijeme uponáhľane, tak sú chvíle, kedy spomalíme a reflektujeme dobré aj zlé veci, ktoré sme prežili. No niekedy kvôli zlu a smrti strácame schopnosť veriť v dobrého Boha. Aj keď sú tieto otázky prirodzenou súčasťou života, tak na ne vyčerpávajúcu odpoveď nenájdeme a smrť bola, je a bude súčasťou nášho života. Bohu však ide o to, aby dni nášho života boli plnené aj niečím iným, lepším a zmysluplnejším, na čo potrebujeme múdrosť od Boha, ale aj vidieť jeho cestu, ktorá vedie od smrti k večnému životu, vďaka čomu sa už nemusíme báť smrti a môžeme prežívať radosť.
Z obce Horná Mariková, cez rozhľadňu Orgoňová Kýčera, Chrcholinec došli pochodujúci až do Považskej Bystrice, kde podvečer prebehol akt kladenia vencov pri pamätníku SNP. Prítomní boli generálny duchovný plk. Viktor Sabo, riaditeľ Vojenskej podpornej nadácie Ing. Milan Gajdoš, primátor mesta Považská Bystrica doc. PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD., predseda konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner, pochodujúci a občania mesta. Pán primátor vo svojom príhovore poďakoval za toto podujatie a pripomenul, že tento pamätník zosobňuje všetkých, ktorí v minulosti bojovali za našu slobodu. Pri pomníku sa tiež nachádza pamätná tabuľa, pomocných technických práporov (PTP) s nápisom „dali ste život, aby národ ožil.“ Tá pripomína príslušníkov, ktorí boli politicky prenasledovaní a umiestňovaní do týchto práporov pre ich politickú nepohodlnosť.
Na záver sa prihovoril duchovným slovom aj generálny duchovný Ústredia EPS, ktorý povedal: „Boh neumiera vtedy, keď prestávame veriť v osobné Božstvo. My však umierame v deň, kedy náš život prestáva byť prežiarený svetlom Kristovej lásky a Jeho vzkriesenia.“ A tak aj životy či už padlých vojakov, prenasledovaných, alebo aj ten Štefánikov boli tiež presvietené láskou Boha a ich vyznanie bolo „verím v Boha“ lebo on ma očisťuje. A to si chceme pripomínať aj my a vyznávať „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“
Deň ukončili v kostole Evanjelickej cirkvi a. v. v Považskej Bystrici, kde zaznel duchovný príhovor od mjr. Dávida Vargaeštoka na biblický text z knihy Exodus 20: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! ...“ Ľudia mávajú svojich bôžikov, na ktorých sa spoliehajú. Či už je to mantra, káva a podporné látky, či čokoľvek iné. Avšak je tu niekto, kto to má pevne v rukách, stará sa o nás a na koho sa môžeme spoľahnúť. Ježiš dal svoj život za to, aby som sa nemusel trápiť nad tým, čo nemôžem ovplyvniť, ale aby som mu mohol dôverovať, že som v jeho rukách. On ma prevedie cez všetky úskalia života a dokonca aj cez smrť. Je tu Boh, ktorý nám dáva cieľ a zmysel a vďaka nemu nemusíme byť v živote sami.
Posledný deň pochodu sa pochodujúci vybrali cez Považskú Teplú, Manínsku Tiesňavu do obce Vrchteplá k pamätníku SNP, kde opäť prebehol krátky pietny akt, ktorého sa zúčastnili aj starosta obce Vrchteplá Ladislav Kolek a Miroslav Smatana, pamätník na udalosti SNP. Starosta obce pripomenul, že v okolí pamätníka padlo 8 partizánov, ktorí možno nie všetci boli veriaci, ale tak, ako mnoho iných, sa minimálne zamýšľali nad Božou existenciou. Následne sa ujal slova generálny duchovný Ústredia EPS a poslucháčov uistil o tom, že ich Hospodin sprevádzal na tomto pochode. Povedal, že sú nielen pútnici, ktorí prešli necelých 90 km počas týchto troch dní, ale tiež putujúci z tohto sveta do večnosti, kde prebýva Kristus, ten najväčší hrdina, ktorý sa stal jedným z nás, a ktorý nám svojim vzkriesením vydobyl miesto vo večnosti. Naňho sa môžeme spoliehať v každej situácii, nikdy nás nesklame, a je s nami v dobrom aj v zlom.
