Detonácie na Krížovom vrchu

V normálnom roku ôsmeho marca už ani v Levočských vrchoch nestraší takmer meter snehu a ortuť teplomeru neklesá hlboko pod bod mrazu. V normálnom roku však ani protilietadlovci nestrieľajú v zimných podmienkach. Väčšina príslušníkov martinskej protilietadlovej batérie ľahkej brigády má síce za sebou už niekoľko strelieb, ale ani jedny zimné. Tie tohtoročné boli teda premiérové.

Zástupca veliteľa batérie nadporučík Vladimír Matis bol preto zvedavý, ako v týchto podmienkach obstoja jeho podriadení. „Streľby bývajú vždy vyvrcholením celoročného výcviku. Sú tou pomyselnou čerešničkou na torte. V tomto roku ich máme dosť netradične už na začiatku tretieho mesiaca. Termínu sme prispôsobili celú prípravu. Nielen skúsených, ale aj nových príslušníkov batérie. Streľby pozostávajú z troch častí: streľba na vrtuľník vo vise, na rýchlo letiaci cieľ na odlete a na strmhlavo letiaci cieľ,“ približuje 25-ročný rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý pred dvoma rokmi ukončil štúdium PVO vo vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši.

„Strieľal som z bojového vozidla pechoty. Po prvý raz mi vypadlo zamierenie. Musel som to zopakovať. Na druhýkrát raketa zachytila cieľ a nabrala správny smer,“ s uspokojením v hlase hovorí rotný Mlynček. Aj jemu vojaci potriasli rukou a potľapkali ho po pleci. Takto symbolicky ho prijali po úspešných streľbách medzi seba. Všetci vojaci, ktorí momentálne nestrieľali, s napätím pozorovali, ako rakety prekonávali vyše trojkilometrovú vzdialenosť z Ruskinoviec na Krížový vrch, kde bol cieľ... (viac sa dočítate vo štvrtom čísle časopisu Obrana)