- Dátum: 23.11.2020
- Dĺžka: min.
- Veľkosť súboru: 44.8 MB
Hosť Rádia Regina: Plukovník Peter Brauner
[23.11.2020; Rádio Regina; 10:05; Miroslav Minár / Moderátorka]
Moderátorka:
„Po desiatej vás stále pozdravujú Andrea Gernerová, Iveta Michalíková, Darina Mikolášová a pridám ešte jedno meno, Miroslav Minár sa vám prihovorí po desiatej. Mirko, vitaj.“
Miroslav Minár, redaktor:
„Áno, som na svojom mieste, ďakujem pekne.“
Moderátorka:
„A ty pridáš ešte ďalšie meno, aby toho nebolo málo. Máš tu vzácneho hosťa, však?“
Miroslav Minár:
„Áno. Pôvodne tu mal byť pán Pavol Marko, Pavel Marko, prezident Únie vojnových veteránov Slovenskej republiky, ale život je zmena, stalo sa, že pán Marko nemohol prísť. No ale máme tu iného „veterána“, pretože nebude to vojnový veterán, ale veterán, ktorý slúži v ozbrojených silách, v armáde od svojich 14-tich rokov a čo je dôležité, v súčasnosti je veliteľom mimoriadne dôležitej medzinárodnej jednotky NATO, ktorá sídli u nás vo Vajnoroch. Takže bude to veľmi zaujímavé rozprávanie o tejto jednotke, ale aj o živote a kariére tohto pána plukovníka. Jeho meno poviem, samozrejme, o chvíľu.“
Moderátorka:
„Začíname po pesničke.“
Miroslav Minár:
„Takže ja som Darinky Mikolášovej a Andrejky Gernerovej sa presunul do iného priestoru. Zaujal som svoje miesto v tvare, to znamená, že v nasledujúcich 50 minútach bude reč o vojenských veciach a som rád, že pozvanie veľmi rýchlo a promptne prijal do dnešnej relácie môj dnešný hosť, plukovník Peter Brauner. Vitajte, pán plukovník.“
Peter Brauner, plukovník:
„Dobrý deň.“
Miroslav Minár:
„No a povedzme hneď na rovinu, nebudeme robiť žiadne tajnosti, ja som už v tom úvodnom slove povedal, že sa budeme rozprávať o mimoriadne dôležitej medzinárodnej jednotke, ktorá pôsobí na Slovensku vo Vajnoroch v kasárňach. Je to Styčný tím pre integráciu síl Severoatlantickej aliancie, takzvané NFIU. My si to potom, samozrejme, túto skratku rozoberieme, ale poďme najskôr k takým tým klasickým otázkam, doslova na telo, pán plukovník, my sa poznáme dlhé roky, ale budeme si vykať. Vy slúžite v ozbrojených silách alebo respektíve obliekli ste si na seba uniformu, pokiaľ sa nemýlim, keď ste mali 14?“
Peter Brauner:
„Áno, presne tak. Keď som mal asi 14 rokov, tak vlastne prvýkrát som obliekol vojenskú uniformu a vlastne od toho obdobia alebo od tohto času pôsobím určitým spôsobom v rámci, najprv to bola Československá armáda, potom to bola Armáda Slovenskej republiky, následne teraz momentálne sú to Ozbrojené sily Slovenskej republiky, čiže môžem povedať, že ak nezoberiem tie školské roky na tej vojenskej strednej škole, tak je to v podstate 32 rokov. A musím povedať, že vlastne to štúdium alebo to obliekanie tej vojenskej uniformy začalo vlastne tým, že som v roku 1987 začal študovať na vojenskej strednej škole, ktorá bola jednou z piatich vojenských stredných škôl a gymnázií v tej dobe v rámci Československa.“
Miroslav Minár:
„Áno. A prečo? Prečo práve uniforma?“
Peter Brauner:
„Tak u mňa to bolo tak trošku aj dá sa povedať tým prostredím, v ktorom som žil a vyrastal, pretože môj otec bol profesionálny vojak a či väčšou alebo menšou mierou som mal vždycky nejaký ten dotyk s tým vojenským prostredím, samozrejme mladý chlapec čo viac ako uniforma, zbrane a podobne, tak vlastne nejakým spôsobom som sa trošku začal tak orientovať práve na to vojenské povolanie, i keď musím priznať, že otec ma ani to toho nejakým spôsobom netlačil, ani mi to nevyhováral nejakým spôsobom, takže bolo to v podstate moje rozhodnutie, tak ako som to v tej dobe cítil.“
Miroslav Minár:
„Vnímali ste vtedy také to okolie svoje, to najbližšie, tých svojich tínedžerov, kamarátov, kamarátky, že a tak ten ide, vtedy sa to tak hovorilo, k tým gumákom a bude úplne niekde inde, už sa s nami nebude kamarátiť.“
Peter Brauner:
„A tak tá doba, však tí pamätníci čo sú, vedia, že ako to v tej dobe bolo, že samozrejme tá armáda bola trošku iná, medzi ľuďmi vnímaná, u niektorých pozitívnejšie, niektorých negatívnejšie, ale je pravdou, že ja osobne som takéto problémy v tej dobe určite nemal, takže v podstate to okolie blízke čo bolo okolo mňa, tak že to bralo ako bezproblémové.“
