Ako byť hrdý na svoje povolanie - príhovor duchovného na začiatku cvičenia
- Autor: Simon Czap
- Foto: Simon Czap
- Dátum: 19.03.2021
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Dňa 17.3. 2021 o 22:30 hod začalo cvičenie pod názvom Crystal Arrow, na ktorom sa zúčastňujú aj slovenský vojaci. Ako delostrelci sme stredobodom pozornosti s našimi ShKH vz. 2000 ZUZANA. Výdatné sneženie a nočné mrazy, ktoré klesajú pod -15 testujú nielen našu techniku, ale tak isto aj našich vojakov, ktorí počas cvičenia nocujú v stanoch.
Hlavne z toho dôvodu pri stretnutiach i nimi pripravujem nielen teplý čaj na zohriatie tela, ale aj niekoľko slov na posilnenie duše. V nedeľu 21.3. namiesto nedeľnej bohoslužby v kaplnke sme sa stretli na krátku modlitbu pri ktorej sme sa aj porozprávali priamo ns mieste nasadenia. Pri tejto príležitosti som im pripravil nasledovný príhovor:
Ako byť hrdý na svoje povolanie
človek ak chce byť šťastným a spokojným v živote, musí mať rád svoje povolanie a prácu, ktorú vykonáva, Má byť na svoje povolanie a prácu aj hrdý. Táto zásada a požiadavka platí aj na profesionálneho vojaka v ozbrojených silách, vo svojej vlasti. Len si predstavme koľko miliónov vojakov dodnes položili svoje životy vo svete za svoju vlasť.
Každá práca a povolanie v spoločnosti života je nanajvýš dôležitá a potrebná. Aj keď ľudia v spoločnosti života v štáte často nadávajú na policajtov, sudcov, rozhodcov a iných, predsa sú nám pre spoločnosť v štáte dôležití. Aj keď sv. Ján krstiteľ krstil na Jordáne a prichádzali k nemu všelijakí ľudia a prosili sa ho, čo máme robiť a aj vojaci sa pýtali a čo máme robiť aj my vojaci a on im odpovedal: "Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde." (Lk 3, 14)
Dnes v Slovenskej republike štát a Cirkev sú zajedno a majú jeden cieľ a to aj v ozbrojených silách a to mať mravných a hrdých profesionálnych vojakov v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Cirkev sa riadi sv. Písmom kde sa píše: " že každá moc je od Boha daná". a za svetskú moc svojej vlasti sa aj modlí, ako aj za armádu svojej vlasti. Cirkev si váži svojich predstavených štátnej moci, ako aj každého občana, veriaceho, vojaka - ochrancu našej vlasti a nášho národa, "Lebo niet väčšej lásky od tej, keď niekto položí svoj život za iného." (Jn 15,13) Tejto zásady sa Cirkev pridržiava aj dnes, lebo vojaci, ozbrojene sily sú naši ochrancovia. Na každej sv. liturgii sa modlíme v chráme:" Za našu vlasť, jej predstaviteľov a vojsko, k Pánovi modlíme sa."
Mravné požiadavky na každého kresťana sú rovnaké. Každý musí byť na moralnej výške a každý kresťan musí mať všetky mravné cnosti: 1. pokorný pred Bohom a skromný pred ľuďmi, 2. štedrý, 3. čistý duchovne aj telesne, 4. musí mať priaznivé zmýšľanie o blížnom, 5. striedmy, 6. tichý, 7. horlivý v práci, vo svojom povolaní, aj v modlitbe.
Cirkev vo svojom katechizme uvádza mravné cnosti, je ich sedem a jedná z nich je horlivosť v práci a modlitbe. Cnosti vedu kresťana k Bohu a hriech odvádza od Boha. Vedu kresťana k tomu, aby si svoju prácu, svoje povolanie vykonával veľmi zodpovedne, usilovne a statočne. Mnohí už pred nami písali a hovorili, že pracovať pre vlasť a pre národ, pre našich blížnych má to veľkú cenu. Je to práca pre všeobecné dobro našej vlasti, tu neexistujú pracovné hodiny, ani sviatky, ani dni a noci. Profesionálny vojak všetky kresťanské cnosti tu považuje za svoje vlastenectvo, za svoju povinnosť k svojej vlasti a spoločnosti. Každý človek aj každý kresťan túži žiť v pokoji, šťastí a túži mať dobré zdravie. Ak toto má, je to výraz istoty. Pokoj je to veľká hodnota, za ktorú ľudia prinášajú aj obete. Pokoj je to aj šťastie a dar Boží, ktorý Boh udeľuje každému, kto o to usiluje. Človek pokoj dosahuje aj cez modlitbu a skutky spravodlivosti, lebo je povolaný k upevňovaniu pokoja v s hode s Božou vôľou.
