Červené maky - Svetový deň vojenských veteránov.
- Autor: kpt. Mgr. Pavel Lukáč
- Foto: npor. Tomáš Hampachel
- Dátum: 12.11.2020
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Od roku 1954 sa vo svete 11. november oficiálne pripomína ako Deň vojenských veteránov. V liturgickom kalendári na tento deň pripadá spomienka na Sv. Martina, biskupa, ktorý bol rímskym vojakom, ale namiesto vojenských zásluh ho viac poznáme ako svätca, ktorý sa podelil polovicou svojho plášťa s žobrákom.
Aj vojaci na misii na Cypre pod vedením pplk. Jána Hrica, veliteľa Slovenského kontingentu a kpt. Pavla Lukáča, vojenského kaplána sa zišli na pietnom mieste aby si uctili pamiatku na obete I. svetovej vojny, aby si pripomenuli hrdinstvo vojnových veteránov, a taktiež sa pomodlili za obete všetkých vojen na svete.
Tento pamätný deň si pripomenuli zapálením sviec a modlitbami za zosnulých, ktoré sú podstatným vyjadrením Cirkvi ako lásky. V modlitbách prosíme Boha aby pamätal na tých, na ktorých si spomíname pretože ich milujeme. Modliac sa za nich, stretávame sa s nimi v Kristovi, ktorý je Láskou a ktorý, pretože je Láskou, prekonáva smrť, ktorá je konečným víťazstvom rozdelenia a nelásky. Pre Krista niet rozdielu medzi živými a zosnulými, pretože v ňom sú všetci živí.
Hoci Cirkev vo svojich každodenných modlitbách a bohoslužbách pamätá na duše zomrelých, predsa však, ako dobrá matka, prichádza aj na rôzne pietne miesta, kde sa spolu s ostatnými modlí za konkrétnych zosnulých aj za nás živých.
kpt. Mgr. Pavel Lukáč
Aj vojaci na misii na Cypre pod vedením pplk. Jána Hrica, veliteľa Slovenského kontingentu a kpt. Pavla Lukáča, vojenského kaplána sa zišli na pietnom mieste aby si uctili pamiatku na obete I. svetovej vojny, aby si pripomenuli hrdinstvo vojnových veteránov, a taktiež sa pomodlili za obete všetkých vojen na svete.
Tento pamätný deň si pripomenuli zapálením sviec a modlitbami za zosnulých, ktoré sú podstatným vyjadrením Cirkvi ako lásky. V modlitbách prosíme Boha aby pamätal na tých, na ktorých si spomíname pretože ich milujeme. Modliac sa za nich, stretávame sa s nimi v Kristovi, ktorý je Láskou a ktorý, pretože je Láskou, prekonáva smrť, ktorá je konečným víťazstvom rozdelenia a nelásky. Pre Krista niet rozdielu medzi živými a zosnulými, pretože v ňom sú všetci živí.
Hoci Cirkev vo svojich každodenných modlitbách a bohoslužbách pamätá na duše zomrelých, predsa však, ako dobrá matka, prichádza aj na rôzne pietne miesta, kde sa spolu s ostatnými modlí za konkrétnych zosnulých aj za nás živých.
kpt. Mgr. Pavel Lukáč
