Dôvera v otca - zamyslenie na 9. týždeň v roku 2023
Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá Nebuďte teda ustarostený o zajtrajšok, lebo zajtrajšok sa o seba postará. Každý deň má dosť vlastného trápenia . Mt 6,33-34.
Plač je liek na všetky choroby, tak sa to hovorí, lebo so slzami odchádzajú aj negatívne myšlienky, alebo sú zmiernené. Niekedy okolnosti života sú také ťažké, že sa to ináč ani nedá zvládnuť, ako cez ľudské slzy. To nie je nič zlé. Uplakaný kresťan je ale stav duchovnej choroby, kedy vo svojom srdci plačeme nad všetkým, ako by sa s tým niečo zmenilo. Uvoľníme ventil svojej duše a cez emocionálny svet v nás, potrebujeme preliať svoje slzy. Aj Ježiš zaplakal nad Lazárom a Jeruzalemom, ako je to opísané v Evanjeliu. Stal sa dokonalým človekom a zriekol sa seba samého. Žil v politicky nestabilnej dobe, pod okupáciou rímskeho vojska a v napätej situácii židovských revolucionárov, ktorí nedokázali pochopiť stav svojho národa zotročených. Súčasníci Ježiša Krista sa nedívali na stav svojho srdca, ale na stav doby okupácie a vnímali ju ako zlo. Neboli schopný uskutočniť náboženskú reformu ,ale za každú cenu zachovať svoje tradície a chrám o ktorý už pred tým prišli. Preto sa dokázali uspokojiť aj s tou situáciou v ktorej žili a memorovali dávne prisľúbenia, ako útechu pre svoj život. Tento strach o národ a tradíciu však zapríčinil to, že nespoznali svojho Mesiáša o ktorom učili svoje ďalšie pokolenia. Niekedy sa aj národ môže natoľko obliecť do strachu a neistoty o budúcnosť, že prestane vnímať realitu. Toto sa môže prihodiť aj nám, že trápenia života vniknú do nás, ako tiene obavy o svoj život a svoju budúcnosť. Zabúdame na podstatnú vec vo svojej viere, že je tu niekto, kto sa o nás postará. Boh to sľúbil cez slová svojho Syna a jeho Slovo sa nikdy nemení. To, že každý deň má veľa svojich trápení všetci dobre poznáme. Ale, ako by sme zabudli, že v prvom rade máme hľadať Božie kráľovstvo a Boh sa o všetko postará aj vtedy, keď nevieme ako ďalej a sme bezradný pri rozličných negatívnych javoch v našom živote. Hľadať Božie kráľovstvo nie je nič iné, ako hľadať jeho obsah a obsahom Božieho kráľovstva je Boh. Naučme sa hľadieť hore, aj keď možno nič necítime, ale určite je tam niekto, kto má spočítané aj naši vlasy na hlave a vie o všetko čo nás každý deň postretne. Naučme sa vnímať Boha a dôverovať mu celým svojím srdcom, lebo čo je pre nás momentálne neriešiteľné, On už dávno vyriešil. Všetkým vás s celého srdca prajem, aby starosti tohto sveta, neuhasili vo vás iskru nádeje v moc nášho Boha, ktorý je vyriešením všetkých našich problémov. Naučme sa hľadať v prvom rade Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť.
Modlitba:
Bože, ani neviem začo sa mám modliť vo svojom trápení a nepokoji, ale viem, že Ty si Všemocný. Pre teba nič nie je nemožné. Do tvojich rúk odovzdávam svoj smútok, svoju beznádej a všetky pochybnosti a verím, že sa o mňa dokonale postaráš, ako aj o tých, ktorých milujem. Daruj pokoj môjmu srdcu a dovoľ, aby Ježiš Kristus vdýchol na mňa svoj pokoj, ako ho vdýchol vtedy aj na svojich učeníkov. Verím, že sa vo všetkom o mňa postaráš a preto v prvom rade chcem hľadať Božie kráľovstvo. Amen.
Plač je liek na všetky choroby, tak sa to hovorí, lebo so slzami odchádzajú aj negatívne myšlienky, alebo sú zmiernené. Niekedy okolnosti života sú také ťažké, že sa to ináč ani nedá zvládnuť, ako cez ľudské slzy. To nie je nič zlé. Uplakaný kresťan je ale stav duchovnej choroby, kedy vo svojom srdci plačeme nad všetkým, ako by sa s tým niečo zmenilo. Uvoľníme ventil svojej duše a cez emocionálny svet v nás, potrebujeme preliať svoje slzy. Aj Ježiš zaplakal nad Lazárom a Jeruzalemom, ako je to opísané v Evanjeliu. Stal sa dokonalým človekom a zriekol sa seba samého. Žil v politicky nestabilnej dobe, pod okupáciou rímskeho vojska a v napätej situácii židovských revolucionárov, ktorí nedokázali pochopiť stav svojho národa zotročených. Súčasníci Ježiša Krista sa nedívali na stav svojho srdca, ale na stav doby okupácie a vnímali ju ako zlo. Neboli schopný uskutočniť náboženskú reformu ,ale za každú cenu zachovať svoje tradície a chrám o ktorý už pred tým prišli. Preto sa dokázali uspokojiť aj s tou situáciou v ktorej žili a memorovali dávne prisľúbenia, ako útechu pre svoj život. Tento strach o národ a tradíciu však zapríčinil to, že nespoznali svojho Mesiáša o ktorom učili svoje ďalšie pokolenia. Niekedy sa aj národ môže natoľko obliecť do strachu a neistoty o budúcnosť, že prestane vnímať realitu. Toto sa môže prihodiť aj nám, že trápenia života vniknú do nás, ako tiene obavy o svoj život a svoju budúcnosť. Zabúdame na podstatnú vec vo svojej viere, že je tu niekto, kto sa o nás postará. Boh to sľúbil cez slová svojho Syna a jeho Slovo sa nikdy nemení. To, že každý deň má veľa svojich trápení všetci dobre poznáme. Ale, ako by sme zabudli, že v prvom rade máme hľadať Božie kráľovstvo a Boh sa o všetko postará aj vtedy, keď nevieme ako ďalej a sme bezradný pri rozličných negatívnych javoch v našom živote. Hľadať Božie kráľovstvo nie je nič iné, ako hľadať jeho obsah a obsahom Božieho kráľovstva je Boh. Naučme sa hľadieť hore, aj keď možno nič necítime, ale určite je tam niekto, kto má spočítané aj naši vlasy na hlave a vie o všetko čo nás každý deň postretne. Naučme sa vnímať Boha a dôverovať mu celým svojím srdcom, lebo čo je pre nás momentálne neriešiteľné, On už dávno vyriešil. Všetkým vás s celého srdca prajem, aby starosti tohto sveta, neuhasili vo vás iskru nádeje v moc nášho Boha, ktorý je vyriešením všetkých našich problémov. Naučme sa hľadať v prvom rade Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť.
Modlitba:
Bože, ani neviem začo sa mám modliť vo svojom trápení a nepokoji, ale viem, že Ty si Všemocný. Pre teba nič nie je nemožné. Do tvojich rúk odovzdávam svoj smútok, svoju beznádej a všetky pochybnosti a verím, že sa o mňa dokonale postaráš, ako aj o tých, ktorých milujem. Daruj pokoj môjmu srdcu a dovoľ, aby Ježiš Kristus vdýchol na mňa svoj pokoj, ako ho vdýchol vtedy aj na svojich učeníkov. Verím, že sa vo všetkom o mňa postaráš a preto v prvom rade chcem hľadať Božie kráľovstvo. Amen.