Generálny duchovný odpovedal na otázky redaktorky Evanjelického posla spod Tatier Zuzany Zimániovej

1. Pred niekoľkými dňami vás minister obrany vymenoval do funkcie generálneho duchovného ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. S akými zámermi vstupujete na tento nový post?

Po odchode môjho predchodcu brata Jaroslava Balockého z vojenskej služby do výsluhy sa miesto generálneho duchovného uprázdnilo. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), ktorá má toto miesto v rámci Ekumenickej rady cirkví (ERC) k dispozícii, rozhodla povolať mňa. Do funkcie generálneho duchovného ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky ma minister obrany Slovenskej republiky vymenoval 1. januára 2011. Pre mňa je táto zmena dvojnásobne náročná: Po štyroch rokoch duchovnej služby v Policajnom zbore som nastúpil na dráhu profesionálneho vojaka a z výkonnej funkcie som prešiel na riadiacu. Dôveru, ktorú do mňa vložilo predsedníctvo i dôstojní bratia dištriktuálni biskupi ECAV si veľmi vážim a zaväzuje ma. Do funkcie nastupujem s veľkou bázňou a pocitom zodpovednosti. Uvedomujem si, že sám ako jednotlivec veľa nezmôžem, preto prosím všemohúceho nebeského Otca, aby všetkým mojim kolegom a spolupracovníkom – duchovným i laikom dal silu, zdravie a požehnal naše spoločné misijné poslanie, keďže sme sa, ako napísal apoštol Pavol v prvom liste Korintským, dali do služby všetkým, aby sme čím viacerých získali. (1Kor 9, 19)
Prvom rade sa chcem dôkladne oboznámiť s fungovaním a rôznorodou činnosťou úradu, aby práca Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR (ústredie), ktorej som sa stal štatutárom, plynule pokračovala. Neskôr by som sa rád zasadil za rozvinutie spolupráce duchovných ústredia s miestnymi duchovnými, pretože sa nazdávam, že ekumenická pastoračná služba (EPS) môže úspešne konať svoju misiu len v úzkej spolupráci s domácim cirkevným zázemím.
S cieľom dosiahnuť viditeľný duchovný rast príslušníkov ozbrojených zložiek chcem pre nich a ich rodiny organizovať evanjelizačné stretnutia, detské tábory a zabezpečiť účasť na rozmanitých duchovných podujatiach ako sú napríklad dištriktuálne dni. V sociálnej a charitatívnej činnosti systematicky rozvíjať pomoc rodinám a deťom vojakov, policajtov a príslušníkov väzenskej stráže, ktorí pri výkone svojho povolania prišli o zdravie, alebo život. S osobitným zreteľom sa venovať veteránom, invalidom a dlhodobo ťažko chorým vyslúžilcom, sirotám vojakov pôsobiacich v zahraničných misiách a po obetiach kriminálnych zločinov.
Naďalej budem podporovať svojich spolupracovníkov v chvályhodnej koordinácii humanitárnej pomoci pre regióny postihnuté živelnými katastrofami a krajiny, ktoré sa vinou vojenských konfliktov ocitli v humanitárnych kolapsoch.

2. Priblížte nám prosím fungovanie EPS v OS a OZ SR – čo je jej hlavným poslaním; koľko evanjelických duchovných v nej v súčasnosti pracuje?

Ústredie je po finančnej stránke štátnou rozpočtovou organizáciou pod dohľadom Ministerstva obrany SR. Jednotliví duchovní, vyslaní z cirkví, sú menovaní do rezortných EPS, kde po stránke služobnej podliehajú svojim služobne nadriadeným. V rezortoch obrany, vnútra a spravodlivosti sú zriadené úrady, na čele ktorých stoja riaditelia. Po stránke odbornej, vo veciach pastorálnej služby sú duchovní v kompetencii generálneho duchovného, ktorí ich duchovnú činnosť riadi podľa vnútorných predpisov registrovaných cirkví a náboženských spoločností v súčinnosti s ich vysielajúcou cirkvou. Generálny duchovný sa za svoju duchovnú činnosť zodpovedá svojej cirkvi a za ekumenické spoločenstvo podáva správu o stave ústredia Ekumenickej rade cirkví.
Hlavným poslaním duchovných ústredia je nábožensky zaopatrovať a duchovne sprevádzať veriacich príslušníkov a ich príbuzných. Na starosti majú aj tých, ktorí ešte len hľadajú cestu svojho duchovného života, alebo potrebujú radu, či povzbudenie v otázkach viery, morálky a duchovného smerovania.
V súčasnosti v ekumenickej pastoračnej službe pôsobí šestnásť duchovných, z ktorých je osem evanjelikov a. v.