Vojak sa má namáhať v spoločnosti udržiavať pokoj, poriadok a ochraňovať a brániť vlasť aj svojim životom a na to má byť aj hrdý, že v spoločnosti svojej vlasti dostal takúto prácu a povinnosť a túto prácu a svoje povolanie má konať s hrdosťou k svojej vlasti a k všetkým blížnym, občanom v tejto svojej vlasti. Má ju konať čestne a svedomito a horlivo, ako kresťan a občan, vtedy nebude jeho viera mŕtva.
Láska, pokoj a šťastie vždycky boli vo svete v nemilosti a nikdy to nemali ľahké, museli aj ťažko bojovať so zlom a nepokojom vo svete. "Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť", píše svätý apoštol Pavol, bez ktorej nikto neuzrie Pána! Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; by nevyrástol ako nejaký horký koreň
a nespôsobil trápenie, a aby sa ním mnohí nepoškvrnili" (Žd 12, 14 - 15). Múdrosť pochádza z hora a kresťan dostal túto múdrosť, má v nej prospievať a z tejto pozície slúžiť svetu.
Svätá Cirkev v duchu Kristovho Evanjelia považovala misiu lásky, bratstva, zmierenia, pokoja a mieru za veľmi dôležitú misiu vnútorného života. Tak učili aj jeho apoštoli aj ich nasledovníci, slovanskí apoštolom rovný sv. Cyril a Metod a aj dnes sv. Cirkev učí tak ako nás naučil Ježiš Kristus vo svojej kázni Na hore: " Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať" (Mt 5,9) ".
Zaujímavý dokument Didaché, ktorý je zostavený v duchu Evanjelia, ukazuje nám cestu života, cestu pokoja. Ti čo po nej chcú isť sa vyžaduje, aby milovali svojho blížneho, ako seba samého, aby sa modlili za svojich nepriateľov, lebo ak tak budú robiť, zbavia sa svojich nepriateľov. K tomu je dôležitá aj naša modlitba, dobročinnosť, najmä voči trpiacim a varovať sa každého hriechu, lebo hriech je zdrojom každého nepokoja. Varovať sa roztržiek, lebo kresťania iba vtedy žijú podľa Boha, keď niet medzi nimi "nijakej stálej roztržky". Didaché poučuje „lebo niet nič lepšieho nad pokoj, ktorým sa končí každý boj nebeských i zemských mocí" (13,2 ).
Barnabáša nazval kresťanov pre účasť na budovaní pozitívneho vzťahu k otázke mieru a každého dobra "deťmi lásky a pokoja". Kresťania ako jeho vojaci bojujú proti zlu, aby nastolili morálny a duchovný pokoj. Svätý Bazil vyjadril podobnú myšlienku, keď napísal:" Nič nie je tak charakteristické pre kresťanov ako byť tvorcom pokoja, preto náš Pán sľúbil im vysokú odmenu" (List 114). Snahy o pokoj a mier sú vždy spojené s inými kresťanskými cnosťami, ale najdôležitejšou z nich je láska. Svätý Ján Zlatoústy hovorí:" Kde je pokoj, tam je láska, ako aj kde je láska, tam bude aj pokoj" ( Hom. in Ef 24, v 23.)
Cirkevní Otcovia majú pozitívny vzťah k otázke mieru, vysoko si cenia jeho spoločenský význam a považujú ho za morálnu prednosť človeka. Ich mierotvorná služba svetu je hodná nasledovania, najmä dnes, keď svet je nadmieru nebezpečne ohrozený.
Cirkev zohrala v dejinách Slovenska dôležitú úlohu a pozitívne pôsobila na všetky sféry duchovného, kultúrneho a spoločenského života v minulosti i v budovaní našej súčasnosti, preto ju nemôžeme obchádzať pri osvetľovaní histórie, ktorá sa dotýka života ľudu na Slovensku. Cirkev od začiatku prijatia kresťanstva pomáhala klásť základy nášho písomníctva a našej kultúry.
Preto máme byť hrdí aj my profesionálni vojaci, že môžeme aj tu vydávať svedectvo ako veriaci a duchovní o láske k vlasti a aj k svojmu povolaniu, slúžiť svojej vlasti Slovenskej republike a vydávať svedectvo o svojej viere, obrade a cyrilo-metodskej tradície, ktorá má takéto veľké bohatstvo, ktorým môžeme obohatiť aj Slovensku armádu, čo je odkazom aj pre dnešok.