Miroslav Minár:
„Kamaráti zostali.“
Peter Brauner:
„Určite, až doteraz, za čo som samozrejme veľmi šťastný, veľmi rád.“
Miroslav Minár:
„Možnože aj teraz závidia trošku, lebo ja keď sa stretávam so svojimi rovesníkmi, že aj ja som mohol byť. Samozrejme, každý mal rovnakú štartovaciu dráhu, no ale vy ste od toho poslucháča tej Vojenskej strednej školy v Liptovskom Mikuláši prešiel rôznymi funkciami, rôznymi pozíciami, až teda na ramenách svietia tri hviezdičky, pekne orámované v záhradke na toho plukovníka. Takže skúsme prejsť tú vašu kariéru.“
Peter Brauner:
„Tak ako som spomínal, vlastne v 87. som ukončil Vojenskú strednú školu v Liptovskom Mikuláši a ostal som aj pôsobiť na tejto vojenskej strednej škole, no a vlastne pôsobil som ako technik učebnej skupiny vo finálnom štvrtom ročníku, kde sa vlastne finálni žiaci štvrtého ročníka pripravovali už na svoje odborné pôsobenie v rámci jednotlivých bojových útvarov, kde potom po ukončení boli nejakým spôsobom ustanovovaní na funkcie a pôsobili. Potom taktiež v rámci toho pôsobenia na vojenskej strednej škole som pôsobil ako veliteľ školskej čaty, kde som mal vlastne na starosti 30 prvákov vojenskej strednej školy, ktorých vlastne som sprevádzal v tej škole a pomáhal som im v rôznych tých oblastiach, aby sa dokázali orientovať v tom nielen vojenskom prostredí, ale aj na to budúce vojenské povolanie.“
Miroslav Minár:
„To asi nebolo jednoduché, pretože vy ste boli od nich možnože starší o dva, o tri roky.“
Peter Brauner:
„Tak je to pravda, ten vekový rozdiel veľký nebol, ale musím povedať, že chlapci ma brali takého, ako som bol v podstate a ja osobne som nemal absolútne žiadne problémy s nimi ani komunikovať, ani zabezpečiť tie veci, tie ktoré bolo potrebné z hľadiska ich režimu života.“
Miroslav Minár:
„Potom, samozrejme, prišla kontinuálne ponuka, možnosť študovať na Vysokej vojenskej technickej škole v Liptovskom Mikuláši.“
Peter Brauner:
„Áno, v podstate musím tiež pripomenúť, že vlastne ja som sa narodil, takže som srdcom Lipták z Liptovského Mikuláša, no a vlastne v 91. roku som zahájil štúdium na Vysokej vojenskej technickej škole, v súčasnosti je to Akadémia obrany…“
Miroslav Minár:
„Generála Štefánika, áno.“
Peter Brauner:
„Áno, Štefánika v Liptovskom Mikuláši, no a po ukončení vlastne som sa rozhodol, že pôjdem trošku mimo svoje rodné miesto v a vlastne išiel som k bojovému útvaru slúžiť, konkrétne to bolo pod 37. protilietadlovou raketovou brigádou, kde som si prešiel tými základnými funkciami na protilietadlovom raketovom oddieli…“
Miroslav Minár:
„To bolo v Pezinku, áno.“
Peter Brauner:
„To bolo pod Pezinkom a samotný oddiel bol dislokovaný v Rusovciach.“
Miroslav Minár:
„Áno, to bola ešte samozrejme Československá ľudová armáda, neskôr teda samozrejme Armáda Slovenskej republiky, zabezpečenie protivzdušnej obrany štátu, dnes už ani pezinská brigáda ani jednotlivé oddiely neexistujú. Máme na Slovensku iba jednu protilietadlovú raketovú brigádu v Nitre. Ale čo sa stalo potom, keď teda vám zrušili túto brigádu?“
Peter Brauner:
„Tak je pravdou, že ešte vždy, keď chodím okolo Rusoviec, tak nostalgicky spomínam na ten objekt, kde som vlastne strávil viac ako 6 rokov, ako ste dobre pripomenuli vlastne, to sa netýkalo len protilietadlovej raketovej brigády, ale vlastne veľa útvarov a jednotiek, ktorí v rámci reorganizačných zmien zanikali a profesionálni vojaci tým pádom začali pôsobiť na iných miestach. Ja som dostal šancu, začal som pôsobiť na Generálnom štábe, konkrétne na kancelárii náčelníka Generálneho štábu.“
Miroslav Minár:
„No to bolo dosť významné miesto. O tom sa budeme rozprávať neskôr, rovnako aj o tých vašich ďalších dôležitých krokoch v kariére, pretože tá bola napokon mimoriadne dôležitá a úspešná v medzinárodných štruktúrach. Povieme si o tom po pesničke.“