Na záver prehovoril Miroslav Smatana, ktorý zažil SNP ako 10 ročný a zaspomínal si na mjr. Zazulova, ktorý v tejto lokalite bojoval a miesto súčasného pamätníka si vybral za miesto stráže a následne aj miesto posledného odpočinku. V roku 1946 na svätodušný sviatok boli jeho pozostatky a ďalších prevezené na toto miesto, pričom to bol najprv malý cintorín, avšak na podnet zväzu protifašistických bojovníkov, aby bol pamätník dôstojný, bol roku 1976 zrekonštruovaný. Odvtedy sa mnohí obyvatelia obce a aj ďalší priaznivci každý rok stretávajú pri tomto pamätníku a sľubujú, že na SNP a obete nezabudnú.
Záver celého pochodu bol ukončený službami Božími, ktoré viedol generálny duchovný Ústredia EPS. Jeho kázeň bola na evanjeliový text z Lukáša, ktorý hovorí o Ježišovom odsúdení. Úžasné na Kristovom diele je to, že bolo víťazné aj napriek falošnému súdnemu procesu, kriku davu, ktorý si dokonca vybral vraha namiesto Boha. A aj v tomto výbere vidieť princíp kríža, a to vo výmene hriešnika za dokonalého cez obeť, ktorú priniesol. Význam slova hriech znamená minúť sa cieľa, človek sa míňa toho dobrého, toho najdôležitejšieho. Ale Ježiš nás volá k sebe, k zmiereniu a k životu s ním, na čo máme síl vďaka Duchu Svätému.
Prvý deň pochodu po zraze v Považskej Bystrici začali presunom do Lysej pod Makytou, kde pri pamätníku I. svetovej vojny začali svoje trojdňové putovanie. Na úvod všetkých pochodujúcich, ale aj prítomných z obce a žiakov miestnej základnej školy privítal mjr. Dávid Vargaeštok a následne sa duchovným slovom prihovoril katolícky kňaz Mgr. Jozef Hlaváč. Podotkol, že rovnako ako vojaci I. svetovej vojny, nemáme istotu toho, čo bude zajtra. Napriek tomu máme ísť do vecí s dobrými úmyslami a s dôverou v Boha a jeho vedenie. Následne sa k prítomným prihovoril duchovným slovom generálny duchovný Ústredia EPS plk. Viktor Sabo. Vychádzal zo biblického textu z 1. listu Jána 2,11 „ale kto nenávidí svojho brata, je v tme a chodí v tme, ba ani nevie, kam ide, lebo tma mu zaslepila oči.“ Vo svojom príhovore vyjadril vieru, že žijeme v krajine, kde má človek človeka rád a toleruje ho, a že konáme podľa Ježišových slov „milujte jeden druhého“. Úmyslom nielen kresťana, ale každého by malo byť, nemať tmu v srdci, ale túžiť kráčať vo svetle - v modlitbe volať k Bohu s úprimným srdcom, aby nám dal duchovné vedenie kráčať za svetlom – Ježišom, v ktorom máme aj silu zvládať náročné okolnosti našich životov.
Potom sa pochodujúci spolu so žiakmi základnej školy v Lysej pod Makytou prešli na vrch Sibír, kde sa odhaľovala lavička cti M.R. Štefánika, ktorá na tomto mieste slúži ako spomienka na partizánov, ktorí v druhej svetovej vojne bojovali proti fašistom na slovensko-moravskom pomedzí a zároveň tento symbol patrí aj všetkým vojakom, ktorí v rámci krízového manažmentu na mierových misiách plnili alebo plnia úlohy po celom svete. A tak Štefánikov výrok „prebijem sa, lebo sa prebiť chcem“ slúži ako odkaz pre nás všetkých, aby sme sa vedeli odhodlať pre správnu vec. Na záver starosta obce Lysá pod Makytou Ing. Michal Ondrička vo svojom príhovore pripomenul aj slová M.R. Štefánika: „pustil som sa pokojným srdcom v boj. Pokojným, lebo som si uvedomil, že účelnosť života nie je v sláve svetskej, ale v zdokonaľovaní nášho duševného života“.