.
Hlavne z toho dôvodu pri stretnutiach i nimi pripravujem nielen teplý čaj na zohriatie tela, ale aj niekoľko slov na posilnenie duše. V nedeľu 21.3. namiesto nedeľnej bohoslužby v kaplnke sme sa stretli na krátku modlitbu pri ktorej sme sa aj porozprávali priamo ns mieste nasadenia. Pri tejto príležitosti som im pripravil nasledovný príhovor:
Ako byť hrdý na svoje povolanie
človek ak chce byť šťastným a spokojným v živote, musí mať rád svoje povolanie a prácu, ktorú vykonáva, Má byť na svoje povolanie a prácu aj hrdý. Táto zásada a požiadavka platí aj na profesionálneho vojaka v ozbrojených silách, vo svojej vlasti. Len si predstavme koľko miliónov vojakov dodnes položili svoje životy vo svete za svoju vlasť.
Každá práca a povolanie v spoločnosti života je nanajvýš dôležitá a potrebná. Aj keď ľudia v spoločnosti života v štáte často nadávajú na policajtov, sudcov, rozhodcov a iných, predsa sú nám pre spoločnosť v štáte dôležití. Aj keď sv. Ján krstiteľ krstil na Jordáne a prichádzali k nemu všelijakí ľudia a prosili sa ho, čo máme robiť a aj vojaci sa pýtali a čo máme robiť aj my vojaci a on im odpovedal: "Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde." (Lk 3, 14)
Dnes v Slovenskej republike štát a Cirkev sú zajedno a majú jeden cieľ a to aj v ozbrojených silách a to mať mravných a hrdých profesionálnych vojakov v ozbrojených silách Slovenskej republiky. Cirkev sa riadi sv. Písmom kde sa píše: " že každá moc je od Boha daná". a za svetskú moc svojej vlasti sa aj modlí, ako aj za armádu svojej vlasti. Cirkev si váži svojich predstavených štátnej moci, ako aj každého občana, veriaceho, vojaka - ochrancu našej vlasti a nášho národa, "Lebo niet väčšej lásky od tej, keď niekto položí svoj život za iného." (Jn 15,13) Tejto zásady sa Cirkev pridržiava aj dnes, lebo vojaci, ozbrojene sily sú naši ochrancovia. Na každej sv. liturgii sa modlíme v chráme:" Za našu vlasť, jej predstaviteľov a vojsko, k Pánovi modlíme sa."
Mravné požiadavky na každého kresťana sú rovnaké. Každý musí byť na moralnej výške a každý kresťan musí mať všetky mravné cnosti: 1. pokorný pred Bohom a skromný pred ľuďmi, 2. štedrý, 3. čistý duchovne aj telesne, 4. musí mať priaznivé zmýšľanie o blížnom, 5. striedmy, 6. tichý, 7. horlivý v práci, vo svojom povolaní, aj v modlitbe.
Cirkev vo svojom katechizme uvádza mravné cnosti, je ich sedem a jedná z nich je horlivosť v práci a modlitbe. Cnosti vedu kresťana k Bohu a hriech odvádza od Boha. Vedu kresťana k tomu, aby si svoju prácu, svoje povolanie vykonával veľmi zodpovedne, usilovne a statočne. Mnohí už pred nami písali a hovorili, že pracovať pre vlasť a pre národ, pre našich blížnych má to veľkú cenu. Je to práca pre všeobecné dobro našej vlasti, tu neexistujú pracovné hodiny, ani sviatky, ani dni a noci. Profesionálny vojak všetky kresťanské cnosti tu považuje za svoje vlastenectvo, za svoju povinnosť k svojej vlasti a spoločnosti. Každý človek aj každý kresťan túži žiť v pokoji, šťastí a túži mať dobré zdravie. Ak toto má, je to výraz istoty. Pokoj je to veľká hodnota, za ktorú ľudia prinášajú aj obete. Pokoj je to aj šťastie a dar Boží, ktorý Boh udeľuje každému, kto o to usiluje. Človek pokoj dosahuje aj cez modlitbu a skutky spravodlivosti, lebo je povolaný k upevňovaniu pokoja v s hode s Božou vôľou.