3. Keďže ste v minulosti pôsobili aj ako zborový farár, dá sa z vášho pohľadu zhodnotiť, či sú ozbrojené zbory a ozbrojené sily v dnešnej dobe veľkým misijným poľom – v porovnaní s cirkevnými zbormi?

Ozbrojené sily a ozbrojené zbory boli donedávna úplne mimo náboženského pôsobenia cirkví. Stali sa obrovským poľom v teritoriálnom, ale aj v náboženskom zmysle slova. Sú „zrelé k žatve“ pre evanjelizáciu. Samotný štát má eminentný záujem, aby bolo toto misijné pole cirkvami naplno využité v ekumenickom duchu. Každý rezort si vyžaduje osobitý a originálny spôsob misijného pôsobenia, preto by mali byť do tejto služby vysielaní duchovní s osobitou charizmou pre vojakov, policajtov a príslušníkov väzenskej stráže. Misia v ozbrojených silách zahŕňa extrateritoriálne územia vojnových konfliktov, po náboženskej stránke antagonistických vierovyznaní a kultúrne nepoznaných spoločností.

4. Aké činnosti vykonávajú duchovní v ozbrojených zložkách?

Pracovnú náplň duchovných tvoria z väčšej časti duchovné činnosti, ktoré v súhrne voláme duchovno-pastoračnými aktivitami. Najväčší časový priestor predstavujú pastorálne rozhovory s jednotlivcami, alebo skupinou. Sú postavené na osobných kontaktoch a bezprostrednej dôvere. Ide o najúčinnejšiu misijnú službu zameranú na posilňovanie a formovanie duchovného života tých, ktorí praktizujú vieru v Pána Boha. Ostatných je nutné vyhľadať a osloviť a tak nadviazať pretrhnutý kontakt s cirkvou. Podobný prístup uplatňujeme aj k tým, ktorí ho nikdy nemali. Medzi duchovno-pastoračné aktivity samozrejme radíme bohoslužobné a sviatostné výkony ako je bohoslužba, eucharistia, požehnanie, príhovor, modlitba a liturgické úkony v rámci slávností, či spomienkových a pietnych zhromaždení.
Bohoslužby, alebo po našom služby Božie sa konajú v rezortných kaplnkách, alebo v kostoloch cirkví, z ktorých duchovní pochádzajú. Prevažne v nich vykonávajú najmä krsty, konfirmácie a sobáše. Duchovní na požiadanie požehnávajú príbytky a úradné miestnosti príslušníkov a zamestnancov ozbrojených zložiek ako aj nových policajných a hasičských budov a techniky.
V nemocniciach navštevujú hospitalizovaných príslušníkov rezortov s ich súhlasom, ale tiež odprevádzajú z časnosti do večnosti súčasných aj bývalých pracovníkov silových ministerstiev. Pre ich deti každoročne organizujú detský biblický tábor.
V druhej, služobnej náplni sú duchovní začleňovaní do skupín krízovej post - traumatickej starostlivosti a psychologickej pomoci ľuďom v núdzových situáciách.
Ako príklad spomeniem projekt, ktorý spustilo Prezídium Policajného zboru, pri ktorom je policajný duchovný informovaný o každej smrteľnej autonehode na vymedzenej dopravnej tepne. Vtedy poskytne účastníkom duchovno – psychologické sprevádzanie a oznámi tragickú skutočnosť rodine.

5. Aký je vlastne „záujem“ o ich služby zo strany zamestnancov týchto rezortov?

Záujem príslušníkov o pastoračnú službu je z pohľadu duchovných samozrejme malý. Je výrazom duchovnej klímy v našej spoločnosti. Napriek tomu, že naša služba je ešte mnohými odmietaná, predsa len badať medzi pracovníkmi ministerstiev narastajúci počet takých, ktorí pastoračnú starostlivosť vítajú, podporujú a obracajú sa na svojich duchovných so svojimi náboženskými potrebami. Čoraz častejšie sa duchovným darí začleniť nejedného kolegu zo štátnej služby aj s jeho rodinou do života cirkvi.

