Božie požehnanie zachraňuje – zamyslenie na 31. týždeň v roku 2022
2. kniha Mojžišova 16. kapitola, verše 2-3 a 11-18:
Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ Hospodin povedal Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: "Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.“ Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ´Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“ Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. Amen.
Milí priatelia,
my sa často sťažujeme a reptáme tak ako aj Izraelci keď boli na púšti. Ľahko sa nám voči Pánu Bohu búri a často šomreme a frfleme voči Nemu či už vedome alebo nevedome. Buďte si istí, že Boh vie o našich starostiach a nenechá nás samých. Na Neho sa spoliehajme a s Ním počítajme v našich životoch. Jeho požehnanie zachraňuje ako aj v tomto prípade keď sa postaral o svoj ľud na púšti. Dúfajme milí bratia a drahé sestry na Božie požehnanie, ktoré zachraňuje. My síce nie sme na púšti, ale stále nám niečo chýba, niečo chceme a veľa vecí sa nám nepáči a kritizujeme ako Izraelci. Pán Boh vie o našich potrebách a chce ich nasýtiť. On chce, aby sme sa k Nemu utiekali, Jemu dôverovali a na Jeho slovo a Jeho požehnanie sa spoliehali. My často chceme kráčať svojou vlastnou cestou a nechceme sa riadiť svojím Stvoriteľom a naším Otcom, ktorý pozná naše potreby. Skúsme zmeniť svoj postoj od šomrania, frflania a kritizovania k väčšej dôvere v Boha. Však ako sme čítali teraz, že Boh sa dokáže postarať na nehostinnej púšti o svoj ľud. Či sa nedokáže postarať aj o nás na presne tom mieste kde sme? Amen.
Dobrotivý Bože, Otče náš nebeský, Ty sa otcovsky staráš o všetko svoje stvorenstvo. Ty dávaš potrebné veci pre časný život každému, kto počúva Tvoje slovo a túži po Tvojej prítomnosti. Daj, prosíme, i nám pevnú dôveru v Tvoju otcovskú starostlivosť, že nám na púšti tohto sveta nedáš zahynúť, ale obdaríš nás telesným i duchovným požehnaním. Prebuď i v našich srdciach hlad a smäd po počutí Tvojho svätého slova, vyjav nám v ňom svoju slávu i svoje milosrdenstvo pre úžitok časný i večný. Amen.
Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ Hospodin povedal Mojžišovi: „Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: "Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.“ Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ´Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“ Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. Amen.
Milí priatelia,
my sa často sťažujeme a reptáme tak ako aj Izraelci keď boli na púšti. Ľahko sa nám voči Pánu Bohu búri a často šomreme a frfleme voči Nemu či už vedome alebo nevedome. Buďte si istí, že Boh vie o našich starostiach a nenechá nás samých. Na Neho sa spoliehajme a s Ním počítajme v našich životoch. Jeho požehnanie zachraňuje ako aj v tomto prípade keď sa postaral o svoj ľud na púšti. Dúfajme milí bratia a drahé sestry na Božie požehnanie, ktoré zachraňuje. My síce nie sme na púšti, ale stále nám niečo chýba, niečo chceme a veľa vecí sa nám nepáči a kritizujeme ako Izraelci. Pán Boh vie o našich potrebách a chce ich nasýtiť. On chce, aby sme sa k Nemu utiekali, Jemu dôverovali a na Jeho slovo a Jeho požehnanie sa spoliehali. My často chceme kráčať svojou vlastnou cestou a nechceme sa riadiť svojím Stvoriteľom a naším Otcom, ktorý pozná naše potreby. Skúsme zmeniť svoj postoj od šomrania, frflania a kritizovania k väčšej dôvere v Boha. Však ako sme čítali teraz, že Boh sa dokáže postarať na nehostinnej púšti o svoj ľud. Či sa nedokáže postarať aj o nás na presne tom mieste kde sme? Amen.
Dobrotivý Bože, Otče náš nebeský, Ty sa otcovsky staráš o všetko svoje stvorenstvo. Ty dávaš potrebné veci pre časný život každému, kto počúva Tvoje slovo a túži po Tvojej prítomnosti. Daj, prosíme, i nám pevnú dôveru v Tvoju otcovskú starostlivosť, že nám na púšti tohto sveta nedáš zahynúť, ale obdaríš nás telesným i duchovným požehnaním. Prebuď i v našich srdciach hlad a smäd po počutí Tvojho svätého slova, vyjav nám v ňom svoju slávu i svoje milosrdenstvo pre úžitok časný i večný. Amen.