Bohoslužba ordinára na 18. výročie leopoldovskej tragédie

Osemnásť rokov od chvíle, keď pri výkone služby prišlo o život päť príslušníkov ZVJS, si 23. novembra 2009 pripomenuli v Ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove. Ministerka spravodlivosti SR Viera Petríková a generálna riaditeľka Zboru justičnej a väzenskej stráže SR Mária Kreslová položili kytice kvetov k pamätníku s menami František Sloboda, Milan Černý, Milan Galbavý, Igor Jošt a Marián Zener, ktorých na úteku zavraždila skupina väzňov. Na spomienke sa zúčastnili aj príbuzní obetí a spolupracovníci. Tragédia sa stala 23. novembra 1991, keď siedmi väzni pri úteku zabili piatich príslušníkov ZVJS a dvoch ťažko zranili. Vraždám predchádzala vzbura, ktorá vypukla v marci 1990. V tom čase si v Leopoldove tresty odpykávalo vyše tisíc väzňov, mnohí za vraždy, lúpeže a znásilnenia, z nich vyše dvesto väzňov si chcelo hladovkou vymôcť slobodu, pričom 28. marca zapálili strechu časti väzenia nazývanej Hrad. Poškodenie objektu bolo také rozsiahle, že vtedajší minister spravodlivosti chcel ústav zrušiť. Nestalo sa tak, no za časovanú bombu bol považovaný fakt, že niektorí zo vzbúrencov vo väznici zostali. Medzi nimi bol aj vodca ďalšej vzbury Tibor Polgári. On v ten deň pri sčítaní väzňov požiadal dozorcu Františka Slobodu, aby ho pustil za mreže, aby mohol vhodiť do schránky list. Keď mu dozorca otvoril, Polgári ho napadol a pridal sa Miloš Uriga, ktorý dozorcu niekoľkokrát bodol nožom. František Sloboda na mieste zomrel. Obaja väzni potom vtrhli do kancelárie, kde počkali na svojich komplicov. Od ďalších dvoch dozorcov získali násilím uniformy a pri bráne zaútočili na službukonajúcu väzenskú stráž. Štyroch strážcov na mieste usmrtili, ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Niekoľko minút po siedmej opustili vzbúrenci väznice. V uliciach Leopoldova sa zmocnili osobného auta, na ktorom sa dostali do Trnavy. Kúsok za mestom sa však Uriga za volantom dostal do protismeru a narazil do stromu. Vzápätí sa zmocnili ďalšieho auta a vydali sa na diaľnicu smerom na Bratislavu. Pred odbočkou z diaľnice na Hlohovec sa im však minul benzín, tak prešli peši k najbližšej budove, kde zviazali strážnika a ukradli auto, ktorým sa vrátili na diaľnicu. Ani toto auto však nemalo plnú nádrž a preto museli ísť znova po vlastných. Desať minút pred pol jedenástou nastúpili na železničnej stanici v Maduniciach do odchádzajúceho vlaku. O niekoľko minút na ďalšej stanici vystúpili. Po štyroch hodinách na úteku sa ním dostali tam, odkiaľ prišli, do Leopoldova. Ukryli sa v stohu neďaleko družstva v blízkych Žlkovciach. Na druhý deň si už policajné hliadky stoh obkľúčili a 24. novembra o tretej poobede sa im utečenci vzdali. Ondrej Harvan, Tibor Polgári a Miloš Uriga dostali doživotie. Bartolomej Botoš, Dalibor Bajger, Vladislav Fedák a Vladimír Duda 13- až 18-ročné väzenie. Harvan sa po rozsudku obesil, Fedák vyšiel v júni tohto roku na slobodu.