Vojak sa má namáhať v spoločnosti udržiavať pokoj, poriadok a ochraňovať a brániť vlasť aj svojim životom a na to má byť aj hrdý, že v spoločnosti svojej vlasti dostal takúto prácu a povinnosť a túto prácu a svoje povolanie má konať s hrdosťou k svojej vlasti a k všetkým blížnym, občanom v tejto svojej vlasti. Má ju konať čestne a svedomito a horlivo, ako kresťan a občan, vtedy nebude jeho viera mŕtva.
Láska, pokoj a šťastie vždycky boli vo svete v nemilosti a nikdy to nemali ľahké, museli aj ťažko bojovať so zlom a nepokojom vo svete. "Hľadajte pokoj s každým človekom i posvätnosť", píše svätý apoštol Pavol, bez ktorej nikto neuzrie Pána! Dbajte, aby nikto nevypadol z milosti Božej; by nevyrástol ako nejaký horký koreň
a nespôsobil trápenie, a aby sa ním mnohí nepoškvrnili" (Žd 12, 14 - 15). Múdrosť pochádza z hora a kresťan dostal túto múdrosť, má v nej prospievať a z tejto pozície slúžiť svetu.
Svätá Cirkev v duchu Kristovho Evanjelia považovala misiu lásky, bratstva, zmierenia, pokoja a mieru za veľmi dôležitú misiu vnútorného života. Tak učili aj jeho apoštoli aj ich nasledovníci, slovanskí apoštolom rovný sv. Cyril a Metod a aj dnes sv. Cirkev učí tak ako nás naučil Ježiš Kristus vo svojej kázni Na hore: " Blahoslavení, ktorí tvoria pokoj, lebo synmi Božími oni budú sa menovať" (Mt 5,9) ".
Zaujímavý dokument Didaché, ktorý je zostavený v duchu Evanjelia, ukazuje nám cestu života, cestu pokoja. Ti čo po nej chcú isť sa vyžaduje, aby milovali svojho blížneho, ako seba samého, aby sa modlili za svojich nepriateľov, lebo ak tak budú robiť, zbavia sa svojich nepriateľov. K tomu je dôležitá aj naša modlitba, dobročinnosť, najmä voči trpiacim a varovať sa každého hriechu, lebo hriech je zdrojom každého nepokoja. Varovať sa roztržiek, lebo kresťania iba vtedy žijú podľa Boha, keď niet medzi nimi "nijakej stálej roztržky". Didaché poučuje „lebo niet nič lepšieho nad pokoj, ktorým sa končí každý boj nebeských i zemských mocí" (13,2 ).
Barnabáša nazval kresťanov pre účasť na budovaní pozitívneho vzťahu k otázke mieru a každého dobra "deťmi lásky a pokoja". Kresťania ako jeho vojaci bojujú proti zlu, aby nastolili morálny a duchovný pokoj. Svätý Bazil vyjadril podobnú myšlienku, keď napísal:" Nič nie je tak charakteristické pre kresťanov ako byť tvorcom pokoja, preto náš Pán sľúbil im vysokú odmenu" (List 114). Snahy o pokoj a mier sú vždy spojené s inými kresťanskými cnosťami, ale najdôležitejšou z nich je láska. Svätý Ján Zlatoústy hovorí:" Kde je pokoj, tam je láska, ako aj kde je láska, tam bude aj pokoj" ( Hom. in Ef 24, v 23.)
Cirkevní Otcovia majú pozitívny vzťah k otázke mieru, vysoko si cenia jeho spoločenský význam a považujú ho za morálnu prednosť človeka. Ich mierotvorná služba svetu je hodná nasledovania, najmä dnes, keď svet je nadmieru nebezpečne ohrozený.
Cirkev zohrala v dejinách Slovenska dôležitú úlohu a pozitívne pôsobila na všetky sféry duchovného, kultúrneho a spoločenského života v minulosti i v budovaní našej súčasnosti, preto ju nemôžeme obchádzať pri osvetľovaní histórie, ktorá sa dotýka života ľudu na Slovensku. Cirkev od začiatku prijatia kresťanstva pomáhala klásť základy nášho písomníctva a našej kultúry.
Preto máme byť hrdí aj my profesionálni vojaci, že môžeme aj tu vydávať svedectvo ako veriaci a duchovní o láske k vlasti a aj k svojmu povolaniu, slúžiť svojej vlasti Slovenskej republike a vydávať svedectvo o svojej viere, obrade a cyrilo-metodskej tradície, ktorá má takéto veľké bohatstvo, ktorým môžeme obohatiť aj Slovensku armádu, čo je odkazom aj pre dnešok.
.