(Hosť Rádia Regina Západ)
Miroslav Minár:
„A je ním plukovník Peter Brauner, veliteľ slovenského Styčného tímu pre integráciu síl NATO. My sme, pán plukovník, v tej úvodnej časti sa rozprávali o tom teda, prečo ste vstúpili do armády&, prečo ste na seba v tých 14-tich rokoch obliekli vojenskú uniformu. Dostali sme sa do Pezinka k protilietadlovej raketovej brigáde a potom samozrejme na Generálny štáb. A odtiaľ už nebolo ďaleko do medzinárodných štruktúr, však?“
Peter Brauner:
„Nie, určite nie. Je pravdou, že ešte v rámci tej kancelárie náčelníka Generálneho štábu, kde som pôsobil niekoľko rokov, taktiež som pôsobil aj na odbore pre koordináciu medzinárodnej vojenskej spolupráce, čiže dostával som sa do styku, samozrejme aj trošku s tým vojenským diplomatickým zborom a taktiež aj s tou problematikou, ktorá zahŕňala určité tie témy v rámci NATO a Európskej únie. No a v rámci môjho pôsobenia na Generálnom štábe som dostal možnosť pôsobiť aj v štruktúrach v zahraničí a to konkrétne ako vojenský poradca na Stálom zastúpení Slovenskej republiky pri NATO v Bruseli.“
Miroslav Minár:
„Mali ste možnosť najmä v tých prvopočiatkoch, keď teda sa Slovensko stalo členom Severoatlantickej aliancie, vnímať aj názory partnerov, ako oni teda sa pozerali na to, že súčasťou tohto spoločenstva sa stávajú vojaci zo Slovenska, a samozrejme, dôležitá bola naša účasť v medzinárodných misiách, operáciách krízového manažmentu a tam teda sme asi sa dobre zapísali.“
Peter Brauner:
„Určite áno. Ja myslím, že nemusíme poslucháčom rádia pripomínať, že vlastne v prvej vlne, keď naše susedné štáty boli prijaté do NATO, tak u nás z určitých dôvodov sa to oneskorilo do tzv. druhej vlny. Čiže v podstate a aj tá spolupráca s tými našimi susedmi, ako aj naše vystupovanie aj smerom povedzme k aliancii NATO ako takej, viedla k tomu, aby sme sa do tej organizácie špeciálnej organizácie pre zabezpečenie a vlastne ochrany a obrany jej členov postupne dostali a práve presne ako ste spomenuli, aj tá naša pôsobnosť v tých operáciách medzinárodného krízového manažmentu výraznou mierou prispela nielenže k akceptácii Ozbrojených síl Slovenskej republiky, Slovenskej republiky ako člena do NATO, ale vôbec celkovo nás ako partnera, pretože sme boli veľmi pozitívne, a samozrejme, ja som veľmi rád, že aj doteraz, tak ako je to prezentované na rôznych úrovniach, aj politických aj vojenských doteraz sme vnímaní ako veľmi aktívny člen v rámci operácií krízového manažmentu aj v NATO, aj v Európskej únii, aj v rámci OSN, samozrejme, čo samozrejme pomáha k tvoreniu dobrého obrazu Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ale aj Slovenskej republiky v zahraničí.“
Miroslav Minár:
„Áno, vtedy sa pomerne často spomínalo aj také heslo, že nechceme byť iba pasívnym konzumentom bezpečnosti, ale že teda musíme prispievať do toho balíka. Z Bruselu potom ste ešte niekde zakotvili?“
Peter Brauner:
„Áno, po určitom zase opätovnom zotrvaní na Generálnom štábe som bol vyslaný opäť do štruktúr NATO a pôsobil som ako národný vojenský reprezentant pri strategickom veliteľstve pre transformáciu v Norfolku v USA v štáte Virginia a čo je zaujímavosťou, tak vlastne som bol takzvaný doubleheady, to znamená že okrem toho, že pôsobil som aj ako predstaviteľ Slovenskej republiky pri tomto strategickom reťazci, zároveň som aj zastupoval Ozbrojené sily Slovenskej republiky pri americkom veliteľstve United States Central Command a to z toho dôvodu, že vlastne naši vojaci aj v minulosti pôsobili jednak v operácii, koaličných operácií v Iraku, ale pôsobili a súčasne aj pôsobia v rámci operácie Resolute Support v Afganistane. A práve toto americké veliteľstvo má vytvorené určitý tzv. coalition village, v rámci ktorého sú zástupcovia aj ostatných krajín povedzme z Blízkeho východu, z bývalých krajín Sovietskej zväzu, z Európy, povedzme taktiež z NATO aj z neNATO krajín, ktorí pôsobia v rámci operácií práve pod velením a riadením tohto amerického veliteľstva.“
Miroslav Minár:
