Africkí študenti medzi slovenskými vojakmi na omšiach na Cypre

Každá misia, v ktorej pôsobia naši vojaci je iná. Každá v sebe nesie mnohé špecifiká, ktoré sú pre danú oblasť jedinečné a nevyskytujú sa nikde inde. Jedným zo základných znakov misie UNFICYP na Cypre je úzky kontakt s obyvateľstvom ostrova. Mierové sily OSN sa snažia poskytnúť potrebnú pomoc v rôznych oblastiach života či už miestnemu obyvateľstvu, prisťahovalcom, alebo utečencom z iných krajín. Jednoducho povedané sú tam, kde to ľudia potrebujú. Bežnou praxou Ozbrojených síl SR sa stalo začlenenie vojenských kaplánov do štruktúr vojenských jednotiek vysielaných mimo územia Slovenskej republiky. Vojenský kaplán Ordinariátu OS a OZ SR npor. Ján Čupalka poskytuje v Sektore 4 mierovej misie UNFICYP duchovnú službu nielen pre príslušníkov slovenského kontingentu, ale aj pre maďarských, chorvátskych a srbských vojakov. Jeho pastoračná činnosť v kempe generála Štefánika vo Famaguste, nachádzajúcom sa v severnej časti ostrova s prevažujúcim moslimským vierovyznaním, kde je situované aj veliteľstvo Sektoru 4, je navyše rozšírená o ďalší rozmer. V blízkosti kempu sa nachádza univerzita, na ktorej študuje viac než 15.000 študentov z celého sveta. V záujme naplnenia snahy OSN o poskytovaní pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú, je umožnená účasť študentov miestnej univerzity na svätých omšiach organizovaných vojenským kaplánom slovenského kontingentu v priestore vojenského kempu. Prevažnú väčšinu študentov, ktorí sa zúčastňujú bohoslužieb tvoria obyvatelia Nigérie. A tak sa vojenská kaplnka sv. Cyrila a Metoda dvakrát v týždni zmení na africký misionársky kostol. Prítomní slovenskí vojaci tak majú možnosť spoznať kultúru a spiritualitu iných národov. „Roztancované sv. omše“ - práve toto slovné spojenie napadne každému, kto sa týchto bohoslužieb zúčastní - obohatené typickým černošským temperamentom vloženým do liturgického spevu spojeného s neodmysliteľnými africkými tanečnými kreáciami vyjadrujúcimi prežívanie modlitby a osobnej viery vyvolávajú u účastníkov zimomriavky po celom tele. Na prvý pohľad sme takí rozdielni, no predsa máme veľa spoločného. Náboženstvo a viera v Boha, ktorá ľudí často rozdeľuje, ich tu zjednocuje a spája. Veľakrát už bola zo strany študentov prejavená vďačnosť veleniu slovenského kontingentu za to, že aj pre nich je otvorená brána slovenskej vojenskej kaplnky. Aj oni, samozrejme z iných dôvodov ako naši vojaci plniaci svoje poslanie podľa mandátu misie, sú podobne ďaleko od svojich domovov. O to radostnejšie je aj pre nich zistenie, že na mieste, kde by to najmenej očakávali, majú možnosť spojiť sa pri modlitbách v mysli aj so svojimi najbližšími.