Adventný pochod alebo potulky po Gemeri

V prvú decembrovú sobotu sa časť pracovníkov z pobočiek daňového úradu Banská Bystrica v Lučenci a v Rimavskej Sobote rozhodli, že prejdú Cestu Márie Széchy* a okrem toho navštívia aj kostoly zahrnuté do Európskeho dedičstva a to v Kyjaticiach a v Rimavskom Brezove. Práve z poslednej spomenutej dediny vyštartovali pristavenými taxíkmi 12 turisti do východiskového bodu Hnúšťa – Brezina. Tam začala samotná 18 kilometrová túra nádherným zimným prostredím Gemera a Malohontu. Prvá zastávka bola kyjatické pohrebisko.** Viac o ňom porozprával starosta obce Slavomír Kujan. Odtiaľ sa skupina presunula do kyjatického kostola, kde už ev.farárka Janka Miháliková porozprávala a freskách a samotnej histórii kostola. Po výklade nasledovala krátka pobožnosť, ktorú vykonal duchovný Finančného riaditeľstva v SR Marian Bodolló. Po povzbudení Božím slovom prešla skupina do obecného úradu, kde sa starosta so svojou manželkou postarali o príchodzích teplým čajom a kávou. Z príjemne drevom vykúrenej kancelárie sa málokomu chcelo odísť, no turistov čakala ešte polovica samotnej trasy. Nakoľko však mala mierne zvažujúci sa charakter, nebola už vnímaná ako dlhá a náročná. Navyše vyšlo slnko, takže v dušiach a na tvárach turistov sa rozhostil pokoj a optimizmus. V podvečernom čase po príchode z lesnej turistickej cesty do východiskovej dediny Rimavské Brezovo si skupina pozrela druhý kostol Európskeho dedičstva. Opäť ich v ňom privítala miestna ev.farárka Janka Miháliková s výkladom a darovaným propagačným materiálom. Po ňom a modlitbe vďaky za požehnaný čas sa skupina rozišla s predsavzatím na jar pokračovať.

* Chodník Márie Széchy alebo aj Chodník Márie Séčiovej je turistická magistrála na Slovensku, vedúca pohoriami Muránska planina a Cerová vrchovina. Magistrála je značená červeným turistickým značením, je pomenovaná po Márii Séčiovej (maď. Széchy), manželke Františka Vešeléniho, a spája Muránsky a Fiľakovský hrad. Celková dĺžka trasy je 83,1 km a odhadovaný čas na jej zdolanie je 22:10 hodín.
** Kyjatická kultúra alebo kyjatický typ bola archeologická kultúra na juhu stredného Slovenska, na Gemeri a v priľahlom Maďarsku od 1100 pred Kr. do cca 750/700 pred Kr., teda v neskorej bronzovej dobe.Je to súčasť okruhu mladších juhovýchodných popolnicových polí. Pomenovaná je podľa náleziska Kyjatice. Kyjatická kultúra zanikla s koncom neskorej bronzovej doby, jej územie potom asi dvesto rokov zostalo vyľudnené, iba severnejšie oblasti zaujala lužická kultúra. Sídliská mala neopevnené nížinné, opevnené výšinné a jaskyne. Na opevnených výšinných sídlach (hradiskách) spracúvali bronz, nížinné sídla boli poľnohospodárske. V jaskyniach sa našli masky z ľudských a zvieracích lebiek, zrejme súvisiace s mágiou a kultom.