96. výročie úmrtia generála M. R. Štefánika
- Autor: Dávid Vargaeštok
- Foto: internet
- Dátum: 05.05.2015
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Dňa 4. mája 2015 so začiatkom o 19:00 sa pri pamätníku generála Milana Rastislava Štefánika na Dunajskom nábreží pri nákupnom centre Eurovea uskutočnila pietna spomienka, ktorú organizovala Nadácia M. R. Štefánika za účasti štátnych predstaviteľov Slovenskej republiky, zástupcov miestnej samosprávy a diplomatického zboru pri príležitosti 96. výročia tragického úmrtia M. R. Štefánika. Pozvanie prijalo Ústredie Ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR v zastúpení kpt. Dávidom Vargaeštokom. Po slávnostnom položení vencov nasledovali príhovory hostí: prof. Dušana Bakoša, predsedu Nadácie M. R. Štefánika; Miloša Koterca, štátneho tajomníka MO SR; viceprimátorky Bratislavy Ivety Plšekovej; Hélene Roos, Chargée d'affaiers Veľvyslanectva Francúzskej republiky v SR a dekana kpt. Dávida Vargaeštoka.
Uvádzame jeho príhovor:
Vážení prítomní, vážení spomínajúci!
Keď ako človek dneška premýšľam o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, vynára sa mi obraz odvážneho človeka, ktorý sa obetuje pre vlasť, pre ľudí žijúcich v nej. Človeka, ktorý má pred sebou jasný cieľ, ktorý sa nenechá zastrašiť nejakými ľudskými rečami. Tak trochu mi pripomína biblického bojovníka Jozuu, ktorý viedol izraelský národ v bojoch o zasľúbenú zem. Jozua si uvedomoval, že skutočný boj sa odohráva v srdci človeka, že to čo sa deje vo svete je odrazom ľudského zmýšľania a predstáv. Keď videl duchovnú a mravnú rozpustilosť nielen okolitých, ale aj vlastného národa, pozdvihol oči k vyššej skutočnosti a hodnotám a hovorí: "Ja však i môj dom budeme slúžiť Hospodinovi." (Joz 24,15). Viera v Boha, viera v tie večné hodnoty a ich nasledovanie spôsobili, že tento bojovník za pravú vec je spomínaný až dodnes.
Podobne Štefánik v jednom svojom liste (Jurovi Janoškovi) píše: "Ocitol som sa v živote. Videl som tie obrovské vlny, tie nemilosrdné vlny, i bolo mi jasno, že vzdor všetkej sebadôvere, vzdor nádeje a povzbudzovania priateľov, vzdor nadšenia môjho a relatívneho šťastia, výhľady do budúcnosti sú veľmi nejasné. Zbývala mi .... poctivá práca. I pustil som sa pokojným srdcom v boj. Pokojným, lebo ďalším vývinom uvedomil som si, že účelnosť života nie je v sláve svetskej, ale v zdokonaľovaní nášho duševného človeka."
Dnes, keď sa kladú vysoké nároky na človeka, keď sa presadzuje konzumný spôsob života naplnený márnosťami a neraz zbytočnosťami, tieto slová, pripomínanie si a uvažovanie nad životom Štefánika nás môžu posunúť ďalej - k posilneniu vnútorného človeka, uvedomovaniu si pravých hodnôt a ich nasledovaniu. Ak by som mal dnes povedať, v čom je Štefánik pre mňa príkladom, tak môžem povedať: V tom, že hľadel ďalej do budúcnosti, že sa nebál zaoberať tým, na čom skutočne záleží, že nehľadal slávu u ľudí, ale pochvalu od Boha. Veď "čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?" (Lk 9,25). Ak teda dnes spomíname na Štefánika, odvážme sa nielen k slovám o veľkosti tejto osobnosti, ale hlavne k nasledovaniu a osvojeniu si jeho postojov a hodnôt, nech sa takto stávame bojovníkmi pre dobro našich blížnych, našej vlasti.
Uvádzame jeho príhovor:
Vážení prítomní, vážení spomínajúci!
Keď ako človek dneška premýšľam o Milanovi Rastislavovi Štefánikovi, vynára sa mi obraz odvážneho človeka, ktorý sa obetuje pre vlasť, pre ľudí žijúcich v nej. Človeka, ktorý má pred sebou jasný cieľ, ktorý sa nenechá zastrašiť nejakými ľudskými rečami. Tak trochu mi pripomína biblického bojovníka Jozuu, ktorý viedol izraelský národ v bojoch o zasľúbenú zem. Jozua si uvedomoval, že skutočný boj sa odohráva v srdci človeka, že to čo sa deje vo svete je odrazom ľudského zmýšľania a predstáv. Keď videl duchovnú a mravnú rozpustilosť nielen okolitých, ale aj vlastného národa, pozdvihol oči k vyššej skutočnosti a hodnotám a hovorí: "Ja však i môj dom budeme slúžiť Hospodinovi." (Joz 24,15). Viera v Boha, viera v tie večné hodnoty a ich nasledovanie spôsobili, že tento bojovník za pravú vec je spomínaný až dodnes.
Podobne Štefánik v jednom svojom liste (Jurovi Janoškovi) píše: "Ocitol som sa v živote. Videl som tie obrovské vlny, tie nemilosrdné vlny, i bolo mi jasno, že vzdor všetkej sebadôvere, vzdor nádeje a povzbudzovania priateľov, vzdor nadšenia môjho a relatívneho šťastia, výhľady do budúcnosti sú veľmi nejasné. Zbývala mi .... poctivá práca. I pustil som sa pokojným srdcom v boj. Pokojným, lebo ďalším vývinom uvedomil som si, že účelnosť života nie je v sláve svetskej, ale v zdokonaľovaní nášho duševného človeka."
Dnes, keď sa kladú vysoké nároky na človeka, keď sa presadzuje konzumný spôsob života naplnený márnosťami a neraz zbytočnosťami, tieto slová, pripomínanie si a uvažovanie nad životom Štefánika nás môžu posunúť ďalej - k posilneniu vnútorného človeka, uvedomovaniu si pravých hodnôt a ich nasledovaniu. Ak by som mal dnes povedať, v čom je Štefánik pre mňa príkladom, tak môžem povedať: V tom, že hľadel ďalej do budúcnosti, že sa nebál zaoberať tým, na čom skutočne záleží, že nehľadal slávu u ľudí, ale pochvalu od Boha. Veď "čo osoží človeku, keby celý svet získal a samého seba by stratil či poškodil?" (Lk 9,25). Ak teda dnes spomíname na Štefánika, odvážme sa nielen k slovám o veľkosti tejto osobnosti, ale hlavne k nasledovaniu a osvojeniu si jeho postojov a hodnôt, nech sa takto stávame bojovníkmi pre dobro našich blížnych, našej vlasti.