„Tak tam to teda ide, tam žiadne sankcie sa neprijímajú, pretože tam pôsobia všetci títo ako partneri.“
Peter Brauner:
„Áno, určite. Sú tam spoločné rokovania, v rámci ktorých sa vlastne prezentujú jednak národné stanoviská, ale potom už aj tie konkrétne vojenské odborné záležitosti na plánovanie, prípravu a realizáciu koaličných operácií.“
Miroslav Minár:
„Samozrejme, oficiálnym jazykom anglický jazyk, ale zrejme keď tam teda pôsobia aj príslušníci krajín bývalého Sovietskeho zväzu, tak sem-tam tá ruština tam zaznie, že?“
Peter Brauner:
„Určite, bezpochyby tam to rezonuje, ale to myslím, že všade, pretože aj v NATO, povedzme si, aj v rámci partnerských formátov je spolupráca s týmito krajinami, takže určite, keď sú vo vlastnej komunite, tak tam to beží aj v tom ruskom jazyku, treba povedať.“
Miroslav Minár:
„Áno, toto vás potom teda vystrelilo aj do súčasnej pozície, o tom si povieme chvíľu po pesničke, pretože vy ste sa stali veliteľom mimoriadne dôležitej jednotky. Ono je síce malá, ale povieme si o jej prioritách, o tom ako vznikla a čo v súčasnosti vo Vajnoroch tí vaši vojaci robia.“
(…)
Miroslav Minár:
„Som Miroslav Minár a mojím hosťom je plukovník Peter Brauner, veliteľ slovenského Styčného tímu pre integráciu síl NATO. Nadviažeme na pesničku, pán plukovník. Katka hovorí o tom, že sme sa prestali báť. Vy ste sa asi nebáli, keď ste pred 14-mi rokmi na seba obliekli vojenskú uniformu a zrejme ste sa nebáli ani potom, keď došla taká ozaj netradičná výzva stať sa veliteľom slovenského tímu pre integráciu síl NATO. Keď vám niekto pred 89. rokom povedal, že budete veliť jednotke NATO, tak to je science fiction asi.“
Peter Brauner:
„Určite áno. Vtedy by to bolo niečo asi myslím si, že aj pre ostatných ľudí niečo nemysliteľného, ale život je zmena a ja som rád, že život nám prináša, aspoň z môjho pohľadu pozitívne zmeny, ktoré vlastne posúvajú nielen jednotlivcov, ale aj celé spoločnosti trošku ďalej a dopredu a prioritou vlastne všetkého by mala byť nejakým spôsobom stabilita a práve aj tá bezpečnosť. My vlastne môžeme, keď sa pozrieme čo sa deje teraz vo svete, vnímať tie veci tak, že tá bezpečnosť nie je samozrejmosťou, určite nie. A práve aj povedzme tá výzva ísť veliť práve tejto NATO jednotke alebo organizácii, ak to môžem tam povedať, bola jednak aj mojou osobnostnou výzvou aj profesnou výzvou ako takou. Je pravda, že mal som nejaké skúsenosti z pôsobenia v NATO štruktúrach, čiže určite tie mechanizmy rozhodovacie a tak ďalej som mal osvojené a toto bolo zas posunutie sa niekam inam. No a ak by som mohol niečo povedať ohľadom toho NFIU, tak vlastne…“
Miroslav Minár:
„Rozoberme to teda, samozrejme to je anglická skratka, tak aby poslucháč teda nadobudol teda to presvedčenie, NFIU je styčná jednotka alebo Styčný tím pre integráciu síl NATO, ale v angličtine.“
Peter Brauner:
„NATO Force Integration Unit. V podstate tieto jednotky vlastne alebo vznik týchto jednotiek, lebo nejedná sa len na Slovensku, ale jedná sa na celej východnej hranici Aliancie, boli vytvorené na základe určitej požiadavky a tá požiadavka vyvstala radikálnou zmenou bezpečnostného prostredia. Všetci aj poslucháči rádia vedia, že vlastne čo sa udialo v roku 2014, keď došlo určitým spôsobom k anexii polostrova Krym a k určitým by som to povedal výzvam na východnej hranici Ukrajiny, kde vlastne doteraz sú realizované aj nejaké tie bojové činnosti určitých strán a práve Aliancia veľmi intenzívne vnímala túto radikálnu zmenu bezpečnostného prostredia, no a samozrejme z jej pohľadu si to vyžiadalo adekvátnu reakciu zo strany NATO.“
Miroslav Minár:
„Áno, samozrejme aj baltické krajiny začali vnímať tieto situácie mimoriadne vážne.“
Peter Brauner:
