Bez pokory niet skutočnej lásky - zamyslenie na 11. týždeň v roku 2020
ŽALM 46,11: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh.“
Drahí bratia a sestry, drahí spolubojovníci!
Nachádzame sa v pôstnom období. Slovo pôst sa nám spája s ďalším dôležitým pojmom ranokresťanskej dušpastierskej tradície – askézou. Toto slovo pochádza z gréčtiny, reči prvotnej cirkvi a znamená „cvičenie“. Slovo askéza má pre nás negatívny nádych, lebo nám evokuje prísne odmietanie tela. Pôvodne sa používalo v celkom profánnych súvislostiach, napr. cvičenie v športe alebo vojenskom slova zmysle. Jeho význam je jednoducho tréning, výcvik. Tým, že sa toto slovo používa v duchovnej oblasti, poukazujú púštni otcovia z 4 st. na to, že skutočnému pokroku predchádza cvičenie. To sa vťahuje na všetko v živote, aj na lásku. Bez askézy nie je možné rásť v láske, čo je cieľom každého ľudského života.
Askéza je v tejto súvislosti dobré slovo, lebo nám ujasňuje, že každé cvičenie v sebe zahŕňa ohraničenie vlastného života a to najmä vo vzťahu k tomu, čo robí náš život dobrým. Keď hovoríme o pôste alebo askéze, nemyslíme tým, že sa zriekame toho, čo kresťan považuje za hriech. Všetok pôst vychádza z našich potrieb tela a mysle. Tak ako nás nimi obdaroval Boh pri stvorení, ktoré obohacujú náš život a ktoré by sme nemali zaťažovať hriechom: spánok, jedlo, oblečenie, sexualitu, vzťahy, zrak, sluch, reč atď. Ak však tieto potreby zle nasmerujeme, alebo konkurujú našim hlbším duchovným potrebám, pôsobia potom úplne opačne ako mali: nenapĺňajú náš život dobrotou a bohatstvom. Pôst začíta tým, že sa sústredíme na náš život a spôsob života. Spytujme sa samých seba: čo má v mojom živote nábeh získať príliš dôležitú úlohu a postavenie. Čo ma zvádza na cesty, po ktorých vlastne chodiť nechcem. Čo potrebuje vo mne zomrieť, aby som mohol žiť celým srdcom? To, k čomu sa dopracujeme, nám pomôže zvoliť si oblasti, v ktorých potrebujem pôst, t.j. ohraničiť svoj život.
Jeden dobrý priateľ mi rozprával, ako na popolcovú stredu odpojil televízor a umiestnil ho do komory. Druhý mi povedal: „V pôste obmedzujem čítanie novín na dva krát do týždňa. V prvotnej cirkvi sa kládol dôraz na pôst žalúdka a jazyka. Dve oblasti, kde máme vždy príležitosť na zdržanlivosť. Obžerstvo sa spomína ako jeden z prvých smrteľných hriechov a jazyk je v Biblii (Jak 3,8) nazvaný ako „nepokojné zlo plné smrtiaceho jedu.“
V našom čase je pôst očí a uší rovnako aktuálny. Šum médií otravuje náš mozog, mihot obrázkov naplňuje naše mysle. Možno i to prispieva k fenoménu, čo sa nazýva „vyhorenie“, rovnako ako dlhé pracovné dni. Hluk je najväčším nebezpečím nášho duchovného života. Ruší v nás tú vlnovú dĺžku, na ktorej počujeme v nás vnútorný hlas... Hluk nás okráda o ticho, ktoré je potrebné, aby sme zachytili pokojný Ježišov hlas. Nie náhodou sa v Zjavení Jána 2,7, v knihe ktorá sa sústredí na posledné veci, tak často opakuje: „Kto má uši nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom.“ Uši plné hluku je zaručený spôsob ako duchovne nahlúchnúť.
Pôst znamená vedomé resp. ohraničené používanie rádia, televízie, počítača, reklamy, videa. Ukázať zdržanlivosť v narábaní s týmito nepostrádateľnými vecami. Nie z dešpektu voči ľudom, ale z rešpektu. Pôst nám napomáha k vnútornému pokoju v nás a k pokoju voči iným: aby sme sa sami počuli myslieť a aby sme počuli toho, kto sa nám prihovára.
Jedna z najdôležitejších duchovných rád v Biblii sú slová v Dávidovho žalmu 46,11: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh.“ Vo všetkých formách pôstu by sme sa mali pokúsiť obklopiť sa väčším tichom ako obyčajne. Ticho je pôstom reči. Jasnejšie vystupuje do popredia to, čo zneje počas pôstu reči. Uši sa prečisťujú a my začíname rozumieť tomu, čo k nám (Boh) hovorí.
