Deň boja za slobodu a demokraciu
- Autor: MO SR - Pavol Vitko
- Foto: MO SR - Pavol Vitko
- Dátum: 17.11.2010
- Zdieľaj: Zdieľať na Facebook
„Prežiť život v slobodnom a demokratickom štáte si praje každý človek. Mnohým ľuďom, aj tým, ktorých mená sú vyryté na tomto pamätníku, sa to nepodarilo,“ povedal minister obrany Ľubomír Galko 17. novembra 2010 na pietnom zhromaždení pri Pamätníku popravených a umučených politických väzňov komunizmu na cintoríne v bratislavskom Ružinove. S príhovormi vystúpili aj prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič, prezident Medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu Jure Knezović z Chorvátska a ďalší hostia.
Minister Ľ. Galko zdôraznil, že 17. november – Deň boja za slobodu a demokraciu, určite patrí k najvýznamnejším dňom novodobej histórie Slovenska. Uviedol: „Je to historický medzník, ktorý znamenal zánik totality a komunistickej diktatúry, ktorú vystriedala demokracia a sloboda. Po roku 1948 komunistická ideológia spôsobila perzekúciu, väznenie, mučenie a smrť stoviek ľudí. Dotklo sa to ľudí rôznych spoločenských vrstiev, živnostníkov, kňazov, umelcov, inteligencie a všetkých, ktorí s týmto režimom nesúhlasili.“ Minister tiež hovoril o ovládnutí armády a následných represiách voči všetkým vojakom, ktorí mali kritický postoj voči politike komunistov, alebo boli pre totalitnú moc politicky „nespoľahliví.“ Ako jeden z tragických osudov spomenul príbeh čatára Augustína Lednického. Meno tohto muža, ktorý sa narodil v roku 1924 v Malých Ledniciach pri Považskej Bystrici, je tiež vytesané na ružinovskom pamätníku. „Bojoval za hodnoty demokracie, snažil sa zorganizovať protikomunistický odboj, nechcel aby bolo Slovensko po roku 1948 komunistické. Nepoddal sa, hrdinsky znášal väzbu a mučenie a za ideály slobody bol popravený.“ A. Lednického popravili 10. 10. 1950.
„Temnú kapitolu komunistickej minulosti ani po dvadsiatich rokoch nesmie prekryť plášť neprávd, zavádzania a zamlčovania,“ vyzval prezident Medzinárodnej asociácie bývalých politických väzňov a obetí komunizmu Jure Knezović. „My na boj za všeľudské hodnoty slobody a demokracie nezabúdame,“ zdôraznil Ľ. Galko. Pokračoval: „Tvorí aj jeden z pilierov, na ktorých stavia naša armáda. Príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky v ňom pokračujú aj svojou účasťou v medzinárodných mierových misiách, a tak prispievajú k slobodnejšiemu a demokratickejšiemu svetu a zároveň posilňujú európsku a svetovú bezpečnosť.“