„Určite, pretože oni sú práve na dotyku s týmto prostredím a ak môžem len v skratke povedať, tak vlastne ak to zoberem zo severu a zo severovýchodu dole, tak vlastne tieto NFIU, ako sme si rozkódovali tú skratku, sú v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku, Slovensku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku, čiže na celej východnej hranici. No a prečo vznikli, ako som spomínal, bolo to práve tými zmenami bezpečnostného prostredia, kde takým základným štartérom bol summit NATO v roku 2014 vo Walese, kde krajiny NATO prijali určitý balík opatrení, ktorý práve má reflektovať na takéto zmeny bezpečnostného prostredia, aby mali nástroj vôbec analyzovať, vyhodnocovať a prijať adekvátne opatrenia na to, aby zabezpečili to, k čomu sa zaviazali v severoatlantickej zmluve a to je ochrana, obrana jej členských krajín. No a práve jednou z týchto úloh bolo vytvorenie tzv. balíkov okamžitej reakcie, to znamená v prípade krízy a požiadavky dané konkrétnej krajine Aliancia musí byť spôsobilá urýchleného nasadenia týchto síl na jej území. No a aby toto nasadenie, sa bavíme o niekoľkých krátkych dňoch bolo realizovateľné, potrebovať určité elementy v týchto krajinách, ktoré by už dopredu v rámci určitých plánovacích procesov boli spôsobilé pripraviť sa práve na prijatie a odpracovanie prijatia nasadenia týchto síl rýchlej reakcie na jej území.“
Miroslav Minár:
„Vy ste mali už počas existencie vašej jednotky také situácie, kedy ste toto riešili, samozrejme v inom mode, boli tu veľké medzinárodné cvičenia Slovenský štít a podobne, ale možnože sa vráťme teda, už sme si povedali to základné poslanie styčných jednotiek, aké sú ďalšie úlohy.“
Peter Brauner:
„Tak ako som povedal, základnou tou misiou je vlastne byť pripravený a podporovať hostiteľskú krajinu, v tomto prípade je to Slovenská republika, na príjem, presun a nasadenie síl vysokej pripravenosti NATO a síl rýchlej reakcie NATO na jej území. No a v našej zodpovednosti je vlastne v súčinnosti s hostiteľkou krajinou analyzovať vlastne logistické možnosti a obmedzenia, transportné možnosti alebo podpornú infraštruktúru tak, aby bolo možné zabezpečiť čo najrýchlejšie a najplynulejšie nasadenie týchto jednotiek. No a ako ste spomenuli, k tomu, aby sme sa vlastne dopracovali k tomu plneniu základnej úlohy alebo tej misie, potrebujeme nejakým spôsobom cvičiť a precvičovať tie naše úlohy, tým pádom jednou taktiež z úloh NFIU je podieľať sa na plánovaní a realizácií cvičení NATO alebo v našom prípade je to mnohonárodného zoskupenia. Vieme, že na Slovensku každoročne je realizované a uskutočňované najväčšie cvičenia, to znamená Slovenský štít a NFIU aktívne participuje na tomto cvičení, kde vlastne si my presne precvičujeme tie naše procedúry plánovania a nasadenia tých našich síl vysokej pripravenosti, ktoré v rámci našej organizačnej štruktúry musíme vytvárať tak, aby boli schopné plniť úlohy aj potom v reálnom nasadení, keby prišlo.“
Miroslav Minár:
„Komu podliehate?“
Peter Brauner:
„Čo sa týka velenia a riadenia, tak všetky NFIU, najmä tu od severovýchodu až po tej juh, tak NFIU sú zaradené do štruktúr síl NATO a sú v priamej podriadenosti Vrchného veliteľa spojeneckých síl v Európe, ktorý má sídlo v Monse v Belgicku, no a zodpovednosť za riadenie NFIU u nás na Slovensku ako aj pobaltských NFIU a poľského NFIU bola delegovaná do zodpovednosti Spojeneckého veliteľstva síl v Brunssume. No a pod operačným velením každý ten denný rytmus, ktorý my realizujeme, tak sme vlastne pod Mnohonárodným zborom Sever-Východ v poľskom Štetíne.“
Miroslav Minár:
„Samozrejme, vynára sa otázka, čo náš Generálny štáb alebo Ozbrojené sily Slovenskej republiky? Ste teda úplne mimo a nejakým spôsobom spolupracujete?“
Peter Brauner:
„Štrukturálne a z hľadiska plnenia operačných úloh sme absolútne samostatne od Ozbrojených síl Slovenskej republiky aj od ministerstva obrany. Štrukturálne sme práve v tých silách v tej reťazi velenia a riadenia NATO. Avšak, NFIU ako také by nebolo schopné plniť úlohy samostatne ako sám vojak v poli, a práve k tomuto potrebuje aktívnu a intenzívnu spoluprácu. No a jednou z takých východísk, ktoré musia byť zabezpečené je nielen tá mnohonárodnosť tejto jednotky alebo veliteľstva, akokoľvek ho nazveme, ale jeho priradenie k určitému veliteľstvu. A tu práve NFIU na Slovensku je pripravené ku Generálnemu štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky a my intenzívne spolupracujeme na dennej báze v rôznych oblastiach od spravodajstva, plánovanie cvičení, logistického zabezpečenia a tak ďalej, a tak ďalej. Čiže tá prepojenosť a tá kontinuita vzťahov je zachovaná a počas môjho pôsobenia, kedy som bol vlastne na funkciu ustanovený 1. marca roku 2019, môžem potvrdiť, že tá spolupráca je výborná.“