Po úvodnej, trocha slávnostnejšej časti, sa už iba účastníci pochodu vydali na prvý diel cesty na vrch Kohútka. Cestou naň sa zastavili pri pamätnom hrobe rtn. Jána Lucíka, pri ktorom sa poslucháčom krátkym zamyslením prihovoril kancelár Ústredia EPS Mgr. Filip Barkóczi. V príhovore pripomenul, že rovnako, ako tento vojak dal svoj život za blízkych a dobrú vec, tak Ježiš dal svoj život za ľudí, aby našli svoju domovskú vlasť v jeho kráľovstve. Po pomerne náročnom úseku cesty podvečer došli do obce Mlaďonov, k pomníku umučeným občanom a vypálenej dedinke s rovnomenným miestnym názvom. Tam sa odohral krátky pietny akt kladenia vencov, na ktorom bol prítomný v zastúpení náčelníka generálneho štábu brig. gen. Ing. Jozef Šefčík, veliteľ brigády spoločnej podpory. V pozdrave účastníkom pochodu pripomenul partizánov, ktorí počas II. svetovej vojny svojim hrdinským bojom odpútali značné sily nemeckej armády, čím umožnili postupovať oslobodeneckým jednotkám z východného, aj západného frontu a tak zastaviť zlo, ktoré vzniklo v roku 1939, ktoré rozpútalo jeden z najväčších vojenských konfliktov.
Na záver prečítal mjr. Dávid Vargaeštok 27. žalm, ktorý je pre mnohých bojovníkov povzbudením a ktorý začína slovami „Hospodin je moje svetlo a moja spása. Koho sa mám báť? Hospodin je útočisko môjho života. Pred kým sa mám triasť?“ Pietnu spomienku ukončil modlitbou.
Ku koncu dňa sa pochodujúci stretli v kostole Evanjelickej cirkvi a. v. v Lazoch pod Makytou, kde Služby Božie viedla por. Mgr. Katarína Zaťková, ktorá vykladala slová z 2. Korintským 4,16-18: „Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. Veď toto naše terajšie ľahké súženie nám získa nesmierne bohatstvo večnej slávy, keďže nehľadíme na viditeľné, lebo viditeľné je dočasné, neviditeľné však večné.“ Zdieľala sa s príbehom, v ktorom jeden neprajný muž videl v oáze rásť krásnu palmu, ktorú chcel poškodiť bremenom, ktoré malo však opačný efekt – vďaka tomu sa z nej stal najväčší a najsilnejší strom v oáze. Rovnako každý z nás má životné bremená, napríklad zdravotné či pracovné problémy. A podobne aj účastníkov pochodu vyzvala, aby ako tá palma vystreli svoje korene k Ježišovi, ktorý nám chce a dokáže pomôcť a dať silu. Služby Božie ukončila modlitbou, po ktorej sa všetci presunuli do areálu školy v prírode, kde ich už čakal zaslúžený odpočinok.
Druhý deň pochodu začali účastníci na miestnom cintoríne v Lazoch pod Makytou v rámci pietnej spomienky pri hrobe obetí fašizmu, kde sa kpt. Ondrej Rišian zamýšľal nad biblickým textom z listu Rimanom 12,21: „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé.“ V tomto svete je veľmi ťažké zlo premeniť na dobré, alebo nepridávať zlo ku zlu. Avšak v Bohu máme ochranu pred zlom a silu spolu s vedením k premáhaniu zla dobrom.
Ich trasa ďalej smerovala do obce Horná Mariková, kde sa zastavili pri Betleheme k duchovnému stíšeniu, ktoré viedla por. Mgr. Katarína Zaťková nad slovami zo Žalmu 90. Povedala, že aj keď žijeme uponáhľane, tak sú chvíle, kedy spomalíme a reflektujeme dobré aj zlé veci, ktoré sme prežili. No niekedy kvôli zlu a smrti strácame schopnosť veriť v dobrého Boha. Aj keď sú tieto otázky prirodzenou súčasťou života, tak na ne vyčerpávajúcu odpoveď nenájdeme a smrť bola, je a bude súčasťou nášho života. Bohu však ide o to, aby dni nášho života boli plnené aj niečím iným, lepším a zmysluplnejším, na čo potrebujeme múdrosť od Boha, ale aj vidieť jeho cestu, ktorá vedie od smrti k večnému životu, vďaka čomu sa už nemusíme báť smrti a môžeme prežívať radosť.
Z obce Horná Mariková, cez rozhľadňu Orgoňová Kýčera, Chrcholinec došli pochodujúci až do Považskej Bystrice, kde podvečer prebehol akt kladenia vencov pri pamätníku SNP. Prítomní boli generálny duchovný plk. Viktor Sabo, riaditeľ Vojenskej podpornej nadácie Ing. Milan Gajdoš, primátor mesta Považská Bystrica doc. PhDr. PaedDr. Karol Janas, PhD., predseda konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner, pochodujúci a občania mesta. Pán primátor vo svojom príhovore poďakoval za toto podujatie a pripomenul, že tento pamätník zosobňuje všetkých, ktorí v minulosti bojovali za našu slobodu. Pri pomníku sa tiež nachádza pamätná tabuľa, pomocných technických práporov (PTP) s nápisom „dali ste život, aby národ ožil.“ Tá pripomína príslušníkov, ktorí boli politicky prenasledovaní a umiestňovaní do týchto práporov pre ich politickú nepohodlnosť.
