Deň Ozbrojených síl SR a 200. výročie narodenia M. M. Hodžu

Tohto roku si národne cítiaci Slováci 22. septembra pripomenuli okrem Dňa ozbrojených síl SR aj okrúhle 200. výročie narodenia Michala Miloslava Hodžu, básnika, publicistu, jazykovedca, organizátora slovenského národného hnutia, ktoré položilo základ našej národnej existencii.
Dátum jeho narodenia (22. 9. 1811) sa symbolicky kryje s dňom víťazstva prvého ozbrojeného povstania Slovákov za národnú slobodu. Ako jeden z trojice čelných predstaviteľov a kodifikátorov spisovnej slovenčiny /Štúr, Hurban, Hodža/ bol ideológom obrodeneckého hnutia v meruôsmych rokoch.
Príslušníci rezortu obrany oslávili tento deň pietnym aktom, prejavmi, kladením vencov pri Pamätníku zmierenia na nádvorí MO SR a odovzdaním pamätných medailí príslušníkom OS SR a zamestnancom rezortu na slávnostnom zhromaždení v Klube MO SR v Bratislave za účasti čelných politických a vojenských predstaviteľov rezortu, členov parlamentu a hostí z diplomatického zboru.
K slávnostnému zhromaždeniu sa prihovorili duchovným slovom najvyšší predstavitelia Ordinariátu a ekumenickej pastoračnej služby v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch SR Mons. František Rábek a pplk. Miroslav Táborský.
Prepojenosť národných buditeľov s ich náboženskou vierou sa odrazila v zastúpení kňazov medzi národnými buditeľmi v 19. storočí, z ktorých niektorí neváhali volať slovenský ľud do ozbrojeného povstania za národnú svojbytnosť Slovákov. Takým bol Jozef Miloslav Hurban a jubilujúci Michal Miloslav Hodža. Generálny duchovný vo svojej reči poukázal na spojitosť národných a duchovných ideí. Povedal: Ako je v duchovnej sfére najväčším pokladom kresťanov evanjelium Ježiša Krista, ktoré oslobodzuje od jarma hriechu a zákona, tak v občianskej rovine sú to politické a národné slobody, bez ktorých si žiaden vlastenec nemôže predstaviť existovanie a rozvoj svojej otčiny, jazyka a štátu. Preto sa naši predkovia s rovnakou vervou zastávali svojich národných práv a slobôd, ako pred nimi ich predkovia bránili svoje náboženské vyznanie a cirkev. My ako dedičia vybojovaných náboženských, národných a politických slobôd si uvedomujeme, že užívame to, za čo oni platili obeťami v mnohom utrpení a prenasledovaní. Kládli svoje životy na oltár vlasti, aby pre svoje deti vybojovali viac samostatnosti a priaznivejšiu budúcnosť. Veriaci kresťan však ďakuje nielen svojim predkom, ale predovšetkým oslavuje Pána Boha za duchovnú i národnú obnovu a prosperitu.
V meruôsmych rokoch si Pán Boh viac ako inokedy povolával verných služobníkov, ktorí povstali na záchranu „ohňa domáceho krbu,“ aby nikdy nevyhasli morálne hodnoty slovenského národa. V ich diele potom pokračovali ďalší, ktorí vysoko etické snaženie o spoločné blaho pretavili do podôb základných ľudských práv v náboženskom, národnom i občianskom ponímaní. Rovnako aj dnes Pán Boh volá ľudí k ochrane a obnove pokladu viery, bez ohľadu na to, z ktorej cirkvi, denominácie, či náboženstva pochádzajú, a ktoré učenie vyznávajú. Volá i nás, aby sme pevne stáli na stráži našich národných hodnôt a štátnych záujmov a pokračovali vpred v kresťanskej a morálnej tradícii najlepších synov a dcér nášho národa.
22. september sa stal Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky, pretože slovensky cítiaci ľud zobral do svojich rúk budúcnosť svojho národa. V tento deň im dal Pán Boh vybojovať prvú víťaznú bitku za svätú vec Slovákov. Hoci sa septembrová výprava slovenských dobrovoľníkov nakoniec skončila neúspechom, ich víťazstvo pri Brezovej pod Bradlom napĺňa vierou i odvahou ďalšie verné pokolenia slovenského národa, aby, ak je to nevyhnutné, bojovali aj so zbraňou v ruke proti nepriateľom náboženských, národných i občianskych slobôd.