Buď Boží tam, kde si II. - zamyslenie na 37. týždeň v roku 2024
(Sk. Ap. 28;1 – 9)
1 Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou. 4 Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.“ 5 On však hada striasol do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. 7 V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. 8 Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli.
Ako je to dobré, keď niekto ako Pavol je opäť v správny čas na správnom mieste. Počas misijných ciest si zvykol starať sa o seba a aj ďalších, ktorí ho na cestách sprevádzali. V tejto situácii sa rýchlo zorientuje, zbiera raždie a prikladá ho na oheň. To je dobré riešenie keďže bolo chladno a potrebovali sa osušiť po tom, čo vyšli z vody. Had, ktorý sa zahryzol do Pavlovej ruky je ďalším pokusom diabla paralyzovať Pavla. Keď to videli domorodci, tak podľa vlastného úsudku si túto udalosť spájali s osudom, ktorý ho dobehol. Semeno hada je vždy plné zákernosti proti Božím mužom a ženám. Dovolil si to aj naproti Ježišovi, Kristovi a dovoľuje si aj proti Jeho nasledovníkom. Práve tá uštipnutá ruka sa o chvíľu dotkne chorého tela otca náčelníka ostrova – Publia a ten je uzdravený. Smrtonosný hadí jed, ktorý sa dostal do Pavlovho tela mu neuškodil. Boh naplňoval svoje zámery aj na ostrove Malta. Moc evanjelia sa musela prejaviť aj tu. Neviem akých bohov uctievali títo domorodci, ale aj ďalší chorí prichádzali k Pavlovi a boli uzdravovaní. Spoznávali že Boh, ktorého hlásal Pavel je skutočný. Malo to veľký vplyv na celé toto spoločenstvo, ktoré mohlo uvidieť konkrétne Božie skutky a zázraky.
Prajem si, aby slúžiac ľuďom, sme nezabúdali na praktickú službu ľuďom, pretože takto si počínajú ľudia, ktorých povolal Ježiš aby ho nasledovali. Buďme Božími tam kde sme, nástrojmi v Jeho rukách tam, kde nás posiela Ježiš náš Pán.
1 Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou. 4 Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.“ 5 On však hada striasol do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. 7 V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. 8 Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli.
Ako je to dobré, keď niekto ako Pavol je opäť v správny čas na správnom mieste. Počas misijných ciest si zvykol starať sa o seba a aj ďalších, ktorí ho na cestách sprevádzali. V tejto situácii sa rýchlo zorientuje, zbiera raždie a prikladá ho na oheň. To je dobré riešenie keďže bolo chladno a potrebovali sa osušiť po tom, čo vyšli z vody. Had, ktorý sa zahryzol do Pavlovej ruky je ďalším pokusom diabla paralyzovať Pavla. Keď to videli domorodci, tak podľa vlastného úsudku si túto udalosť spájali s osudom, ktorý ho dobehol. Semeno hada je vždy plné zákernosti proti Božím mužom a ženám. Dovolil si to aj naproti Ježišovi, Kristovi a dovoľuje si aj proti Jeho nasledovníkom. Práve tá uštipnutá ruka sa o chvíľu dotkne chorého tela otca náčelníka ostrova – Publia a ten je uzdravený. Smrtonosný hadí jed, ktorý sa dostal do Pavlovho tela mu neuškodil. Boh naplňoval svoje zámery aj na ostrove Malta. Moc evanjelia sa musela prejaviť aj tu. Neviem akých bohov uctievali títo domorodci, ale aj ďalší chorí prichádzali k Pavlovi a boli uzdravovaní. Spoznávali že Boh, ktorého hlásal Pavel je skutočný. Malo to veľký vplyv na celé toto spoločenstvo, ktoré mohlo uvidieť konkrétne Božie skutky a zázraky.
Prajem si, aby slúžiac ľuďom, sme nezabúdali na praktickú službu ľuďom, pretože takto si počínajú ľudia, ktorých povolal Ježiš aby ho nasledovali. Buďme Božími tam kde sme, nástrojmi v Jeho rukách tam, kde nás posiela Ježiš náš Pán.