Na záver sa prihovoril duchovným slovom aj generálny duchovný Ústredia EPS, ktorý povedal: „Boh neumiera vtedy, keď prestávame veriť v osobné Božstvo. My však umierame v deň, kedy náš život prestáva byť prežiarený svetlom Kristovej lásky a Jeho vzkriesenia.“ A tak aj životy či už padlých vojakov, prenasledovaných, alebo aj ten Štefánikov boli tiež presvietené láskou Boha a ich vyznanie bolo „verím v Boha“ lebo on ma očisťuje. A to si chceme pripomínať aj my a vyznávať „nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus.“
Deň ukončili v kostole Evanjelickej cirkvi a. v. v Považskej Bystrici, kde zaznel duchovný príhovor od mjr. Dávida Vargaeštoka na biblický text z knihy Exodus 20: „Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta, z domu otrokov. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! ...“ Ľudia mávajú svojich bôžikov, na ktorých sa spoliehajú. Či už je to mantra, káva a podporné látky, či čokoľvek iné. Avšak je tu niekto, kto to má pevne v rukách, stará sa o nás a na koho sa môžeme spoľahnúť. Ježiš dal svoj život za to, aby som sa nemusel trápiť nad tým, čo nemôžem ovplyvniť, ale aby som mu mohol dôverovať, že som v jeho rukách. On ma prevedie cez všetky úskalia života a dokonca aj cez smrť. Je tu Boh, ktorý nám dáva cieľ a zmysel a vďaka nemu nemusíme byť v živote sami.
Posledný deň pochodu sa pochodujúci vybrali cez Považskú Teplú, Manínsku Tiesňavu do obce Vrchteplá k pamätníku SNP, kde opäť prebehol krátky pietny akt, ktorého sa zúčastnili aj starosta obce Vrchteplá Ladislav Kolek a Miroslav Smatana, pamätník na udalosti SNP. Starosta obce pripomenul, že v okolí pamätníka padlo 8 partizánov, ktorí možno nie všetci boli veriaci, ale tak, ako mnoho iných, sa minimálne zamýšľali nad Božou existenciou. Následne sa ujal slova generálny duchovný Ústredia EPS a poslucháčov uistil o tom, že ich Hospodin sprevádzal na tomto pochode. Povedal, že sú nielen pútnici, ktorí prešli necelých 90 km počas týchto troch dní, ale tiež putujúci z tohto sveta do večnosti, kde prebýva Kristus, ten najväčší hrdina, ktorý sa stal jedným z nás, a ktorý nám svojim vzkriesením vydobyl miesto vo večnosti. Naňho sa môžeme spoliehať v každej situácii, nikdy nás nesklame, a je s nami v dobrom aj v zlom.
Na záver prehovoril Miroslav Smatana, ktorý zažil SNP ako 10 ročný a zaspomínal si na mjr. Zazulova, ktorý v tejto lokalite bojoval a miesto súčasného pamätníka si vybral za miesto stráže a následne aj miesto posledného odpočinku. V roku 1946 na svätodušný sviatok boli jeho pozostatky a ďalších prevezené na toto miesto, pričom to bol najprv malý cintorín, avšak na podnet zväzu protifašistických bojovníkov, aby bol pamätník dôstojný, bol roku 1976 zrekonštruovaný. Odvtedy sa mnohí obyvatelia obce a aj ďalší priaznivci každý rok stretávajú pri tomto pamätníku a sľubujú, že na SNP a obete nezabudnú.
Záver celého pochodu bol ukončený službami Božími, ktoré viedol generálny duchovný Ústredia EPS. Jeho kázeň bola na evanjeliový text z Lukáša, ktorý hovorí o Ježišovom odsúdení. Úžasné na Kristovom diele je to, že bolo víťazné aj napriek falošnému súdnemu procesu, kriku davu, ktorý si dokonca vybral vraha namiesto Boha. A aj v tomto výbere vidieť princíp kríža, a to vo výmene hriešnika za dokonalého cez obeť, ktorú priniesol. Význam slova hriech znamená minúť sa cieľa, človek sa míňa toho dobrého, toho najdôležitejšieho. Ale Ježiš nás volá k sebe, k zmiereniu a k životu s ním, na čo máme síl vďaka Duchu Svätému.
