Dôvera v Hospodina - zamyslenie na 17. týždeň v roku 2020
„A Abrahám vzal drevo k zápalnej obeti a položil ho na Izáka, svojho syna, a sám vzal do svojej ruky oheň a nôž. A tak išli obidvaja spolu. Vtedy povedal Izák Abrahámovi, svojmu otcovi, a riekol: Môj otče! A on odpovedal: Čo chceš, môj synu? A Izák povedal: Hľa, máme oheň i drevo, a kdeže je ovečka na zápalnú obeť? A Abrahám riekol: Boh si opatrí ovečku na zápalnú obeť, môj synu. A zase len išli obidvaja spolu.“ Genezis 22,6-8
„A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.“ Luk 9,23
Abrahám má pred sebou neľahkú úlohu. Milovaného syna, na ktorého čakal do svojich sto rokov, má priniesť Bohu ako obeť. Boh to naplánoval dobre, ale Abrahám o Božom pláne nevedel všetko. Videl, že Boh od neho žiada veľmi kruto zasľúbeného syna a cítil útrapy spojené s touto cestou. Avšak pri sledovaní Abraháma a Izáka získava výzva Pána Ježiša „ nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň“ nový význam.
V začiatkoch, keď počul už ako starec, že jeho potomstva bude ako hviezd, zasmial sa. Ale keď prichádza na svet Izák. Boží sľub sa stáva reálnym. Smiech pochybností, obmedzený pohľadom na ľudské možnosti sa zrazu zmenil na radosť z Božej všemocnosti. Ale teraz má prísť o zasľúbeného syna?
Nakoniec sa skutočne Boh postaral o obetného baránka. Jedného tam pre Abraháma a Izáka, a vzácnejšieho baránka Ježiša Krista pre nás všetkých. Boh Otec poslal svojho jediného Syna Ježiša Krista, aby sme v Ňom mali Spasiteľa, ale aj pomocníka, radcu, tešiteľa, priateľa. Možno dnes ako Abrahám vidíme na našej ceste životom len to zlé. Problémy v rodine, v práci, ale aj v spoločnosti. Možno dnes nevidíme ten lepší zajtrajšok, ale dôverujme Bohu, že kým nás povedie On, v cieli s Ním naše bremeno bude ľahké.
Nauč ma Hospodine dôverovať ti, ako Abrahám, aj v tých najťažších chvíľach života. Amen.
„A vravel všetkým: Ak chce niekto ísť za mnou, nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň a nasleduje ma.“ Luk 9,23
Abrahám má pred sebou neľahkú úlohu. Milovaného syna, na ktorého čakal do svojich sto rokov, má priniesť Bohu ako obeť. Boh to naplánoval dobre, ale Abrahám o Božom pláne nevedel všetko. Videl, že Boh od neho žiada veľmi kruto zasľúbeného syna a cítil útrapy spojené s touto cestou. Avšak pri sledovaní Abraháma a Izáka získava výzva Pána Ježiša „ nech zaprie sám seba a vezme svoj kríž na každý deň“ nový význam.
V začiatkoch, keď počul už ako starec, že jeho potomstva bude ako hviezd, zasmial sa. Ale keď prichádza na svet Izák. Boží sľub sa stáva reálnym. Smiech pochybností, obmedzený pohľadom na ľudské možnosti sa zrazu zmenil na radosť z Božej všemocnosti. Ale teraz má prísť o zasľúbeného syna?
Nakoniec sa skutočne Boh postaral o obetného baránka. Jedného tam pre Abraháma a Izáka, a vzácnejšieho baránka Ježiša Krista pre nás všetkých. Boh Otec poslal svojho jediného Syna Ježiša Krista, aby sme v Ňom mali Spasiteľa, ale aj pomocníka, radcu, tešiteľa, priateľa. Možno dnes ako Abrahám vidíme na našej ceste životom len to zlé. Problémy v rodine, v práci, ale aj v spoločnosti. Možno dnes nevidíme ten lepší zajtrajšok, ale dôverujme Bohu, že kým nás povedie On, v cieli s Ním naše bremeno bude ľahké.
Nauč ma Hospodine dôverovať ti, ako Abrahám, aj v tých najťažších chvíľach života. Amen.