Divadelníci skončili za mrežami Ilavskej väznice

Pre divadelníkov zo Združenia mariánskej mládeže vo Visolajoch sa stala 1. pôstna nedeľa 21. februára 2010 osudnou. Skončili totiž za mrežami najobávanejšieho slovenského väzenia v Ilave. Nie však za trest. Po predvedení divadelného predstavenia v ÚVTOS v Dubnici nad Váhom chceli mladí divadelníci k pôstnej atmosfére medzi odsúdenými prispieť aj v ÚVTOS a ÚVV v Ilave. "Domov sa môže vrátiť len ten, kto pochopil, že zablúdil," to bola ústredná myšlienka dramatizácie podobenstva o márnotratnom synovi, preneseného do súčasných podmienok.  Pôstny čas je vhodný na zamyslenie sa človeka nad svojim životom, výhrami i prehrami, nad pokáním, zadosťučinením a nápravou. Prispieva k tomu i text evanjeliového podobenstva o márnotratnom synovi. Zasadenie deja do súčasného sveta mladých ľudí je prístupnejšie pre pochopenie a uľahčuje i zamyslenie sa nad sebou a rozhodnutie pre nápravu zvlášť u odsúdených. Po úvodnej modlitbe pred bránou väznice sa cez železné brány a mreže ilavskej  väznice divadelníci dostali až do kultúrnej miestnosti. Povzbudil ich pekný priestor, javisko i hľadisko plné divákov z radov odsúdených odpykávajúcich si niekoľkoročné tresty odňatia slobody. Po opadnutí počiatočnej trémy z hrubých storočných múrov a železných mreží väznice, odohrali mládežníci divadelné predstavenie povzbudzovaní spontánnym potleskom, pozornosťou a disciplínou odsúdených. Cítili, že v každom odsúdenom zarezonoval dej predstavenia, a snáď každý si položil aj otázku: „čím je dej tejto hry podobný  s mojím životom?“ a rozhodol sa preto niečo vo svojom živote zmeniť. Divadelné predstavenie nacvičili mládežníci z Visolají pod vedením komunity rehoľných sestier Vincentiek z Belušských Slatín, s ktorými spoločne navštevujú aj ilavskú väznicu. Spoločne aj v modlitbách prosia za odsúdených väzňov, aby im Pán pomohol v živote, zvlášť v dobe ich odsúdenia, aby dokázali zmeniť to, čo v ich živote je potrebné zmeniť k lepšiemu. A k modlitbe pridávajú sestry a mládežníci aj kus zo seba samého, pričom vyslovujú úprimnú vďaku vedeniu ilavskej väznici a jej väzenskému kaplánovi npor. Dr. Jozefovi Jáňovi za možnosť predstaviť svoje divadelné aktivity aj pre odsúdených. Je to aj pre nich zážitok i radosť, že môžu touto formou prispieť k pôstnej atmosfére a vzbudiť ducha pokánia u tých, ktorí to zvlášť potrebujú. A samozrejme radosť, že po dvoch hodinách môžu opustiť  ťaživé prostredie najobávanejšej väznice a nadýchať sa slobodného vzduchu.