Pôst nám pomáha na ceste za lepším sebapoznaním. Keď sa pokúsim niečoho zriecť, zisťujem, čoho sa ľahká vzdám a čo mi robí väčší problém. Niečoho sa vzdáme bez problémov, bez niečo sa nevieme zaobísť. Ako dobré, tak i zlé stránky života sú založené na zvykoch, resp. zlozvykoch. Ak vždy medzi časom určeným na jedenie lašujeme v špajzy alebo nedokážeme vypnúť televízor, časom zistíme, že máme problém sa bez týchto vecí zaobísť. Potreby sa stali žiadostivosťou. Taký istý princíp platí aj pre dobré závislosti alebo zvyky. Ten, kto pravidelne športuje alebo medituje, vytvorí si pozitívnu závislosť, ktorá buduje.
Kresťanská náuka rozlišuje medzi potrebou a žiadostivosťou. Potreba je niečo dobré, čoho sa nepotrebujem strániť alebo v sebe potláčať. No zle nasmerovaná potreba, prípadne jej chybné proporcie v mojom živote sa stávajú žiadostivosťou. Žiadosti tela a mysle nás namiesto obohacovania ovládajú. Zneužitie alebo preháňanie pôstu a askézy tiež viedol k odporu voči telu a jeho potrebám. To nás však neoprávňuje zmiesť zo stola aj dobre vytrénovaných askétov cirkevnej histórie ako nepriateľov tela. Často patrili k tým, ktorí možno brali svoje telo najviac vážne. Naše telo porovnávali s poľom, ktoré nám dal Boh, na ktorom môžeme pracovať a byť bohatý. Môžeme ho však nechať ležať úhorom a namiesto zeleniny pestovať zelinu, bez možnosti žať úrodu. Ten, kto sa s pomocou Ducha Svätého nenaučí ovládať potreby tela a mysle, je podľa Gal 5,16 vykonávateľom žiadostí tela.
Skutočná láska ide zo srdca, vypni seba a zapni v sebe Ježiša
Modlitba: Bože pôst je daný nám na sebapoznanie. Učí nás rásť v odmietaní a nie prijímaní. Lásku pokornú nám daj skrze Ducha Svätého, posilň nás aj v pôste tomto. AMEN
Drahí bratia a sestry, drahí spolubojovníci!
Nachádzame sa v pôstnom období. Slovo pôst sa nám spája s ďalším dôležitým pojmom ranokresťanskej dušpastierskej tradície – askézou. Toto slovo pochádza z gréčtiny, reči prvotnej cirkvi a znamená „cvičenie“. Slovo askéza má pre nás negatívny nádych, lebo nám evokuje prísne odmietanie tela. Pôvodne sa používalo v celkom profánnych súvislostiach, napr. cvičenie v športe alebo vojenskom slova zmysle. Jeho význam je jednoducho tréning, výcvik. Tým, že sa toto slovo používa v duchovnej oblasti, poukazujú púštni otcovia z 4 st. na to, že skutočnému pokroku predchádza cvičenie. To sa vťahuje na všetko v živote, aj na lásku. Bez askézy nie je možné rásť v láske, čo je cieľom každého ľudského života.
Askéza je v tejto súvislosti dobré slovo, lebo nám ujasňuje, že každé cvičenie v sebe zahŕňa ohraničenie vlastného života a to najmä vo vzťahu k tomu, čo robí náš život dobrým. Keď hovoríme o pôste alebo askéze, nemyslíme tým, že sa zriekame toho, čo kresťan považuje za hriech. Všetok pôst vychádza z našich potrieb tela a mysle. Tak ako nás nimi obdaroval Boh pri stvorení, ktoré obohacujú náš život a ktoré by sme nemali zaťažovať hriechom: spánok, jedlo, oblečenie, sexualitu, vzťahy, zrak, sluch, reč atď. Ak však tieto potreby zle nasmerujeme, alebo konkurujú našim hlbším duchovným potrebám, pôsobia potom úplne opačne ako mali: nenapĺňajú náš život dobrotou a bohatstvom. Pôst začíta tým, že sa sústredíme na náš život a spôsob života. Spytujme sa samých seba: čo má v mojom živote nábeh získať príliš dôležitú úlohu a postavenie. Čo ma zvádza na cesty, po ktorých vlastne chodiť nechcem. Čo potrebuje vo mne zomrieť, aby som mohol žiť celým srdcom? To, k čomu sa dopracujeme, nám pomôže zvoliť si oblasti, v ktorých potrebujem pôst, t.j. ohraničiť svoj život.
