Ježiš nás pozná po mene - zamyslenie na 40. týždeň v roku 2023
„Veru veru vám hovorím, Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor. Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec. Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich. Keď vyženie všetky svoje ovce, ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas.“ (Ján 10,1-4)
Človek a zviera - živý tvor - môžu byť navzájom úzko spojení. To veľmi dobre vieme. Hlas osoby, ktorá má blízky vzťah so svojim psíkom, vzbudzuje u neho dôveru a preveľkú radosť pri návrate domov. Keď sa však k domu priblíži ktosi neznámy, pes začne byť nepokojný a dáva výrazne najavo, že si je vedomý svojich služobných povinností. Takýto obraz dôvery, dôverného poznania, používa Pán Ježiš, keď učí svoju cirkev, svojich učeníkov – a dnes aj nás. Tým, že Ježiš prirovnáva seba k dobrému pastierovi, nám chce povedať: Uváž, človeče, ako dobre je, keď sa môžeš na niekoho celkom – vo všetkom spoľahnúť. Keď si smieš byť istý, že nikto a nič neskalí tento vzťah dôvery. Aj my, žijúci vo svete plnom prudkých zmien a nepokoja, potrebujeme takýto pevný základ. Potrebujeme niečo, niekoho, o koho sa môžeme oprieť, kto vždy dodrží dané slovo, kto nás podrží aj v náhlych zmenách a prenesie nás cez nepokoje života.
Pán Ježiš hovorí o sebe ako o dobrom pastierovi, aby vzbudil našu dôveru. Jeho slová: „poznám svoje ovce“ nevyjadruje teoretické poznanie, ale osobnú oddanosť, ktorá pozýva k spoločenstvu s Ním, k nasledovaniu Jeho hlasu. Keď Pán Ježiš vraví: „Poznám svoje“, naznačuje, že mu nie je cudzie nič ťažké ani radostné, čo prežívame, že chce mať s nami osobné spoločenstvo. Byť poznaný Ježišom Kristom znamená byť v Jeho starostlivosti. Tým, že Pán Ježiš nás pozná po mene, že sme v Jeho starostlivosti – si môžeme byť celkom istí.
MODLITBA: Drahý Pane Ježiši, bez Teba nič neznamenám. Úprimne ďakujem, že ma poznáš po mene, že Ti na mne záleží, a že si aj mne priniesol spasenie. Ďakujem, že si ma oslovil v živote a že ma ním vedieš, hoci toho často nie som hodný. Ďakujem za Tvoju blízkosť a lásku. amen
Človek a zviera - živý tvor - môžu byť navzájom úzko spojení. To veľmi dobre vieme. Hlas osoby, ktorá má blízky vzťah so svojim psíkom, vzbudzuje u neho dôveru a preveľkú radosť pri návrate domov. Keď sa však k domu priblíži ktosi neznámy, pes začne byť nepokojný a dáva výrazne najavo, že si je vedomý svojich služobných povinností. Takýto obraz dôvery, dôverného poznania, používa Pán Ježiš, keď učí svoju cirkev, svojich učeníkov – a dnes aj nás. Tým, že Ježiš prirovnáva seba k dobrému pastierovi, nám chce povedať: Uváž, človeče, ako dobre je, keď sa môžeš na niekoho celkom – vo všetkom spoľahnúť. Keď si smieš byť istý, že nikto a nič neskalí tento vzťah dôvery. Aj my, žijúci vo svete plnom prudkých zmien a nepokoja, potrebujeme takýto pevný základ. Potrebujeme niečo, niekoho, o koho sa môžeme oprieť, kto vždy dodrží dané slovo, kto nás podrží aj v náhlych zmenách a prenesie nás cez nepokoje života.
Pán Ježiš hovorí o sebe ako o dobrom pastierovi, aby vzbudil našu dôveru. Jeho slová: „poznám svoje ovce“ nevyjadruje teoretické poznanie, ale osobnú oddanosť, ktorá pozýva k spoločenstvu s Ním, k nasledovaniu Jeho hlasu. Keď Pán Ježiš vraví: „Poznám svoje“, naznačuje, že mu nie je cudzie nič ťažké ani radostné, čo prežívame, že chce mať s nami osobné spoločenstvo. Byť poznaný Ježišom Kristom znamená byť v Jeho starostlivosti. Tým, že Pán Ježiš nás pozná po mene, že sme v Jeho starostlivosti – si môžeme byť celkom istí.
MODLITBA: Drahý Pane Ježiši, bez Teba nič neznamenám. Úprimne ďakujem, že ma poznáš po mene, že Ti na mne záleží, a že si aj mne priniesol spasenie. Ďakujem, že si ma oslovil v živote a že ma ním vedieš, hoci toho často nie som hodný. Ďakujem za Tvoju blízkosť a lásku. amen