6. Niektorí policajní duchovní majú „pod patronátom“ viaceré kraje, v určitých prípadoch až tri, pričom ich sídlo je v jednom meste. Je podľa Vás možné, aby sa dostatočne venovali ľuďom vo všetkých končinách svojho pôsobiska? Ako vlastne vyzerajú ich bežné pracovné dni?

Ministerstvo vnútra SR stanovilo pre výkon EPS v svojom rezorte šesť tabuľkových miest. Jedno riaditeľské a jedno je určené pre policajné školstvo. Ostatné sú umiestnené v krajoch. Na niektorých duchovných pripadli až dva kraje. Duchovní však majú svoje vysunuté pracoviská na okresoch s prihliadnutím na konfesionálne rozloženie obyvateľstva. Do pôsobnosti policajného duchovného spadajú nielen policajti, ale aj hasiči a horskí záchranári, čo predstavuje približne 120 pracovísk na jeden kraj.
Želal by som si, aby duchovný navštívil každé pracovisko aspoň raz za tri roky. Jadro činnosti policajného duchovného je prirodzene tam, kde má určené miesto vysunutého pracoviska a jeho širšieho okolia, kde osobne pozná zverených ľudí a častejšie sa s nimi stretáva.
Už som spomenul, že okrem pastoračnej služby musí každý duchovný vykonávať aj bežné povinnosti svojho služobného zaradenia. Preto býva policajný duchovný občas zaraďovaný do priameho výkonu policajnej služby, aby nadväzoval osobné kontakty s príslušníkmi a získaval poznatky o ich skutočnom pracovnom zaťažení. Všetci sú zaradení ako lektori do preventívneho projektu PZ Správaj sa normálne, ktorý je určený pre žiakov piatych ročníkov ZŠ so zameraním na prevenciu kriminality a projektu Tvoja správna voľba, ktorého cieľom je eliminácia trestnej činnosti pod vplyvom návykových látok a informovanie o škodlivosti ich užívania so zameraním na tabak, alkohol a marihuanu pre deti vo veku 9 – 10 rokov.
Obsah pracovného dňa duchovného je teda naplnený duchovnými aktivitami, alebo profánnou činnosťou podľa dennej operatívy okresného riaditeľa. Duchovná činnosť je v osobných plánoch naplánovaná ako prevažujúca, má predstavovať aspoň jedenásť dní v mesiaci.

7. S akými problémami dnes zápasia duchovní z tzv. silových rezortov? V čom vidíte priority Vašej práce na nasledujúce obdobie?

Problémy duchovných sú špecifické podľa rezortov. Na ústredí sa nimi zaoberáme v osobitnom vnútornom dokumente nazvanom Riadenie rizík, kde je každý problém odborne rozobraný a navrhnuté riešenie. Každý z nich by zabral veľa priestoru, preto sa o nich zmienim inokedy.
Spomeniem aspoň jeden: Registrované cirkvi a náboženské spoločnosti zúčastnené na Dohode medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o výkone pastoračnej služby ich veriacim (Zákon č. 270/2005 Z. z.) nemajú utvorené jednotné vnútorné predpisy o vysielaní duchovných do ekumenickej pastoračnej služby, a preto je medzi duchovnými veľká nerovnosť v podmienkach vysielania, trvania pôsobenia a prijímania späť materskými cirkvami.

8. Pastoračná služba, v ktorej pôsobíte, nesie v svojom názve označenie „ekumenická“. Ako je to s ekuménou vo Vašej každodennej praxi?

Vzniku Ústredia EPS predchádzalo veľké ekumenické úsilie predstaviteľov menšinových cirkví, ktorí sa dohodli, že duchovní budú pastoračnú službu vykonávať v ekumenickom duchu. Dohodu so Slovenskou republikou podpísalo v roku 2005 jedenásť registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Svojim entuziazmom o ekumenickom spolunažívaní cirkví predbehli dobu a my sa dnes musíme vyrovnávať s takými fenoménmi ako je ekumenické spoločenstvo, alebo ekumenická liturgia. Základným pravidlom však zostáva, že duchovní ponúkajú pastoračnú službu príslušníkom a zamestnancom rezortov bez ohľadu na ich konfesionálnu príslušnosť, ale náboženské obrady vykonávajú podľa vnútorných predpisov svojich cirkví a náboženských spoločností.
Príslušníci ozbrojených zložiek rozlišujú duchovnú službu konfesionálne väčšinou až pri žiadosti o samotný bohoslužobný výkon. Inak ju vnímajú ako spoločné úsilie všetkých cirkví o duchovno – mravné povznesenie spoločnosti.