Ako napomínať - zamyslenie na 14. týždeň v roku 2021
Text: Mt 18,15-20
Ako napomínať. „Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho“. Tieto slová sú o zodpovednosti. Som zodpovedný za iného človeka. Len moja zodpovednosť musí vychádzať z lásky, a nie z iných pohnútok.
Pred čím nás v evanjeliu Ježiš vystríha? Že často mlčíme pri hriechu blížnych. Najprv ospravedlňujeme seba: „Ja sa do neho starať nebudem. Ešte mi vynadá, ublíži.“ Pravou je, že sa bojíme napomenúť. Dokonca sa tešíme z prehrešení, vtipkujeme o nich, ohovárame, posudzujeme,... Ježiš jasne a rázne učí, čo proti prehrešeniu robiť. Učí: ak milujeme toho, kto sa prehrešuje, nesmieme mlčať. Nie je to často jednoduché, ľahké či príjemné podniknúť. Čakať, odkladať s napomenutím alebo sa spoliehať na iných, že to urobia, je prejavom našej nelásky. Kto chce napomínať, musí napomínať v duchu pokory. Vedomý si svojich nedostatkov. Vzorom v tomto smere nám môže byť samotný Ježiš. Alebo aj apoštol Ján v Zjavení, kapitole 2 a 3. Na margo napomenutia napísal cirkevný otec Augustín: „Správal by sa kruto ten, kto vidí brata ísť k priepasti, kde mu hrozí nebezpečenstvo a mlčal by. Keď vieme volať, aby sme zachránili prirodzený život bratovi, tým viac nám musí záležať na spáse duše brata.“
Buďme vďační tým, ktorí nás v minulosti či teraz napomenuli či napomínajú. Nech aj nám záleží na iných, ktorí potrebujú našu pomoc i cez napomínanie. Amen.
Modlitba:
Všemohúci a večný Bože, Ty poznáš naše starosti a slabosti lepšie ako my sami. Vo svojej láske a svojou mocou nám pomôž stať sa tvorcami pokoja a napriek našej slabosti nás urob pevnými vo viere. Amen.
Ako napomínať. „Keby sa prehrešil tvoj brat, choď za ním a napomeň ho“. Tieto slová sú o zodpovednosti. Som zodpovedný za iného človeka. Len moja zodpovednosť musí vychádzať z lásky, a nie z iných pohnútok.
Pred čím nás v evanjeliu Ježiš vystríha? Že často mlčíme pri hriechu blížnych. Najprv ospravedlňujeme seba: „Ja sa do neho starať nebudem. Ešte mi vynadá, ublíži.“ Pravou je, že sa bojíme napomenúť. Dokonca sa tešíme z prehrešení, vtipkujeme o nich, ohovárame, posudzujeme,... Ježiš jasne a rázne učí, čo proti prehrešeniu robiť. Učí: ak milujeme toho, kto sa prehrešuje, nesmieme mlčať. Nie je to často jednoduché, ľahké či príjemné podniknúť. Čakať, odkladať s napomenutím alebo sa spoliehať na iných, že to urobia, je prejavom našej nelásky. Kto chce napomínať, musí napomínať v duchu pokory. Vedomý si svojich nedostatkov. Vzorom v tomto smere nám môže byť samotný Ježiš. Alebo aj apoštol Ján v Zjavení, kapitole 2 a 3. Na margo napomenutia napísal cirkevný otec Augustín: „Správal by sa kruto ten, kto vidí brata ísť k priepasti, kde mu hrozí nebezpečenstvo a mlčal by. Keď vieme volať, aby sme zachránili prirodzený život bratovi, tým viac nám musí záležať na spáse duše brata.“
Buďme vďační tým, ktorí nás v minulosti či teraz napomenuli či napomínajú. Nech aj nám záleží na iných, ktorí potrebujú našu pomoc i cez napomínanie. Amen.
Modlitba:
Všemohúci a večný Bože, Ty poznáš naše starosti a slabosti lepšie ako my sami. Vo svojej láske a svojou mocou nám pomôž stať sa tvorcami pokoja a napriek našej slabosti nás urob pevnými vo viere. Amen.