Jeden dobrý priateľ mi rozprával, ako na popolcovú stredu odpojil televízor a umiestnil ho do komory. Druhý mi povedal: „V pôste obmedzujem čítanie novín na dva krát do týždňa. V prvotnej cirkvi sa kládol dôraz na pôst žalúdka a jazyka. Dve oblasti, kde máme vždy príležitosť na zdržanlivosť. Obžerstvo sa spomína ako jeden z prvých smrteľných hriechov a jazyk je v Biblii (Jak 3,8) nazvaný ako „nepokojné zlo plné smrtiaceho jedu.“
V našom čase je pôst očí a uší rovnako aktuálny. Šum médií otravuje náš mozog, mihot obrázkov naplňuje naše mysle. Možno i to prispieva k fenoménu, čo sa nazýva „vyhorenie“, rovnako ako dlhé pracovné dni. Hluk je najväčším nebezpečím nášho duchovného života. Ruší v nás tú vlnovú dĺžku, na ktorej počujeme v nás vnútorný hlas... Hluk nás okráda o ticho, ktoré je potrebné, aby sme zachytili pokojný Ježišov hlas. Nie náhodou sa v Zjavení Jána 2,7, v knihe ktorá sa sústredí na posledné veci, tak často opakuje: „Kto má uši nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom.“ Uši plné hluku je zaručený spôsob ako duchovne nahlúchnúť.
Pôst znamená vedomé resp. ohraničené používanie rádia, televízie, počítača, reklamy, videa. Ukázať zdržanlivosť v narábaní s týmito nepostrádateľnými vecami. Nie z dešpektu voči ľudom, ale z rešpektu. Pôst nám napomáha k vnútornému pokoju v nás a k pokoju voči iným: aby sme sa sami počuli myslieť a aby sme počuli toho, kto sa nám prihovára.
Jedna z najdôležitejších duchovných rád v Biblii sú slová v Dávidovho žalmu 46,11: „Utíchnite a poznajte, že ja som Boh.“ Vo všetkých formách pôstu by sme sa mali pokúsiť obklopiť sa väčším tichom ako obyčajne. Ticho je pôstom reči. Jasnejšie vystupuje do popredia to, čo zneje počas pôstu reči. Uši sa prečisťujú a my začíname rozumieť tomu, čo k nám (Boh) hovorí.
Pôst nám pomáha na ceste za lepším sebapoznaním. Keď sa pokúsim niečoho zriecť, zisťujem, čoho sa ľahká vzdám a čo mi robí väčší problém. Niečoho sa vzdáme bez problémov, bez niečo sa nevieme zaobísť. Ako dobré, tak i zlé stránky života sú založené na zvykoch, resp. zlozvykoch. Ak vždy medzi časom určeným na jedenie lašujeme v špajzy alebo nedokážeme vypnúť televízor, časom zistíme, že máme problém sa bez týchto vecí zaobísť. Potreby sa stali žiadostivosťou. Taký istý princíp platí aj pre dobré závislosti alebo zvyky. Ten, kto pravidelne športuje alebo medituje, vytvorí si pozitívnu závislosť, ktorá buduje.
Kresťanská náuka rozlišuje medzi potrebou a žiadostivosťou. Potreba je niečo dobré, čoho sa nepotrebujem strániť alebo v sebe potláčať. No zle nasmerovaná potreba, prípadne jej chybné proporcie v mojom živote sa stávajú žiadostivosťou. Žiadosti tela a mysle nás namiesto obohacovania ovládajú. Zneužitie alebo preháňanie pôstu a askézy tiež viedol k odporu voči telu a jeho potrebám. To nás však neoprávňuje zmiesť zo stola aj dobre vytrénovaných askétov cirkevnej histórie ako nepriateľov tela. Často patrili k tým, ktorí možno brali svoje telo najviac vážne. Naše telo porovnávali s poľom, ktoré nám dal Boh, na ktorom môžeme pracovať a byť bohatý. Môžeme ho však nechať ležať úhorom a namiesto zeleniny pestovať zelinu, bez možnosti žať úrodu. Ten, kto sa s pomocou Ducha Svätého nenaučí ovládať potreby tela a mysle, je podľa Gal 5,16 vykonávateľom žiadostí tela.
Skutočná láska ide zo srdca, vypni seba a zapni v sebe Ježiša
Modlitba: Bože pôst je daný nám na sebapoznanie. Učí nás rásť v odmietaní a nie prijímaní. Lásku pokornú nám daj skrze Ducha Svätého, posilň nás aj v pôste tomto. AMEN