Iba ja rozhodujem? - zamyslenie na 32. týždeň v roku 2024

Jakub 4, 13-17


Milí priatelia,
„Ak Pán Boh dá...“. Túto vetu som detstve počúvala veľmi často. Niektorí ju hovorili možno zo zvyku, iní ju mysleli úplne vážne, keď si niečo plánovali do budúcna. Dnes to ešte občas začujeme z úst starších ľudí, ale je to už veľmi zriedkavé. „Ak Pán bude chcieť“, však nie je len obyčajná fráza. Vystihuje našu závislosť od Pána Boha a pochopenie, že my ľudia sme nestáli a neistí. Že sebaistota, viera vo vlastné schopnosti je ešte vždy podmienená Božou vôľou. Veľakrát sa aj nám stalo, že sme si robili svoje plány, ktoré nám prekazila choroba, alebo iná nepredvídaná okolnosť. V našom texte písal apoštol Jakub o plánoch boháčov, ktorí sa chystajú na obchodné cesty, ale podmienka Božieho súhlasu „ ak Pán Boh dá a bude chcieť“ platí pre každého z nás. Aj keď často veľmi suverénne hovoríme, že „je to náš život“ a my „rozhodujeme, ako bude vyzerať“. Nad tým všetkým stojí zvrchovaný Boh, ktorý chce dať zmysel a význam aj všetkým nepredvídateľným okolnostiam v našom živote. Spoľahnime sa na Neho a s dôverou vložme svoje životy do Jeho rúk!

Modlitba:
Bože, ďakujem Ti, že Ty rozhoduješ. Odpusť mi, že si niekedy presadím svoje vlastné rozhodnutia, ktoré však nevedú k dobru. Daruj mi pokoru a svojho Ducha – Radcu, nech idem podľa Tvojich plánov. Amen.