Miroslav Minár:
„Výborný je aj tím, ktorý pôsobí vo Vajnoroch. Tam sa ale normálny hriešnik nedostane, pretože je to kasárenský objekt. Keď som tam bol za vami robiť jeden rozhovor, tak samozrejme je to režimové pracovisko za ostnatým drôtom, prísne normy, pravidlá, ale budeme sa aj rozprávať o tom, že nie ste až celkom uzatvorení verejnosti, pretože máte aktivity aj na verejnosti a to si zasa povieme po pesničke.“
(…)
Miroslav Minár:
„Tak, samozrejme, aj Slovensko je NATO od roku 2004. Mnohí aj naši poslucháči možno nesúhlasia so všetkým, čo tu teraz, v tejto chvíli rozprávam so svojím mojím hosťom plukovníkom Petrom Braunerom, veliteľom Styčnej jednotky NATO tu na Slovensku. Ale vy ste počtom malá jednotka, to nie je žiadna základňa NATO, ako si možno niektorí myslia. Skúsme teda povedať poslucháčom nášho Rádia Regina, koľko vás tam v tých Vajnoroch pôsobí, aká je vlastne celá tá štruktúra.“
Peter Brauner:
„Dobre ste načrtli takú tú základnú otázku. Rezonovala tu veľakrát na Slovensku diskusia o tom, že budovanie vojenských základní NATO a nejakých zahraničných v určitom z hľadiska charakteru v účinnosti našej jednotky NFIU, je treba povedať, že sa nejedná určite o žiadnu základňu. Pretože keď si predstavíme základňa vojenská, to je niekoľko sto až tisíc vojakov so zbraňami, s technikou, schopných vykonávania vojnových a vojenských operácií, čo v našom prípade nie je. Charakteristika a nielen toho NFIU na Slovensku, ale všetkých NIFU je v tom, že je to skôr taký poradný orgán veliteľa NATO, ktorý by zabezpečoval a organizoval ten násun síl rýchlej reakcie NATO na danom území v danej konkrétnej krajine. Čiže u nás napr. je takisto tá štruktúra stavaná ako hocikde inde, je generická, to znamená že plus mínus nejakých 40 odborníkov, čo sú vlastne pre každú oblasť od personalistiky, spravodajstvo, plánovanie operácií, logistická podpora, zdravotnícke zabezpečenie. Sú to viac-menej poradcovia, čiže môžeme povedať, že nie je to klasická jednotka, ktorá by vykonávala činnosti, ale je to skôr také veliteľstvo, ktoré potom je v prospech toho veliteľa NATO, ako som spomínal, na riešenie zabezpečenia nasadenia tých silných síl reakcie. Špecifikum pre slovenské NFIU je v tom, že vlastne polovička tých pozícií je vyčlenených pre medzinárodný personál a polovička pre ten slovenský s tým však, že to zastúpenie momentálne NFIU na Slovensku je tvorené ôsmimi krajinami, vrátane Slovenska.“
Miroslav Minár:
„Môžeme ich menovať?“
Peter Brauner:
„Môžeme, samozrejme. Tak okrem Slovenskej republiky je to Česká republika, Nemecko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Veľká Británia a USA. Dohromady vlastne pôsobí konkrétne teraz v tejto chvíli na NFIU 11 profesionálnych vojakov z týchto krajín s tým, že NFIU dosahuje svoju operačnú spôsobilosť plnenia úloh vďaka tomu, že Ozbrojené sily Slovenskej republiky dopĺňajú personálne voľné miesta, ktoré boli určené pre medzinárodný personál, príslušníkmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky, za čo patrí moje poďakovanie.“
Miroslav Minár:
„Znovu to pripomeňme, odkedy táto jednotka na Slovenku funguje?“
Peter Brauner:
„Tá jednotka vlastne bola vytvorená veľmi rýchlo, celé to bolo spustené v roku 2015, keď na zasadnutí ministrov obrán slovenský minister obrany požiadal na rokovaní NATO o zriadenie takejto jednotky na Slovensku. Následne prebehol celý proces schvaľovania jednak tu doma, na úrovni vlády a Národnej rady, ale aj v rámci NATO. No a takým tým základným kameňom bol 1. september 2016, kedy Severoatlantická rada rozhodla v Bruseli o zriadení tejto jednotky na Slovensku a zároveň aj v Maďarsku ako takej. No a potom sa už rozbehol ten konkrétny kolobeh toho vytvorenia. Čiže tí naši predchodcovia urobili fantastickú prácu s tým, že vlastne, ak to môžem povedať, na zelenej lúke postavili to NFIU nielen za pomoci ministerstva obrany a členských krajín NATO, materiálne, ale hlavne personálne vytvorili všetky tie procedurálne dokumenty na fungovanie, vlastne celé to zabezpečenie. No a z hľadiska funkcionality NFIU, tak 1. januára 2017 NFIU dosiahlo počiatočnú operačnú spôsobilosť a 19. mája 2017 plnú operačnú spôsobilosť na plnenie stanovených úloh.“
Miroslav Minár:
„Hovorili ste o tom, že zhruba polovička personálu je tvorená príslušníkmi Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tak mi teraz napadá, že v podstate je to výhodné, pretože my tých ľudí nemusíme zaisťovať zo zahraničia, aby sa, ja neviem zlepšili v anglickom jazyku, aby viac prenikli do toho mechanizmu štruktúr NATO, máme to tu doma?“
Peter Brauner:
„Presne ako hovoríte. Toto je veľký benefit. Lebo tých benefitov, prečo máme tu NFIU ma Slovensku, je viac. A z hľadiska personálu zvlášť príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tým základným je, že pracujú v doktrinálnom prostredí NATO. To znamená, že u nás vzhľadom k prítomnosti, že sme medzinárodná štruktúra, jazyk rokovací je anglický, pracujeme, ako som spomínal v doktrinálnom prostredí NATO, čiže tí naši vojaci pôsobia ako keby v zahraničí, ale sú na území Slovenskej republiky. A tým, že tam máme aj kolegov zo zahraničia, tak aj to odovzdávanie skúseností je veľmi intenzívne. Čiže po určitej dobe, keď nám tí ľudia rotujú v rámci tej štruktúry a vracajú sa späť do Ozbrojených síl Slovenskej republiky, tak so prinášajú práve to získané know-how, čo je z hľadiska ich ten najväčší benefit a, samozrejme, ako ste spomínali, anglický jazyk nevynímajúc.“
Miroslav Minár:
„Tá rotácie, pokiaľ sa nemýlim, prebieha asi každý tretí rok, alebo resp. každý tretí rok máte dôležitú prebierku pred sebou, tzv. recertifikáciu a vy ste to absolvovali pre niekoľkými dňami, týždňami, že teda ste boli preverovaní. Kto vás preveroval a čo vlastne preveroval?“
Peter Brauner:
„Tak všetky tieto NATO jednotky, alebo NATO veliteľstvá prechádzajú na základe smerníc NATO určitým procesom, kedy sa preveruje, či nestratili alebo či majú stále zachovanú stále operačnú pripravenosť na plnenie úloh, NFIU nevynímajúc z toho kolobehu alebo cyklu. No keďže bola poslednýkrát robená previerka v roku 2017, tak konzekventne po troch rokoch teraz v októbri, posledný týždeň prebehla práve tá evaloácia alebo recertifikácia tejto jednotky a potvrdenie jej plnej operačnej pripravenosti na plnenie úloh. A ako ste vraveli – rotácie personálu. Tá bola jednou z výziev, pretože zhruba po tých troch rokoch dochádza k tej plánovanej rotácii personálu a od polovičky roku 2019 sa nám obmenilo v rámci štruktúry viac ako 50% personálu zahraničného aj slovenského. Čiže to bola zvýšená požiadavka na prípravu nielen individuálnu, ale aj kolektívnu týchto ľudí tak, aby sme mohli tú evaluáciu urobiť, ktorú ja vnímam už len akýmsi vyvrcholením celého toho procesu a zavŕšením a potvrdením, že áno, NFIU je pripravené a schopné plniť úlohy 24 hodín sedem dní v týždni.“
Miroslav Minár:
„Previerka zrejme dopadla úspešne, pretože minulý týždeň Vám prišiel osobne zablahoželať aj minister obrany Jaroslav Naď a nielen on.“
Peter Brauner:
