Bzenovčania nahliadli do zákulisia vojenskej duchovnej služby
- Autor: Anna KOŠUTHOVÁ
- Foto: Mária KOŠUTHOVÁ
- Dátum: 05.02.2026
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Na pozvanie Spolku priateľov Bzenova priši v sobotu 24. januára 2026 na jedno z pravidelných stretnutí v obci tentoraz vzácni hostia, aby účastníkom sprostredkovali verejnosti takmer neznámu úlohu vojenskej kňazskej služby. Hosťami boli štábna kaplánka majorka Mgr. Vlasta Kovaľová a štábny kaplán major Mgr. Slavomír Krajňák. Ich akousi „základňou“ je 2. mechanizovaná brigáda v Prešove, ale pôsobenie je oveľa širšie. Slúžia tam, kde ich práve potrebujú a to nielen medzi vojakmi, ale aj inými ozbrojenými zložkami ako sú policajti, colníci, tiež v Zbore väzenskej a justičnej stráže.
Pani farárka Vlasta Kovaľová účastníkov oboznámila s históriou duchovnej služby v armáde od 19. storočia. Napokon, každá armáda v Európe mala svojich kňazov. Táto tradícia bola v bývalom Československu zrušená v roku 1948 a znovu obnovená až v roku 1989.
Vysvetlila, že duchovní v Ozbrojených silách SR poskytujú pastoračnú starostlivosť, vykonávajú bohoslužby, pohrebné obrady, krsty, sobáše a duchovnú službu pre vojakov aj ich rodiny podľa zaužívaného poriadku jednotlivých cirkví. Pôsobenie duchovných je upravené dohodami medzi Ozbrojenými silami SR a registrovanými cirkvami.
Pre mnohých účastníkov besedy to boli celkom nové informácie, viacerých to donútilo zamyslieť sa nad tým, že príslušníci ozbrojených zložiek plnia odlišné pracovné úlohy, ako sú tie, s ktorými sa denne stretávajú oni a že nevyhnutne ich občas musí trápiť strata optimizmu, strach z ohrozenia zdravia a života aj obava o blízkych. Práve v takých chvíľach potrebujú duchovnú oporu.
Ženskú časť publika zaujímalo, ako pani farárka zvláda úlohu matky, vojačky aj duchovnej zároveň.
Majorka Kovaľová priznala, že to vôbec nie je jednoduché. Najmä preto, že musí veľa cestovať, aby bola tam, kde ju práve potrebujú a podmienky sú neraz špecifické. Na druhej strane zdôraznila, že má podporu rodiny, svoju službu vykonáva rada a najlepšie ako vie.
Iných zase zaujímalo, či aj obrady vykonávajú v uniformách. Obaja duchovní im popísali aké doplnky majú ich uniformy, aby bola označená ich duchovná funkcia, ale pri bohoslužbách sa odev dopĺňa o liturgické rúcha ako sú štóly, pluviály a sticháre v závislosti od toho, či sa obrady konajú v kaplnke, v poľných podmienkach alebo pri pietnom akte.
Časť publika otázkami naznačovala , že chce počuť príbehy o ťažkých situáciách vojakov na misiách alebo o iných dramatických udalostiach, ktoré riešili. Otec Slavomír Krajňák bol však veľmi zdržanlivý. Nechcel hovoriť o konkrétnych životných príbehoch, ale zdôraznil, že problémov majú vojaci veľa a dôvody sú rôzne. Vždy je rád, keď si k nemu nájdu cestu a ešte radšej, keď im dokáže nielen poskytnúť útechu, ale aj nasmerovať ich k tomu, aby svoj problém vedeli vyriešiť.
Pripomenul tiež, že vojaci sa často obracajú aj na psychológov a niekedy sa stane, že psychologická pomoc po jednej línii a duchovná po druhej, prinesie pozitívny výsledok.
Účastníci besedy pochopili, že duchovná služba má v Ozbrojených silách SR veľký význam.
Pani farárka Vlasta Kovaľová účastníkov oboznámila s históriou duchovnej služby v armáde od 19. storočia. Napokon, každá armáda v Európe mala svojich kňazov. Táto tradícia bola v bývalom Československu zrušená v roku 1948 a znovu obnovená až v roku 1989.
Vysvetlila, že duchovní v Ozbrojených silách SR poskytujú pastoračnú starostlivosť, vykonávajú bohoslužby, pohrebné obrady, krsty, sobáše a duchovnú službu pre vojakov aj ich rodiny podľa zaužívaného poriadku jednotlivých cirkví. Pôsobenie duchovných je upravené dohodami medzi Ozbrojenými silami SR a registrovanými cirkvami.
Pre mnohých účastníkov besedy to boli celkom nové informácie, viacerých to donútilo zamyslieť sa nad tým, že príslušníci ozbrojených zložiek plnia odlišné pracovné úlohy, ako sú tie, s ktorými sa denne stretávajú oni a že nevyhnutne ich občas musí trápiť strata optimizmu, strach z ohrozenia zdravia a života aj obava o blízkych. Práve v takých chvíľach potrebujú duchovnú oporu.
Ženskú časť publika zaujímalo, ako pani farárka zvláda úlohu matky, vojačky aj duchovnej zároveň.
Majorka Kovaľová priznala, že to vôbec nie je jednoduché. Najmä preto, že musí veľa cestovať, aby bola tam, kde ju práve potrebujú a podmienky sú neraz špecifické. Na druhej strane zdôraznila, že má podporu rodiny, svoju službu vykonáva rada a najlepšie ako vie.
Iných zase zaujímalo, či aj obrady vykonávajú v uniformách. Obaja duchovní im popísali aké doplnky majú ich uniformy, aby bola označená ich duchovná funkcia, ale pri bohoslužbách sa odev dopĺňa o liturgické rúcha ako sú štóly, pluviály a sticháre v závislosti od toho, či sa obrady konajú v kaplnke, v poľných podmienkach alebo pri pietnom akte.
Časť publika otázkami naznačovala , že chce počuť príbehy o ťažkých situáciách vojakov na misiách alebo o iných dramatických udalostiach, ktoré riešili. Otec Slavomír Krajňák bol však veľmi zdržanlivý. Nechcel hovoriť o konkrétnych životných príbehoch, ale zdôraznil, že problémov majú vojaci veľa a dôvody sú rôzne. Vždy je rád, keď si k nemu nájdu cestu a ešte radšej, keď im dokáže nielen poskytnúť útechu, ale aj nasmerovať ich k tomu, aby svoj problém vedeli vyriešiť.
Pripomenul tiež, že vojaci sa často obracajú aj na psychológov a niekedy sa stane, že psychologická pomoc po jednej línii a duchovná po druhej, prinesie pozitívny výsledok.
Účastníci besedy pochopili, že duchovná služba má v Ozbrojených silách SR veľký význam.