„Určite áno. V prvom rade by som chcel poďakovať všetkým príslušníkom NFIU za ich prácu, ktorú odviedli, odviedli úžasnú prácu a všetky oblasti, ktoré boli preverované, tak vlastne bolo hodnotené ako vynikajúce. S tým, že previerku samotnú vykonáva daná hostiteľská krajina, čiže u nás bol evaluačný tím vytvorený odborníkmi z Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Ale zároveň, aby bol dohľad nad tým, že tie procedúry v rámci NATO konceptu pre evaluáciu boli dodržané, boli tu aj pozorovatelia NATO, práve z nášho nadriadeného veliteľstva z mnohonárodného zboru v Štetíne , ktorí dohliadajú nad tým, že všetky tie procedurálne kroky boli naplnené tak, ako malo byť. A na záver, ako ste spomenuli, minulý týždeň nám pánom zástupcom náčelníka Generálneho štábu, pánom generálporučíkom Pokorným bol odovzdaný certifikát o plnej operačnej spôsobilosti NFIU na plnenie úloh za prítomnosti pána ministra obrany, za čo mu chcem poďakovať, že si v tomto čase našiel priestor a čas prísť k nám a podporiť. A samozrejme, účastníci boli aj vojenský diplomatický zbor z tých krajín, ktorých príslušníci pôsobia u nás na NFIU. A bol napr. prítomný aj pán veľvyslanec z Veľkej Británie.“
Miroslav Minár:
„Významné ocenenie, pán plukovník. Ale ocenenie dostávate aj od bežných ľudí, napr. aj od študentov, medzi ktorých vaši vojaci vašej jednotky občas zájdu. Ale, samozrejme, ocenenie si zaslúžite aj za to, čo v súčasnosti kvári nielen Slovensko, ale aj celý svet, Covid-19. Práve vaši ľudia boli a pomáhali pri celoplošnom testovaní a dokonca ste aj koordinovali prítomnosť rakúskych vojenských zdravotníkov na území Slovenska.“
Peter Brauner:
„Máte pravdu. Zvláštnosťou a špecifikom bolo to, že práve v priebehu toho týždňa, kedy sme boli certifikovaní, kedy sme vlastne plnili úlohy plánovaného cvičenia, paralelne sme plánovali nasadenie našich mobilných tímov. Vieme všetci dobre, už to bolo niekoľkokrát publikované, že 33 príslušníkov Ozbrojených síl Rakúska, medikov, bolo nasadených na práve podporu tzv. operácie Spoločná zodpovednosť v rámci celoplošného testovania na Slovensku. A práve na základe stanovenej úlohy NFIU vygenerovalo alebo nasadilo dva mobilné tímy. Čiže my sme vlastne plnili úlohy, ktoré sa trošku približujú práve tomu reálnemu nasadeniu, čo by sme v reále aj realizovali. No a našou úlohou v celom tom procese zabezpečenia rakúskeho tímu bolo to, že sme ich od privítania na hranici, odprevadenia na tie miesta a lokality, kde bolo vykonávané testovanie, mimochodom bolo to na dvoch miestach tu v Bratislave, v Petržalke, vlastne podporovali s tým, že na dostihovej dráhe bolo z 12-ich odberových tímov nasadených sedem rakúskych tímov a na Univerzite Komenského v Petržalke zo siedmich tímov pôsobilo päť rakúskych tímov. A naši ľudia tam pôsobili ako podpora pre nich na zabezpečenie koordinácie ich činnosti. Čiže ráno, keď sa spustilo testovanie ako také, tak sme museli premiešavať slovenské a rakúske tímy, aby vôbec tie tímy mohli fungovať, kým prišli ľudia zo Slovenska alebo slovenskí medici, lekári atď., ktorí mohli realizovať to vypisovanie certifikátov aj samotné realizovanie tých sterov, realizáciu tých sterov. Takže vlastne koordinovali sme tento rakúsky tím u nás s tým, že vlastne to striedanie slovenských rakúskych tímov prebehlo hladko, boli plnené tie úlohy tak, ako boli naplánované a ja osobne som sa stretol prvý aj druhý deň s ich veliteľom plukovníkom Klausom Streitom, ktorý vysoko ocenil našu koordináciu a spoluprácu práve smerom k týmto rakúskym medikom.“
Miroslav Minár:
„A my oceňujeme aj to, že rakúski vojenskí medici nielen že teda vzorne vykonali testovanie, ale že pomohli zachrániť aj život jednému kolabujúcemu spoluobčanovi. Sme radi, pán plukovník Peter Brauner, že ste si aj Vy v tejto hektickej dobe a hektickom čase našli čas na prezentáciu nielen Vašej služby od 14-ich rokov, ale aj Vašej jednotky Styčný tím pre koordináciu síl NATO na území Slovenska – NFIU. Možno na záver už len také poďakovanie asi od Vás? Ako sme sa o tom bavili.“
Peter Brauner:
„Ďakujem veľmi pekne za možnosť prísť sem a trošku priblížiť poslucháčom Rádia Regina, čo to vlastne to NFIU je, aké úlohy plníme a aké aktivity vykonávame, pretože potrebujeme ľuďom otvorene povedať, kde je naša úloha a kde je naše rozhranie. A záverom mi dovoľte zablahoželať všetko dobré poslucháčom Rádia Regina.“
Miroslav Minár:
„Mojím hosťom bol plukovník Peter Brauner. Ešte príjemné počúvanie Rádia Regina vám želá Miroslav Minár. Všetko dobré.“
