K pôstu - popolcová streda
- Autor: Matúš VONGREJ
- Dátum: 14.02.2024
- Zdieľaj Zdieľať na Facebook
Nachádzame sa na začiatku šesťtýždňového pôstneho obdobia, avšak mnohí ľudia možno ešte stále nevedia, čo majú robiť s pojmom a obsahom pôstu, ako ho pochopiť. Aj medzi veriacimi ľuďmi sa stráca a zahmlieva jeho význam. Čo to teda znamená pôst? Znamená to toľko, že na určitý čas sa zrieknem niečoho, čo by som mohol robiť a nekonám niečo, čo inak rád robím a je to aj dovolené. Najčastejšie pôst pozostáva z toho, že sa na určitý čas zriekneme niektorých druhov jedál, zábav či záľub. Čoho sa zriekneme my?!
Nie každá cirkev má presné predpisy ohľadom pôstu, ale predsa môžeme dospieť k poznaniu, že aj menej je niekedy dosť a že nie je dobré všetko, čo sa nám ponúka, k čomu máme prístup. Nie všetko, čo je možné a čo nie je zakázané, nám aj prospieva. Pôstne zrieknutie sa niečoho nie je pre kresťana cieľ či samoúčel, ale prostriedok. Prostriedok k stíšeniu sa, k sebaskúmaniu a k vhĺbeniu sa do seba.
Počas pôstneho obdobia sa môžem sám seba pýtať, či ma zaujíma otázka mojej smrti a môjho večného života. Považujem ho za potrebný pre seba? Túžim po ňom? Mám pred očami túto perspektívu svojho bytia? Ak na tieto otázky odpovedám kladne, potom sa môžem ďalej pýtať: Ako ho chcem dosiahnuť? Len plnením predpisov zákona? Ak by som si večnosť chcel nejako zaslúžiť, tak to by dopadlo zle. Pán Ježiš nás oslobodil od moci zákona tým, že On splnil a vykonal všetko, čo Božia vôľa požaduje. A nielen to, ale vzal na seba aj trest, ktorý je určený tým, ktorí Boží zákon neplnia a dal nám tak aj silu ku konaniu dobrého. Toto je milosť, amnestia, ktorú dostávame od Pána Ježiša zdarma. Všetci sme totiž hriešnici a zaslúžime si trest, keďže Božiu vôľu nemôže dokonale splniť nikto.
Vstúpili sme do pôstneho obdobia. V tomto čase sa nám nanovo pred očami obnovia všetky skutočnosti a obrazy cesty, ktorou sa dobrovoľne a z lásky k nám rozhodol ísť Pán Ježiš Kristus. Prijať to vierou, to je jediná cesta k nášmu večnému životu. V Ňom mám k dispozícii Božiu milosť, zmierenie a odpustenie mojich vín. Pán Ježiš aj pre mňa trpel, aj pre mňa bol ukrižovaný, aj pre mňa vstal z mŕtvych, aby som Mu dôveroval, a tak mal v Ňom svoj večný život. Amen.
Nie každá cirkev má presné predpisy ohľadom pôstu, ale predsa môžeme dospieť k poznaniu, že aj menej je niekedy dosť a že nie je dobré všetko, čo sa nám ponúka, k čomu máme prístup. Nie všetko, čo je možné a čo nie je zakázané, nám aj prospieva. Pôstne zrieknutie sa niečoho nie je pre kresťana cieľ či samoúčel, ale prostriedok. Prostriedok k stíšeniu sa, k sebaskúmaniu a k vhĺbeniu sa do seba.
Počas pôstneho obdobia sa môžem sám seba pýtať, či ma zaujíma otázka mojej smrti a môjho večného života. Považujem ho za potrebný pre seba? Túžim po ňom? Mám pred očami túto perspektívu svojho bytia? Ak na tieto otázky odpovedám kladne, potom sa môžem ďalej pýtať: Ako ho chcem dosiahnuť? Len plnením predpisov zákona? Ak by som si večnosť chcel nejako zaslúžiť, tak to by dopadlo zle. Pán Ježiš nás oslobodil od moci zákona tým, že On splnil a vykonal všetko, čo Božia vôľa požaduje. A nielen to, ale vzal na seba aj trest, ktorý je určený tým, ktorí Boží zákon neplnia a dal nám tak aj silu ku konaniu dobrého. Toto je milosť, amnestia, ktorú dostávame od Pána Ježiša zdarma. Všetci sme totiž hriešnici a zaslúžime si trest, keďže Božiu vôľu nemôže dokonale splniť nikto.
Vstúpili sme do pôstneho obdobia. V tomto čase sa nám nanovo pred očami obnovia všetky skutočnosti a obrazy cesty, ktorou sa dobrovoľne a z lásky k nám rozhodol ísť Pán Ježiš Kristus. Prijať to vierou, to je jediná cesta k nášmu večnému životu. V Ňom mám k dispozícii Božiu milosť, zmierenie a odpustenie mojich vín. Pán Ježiš aj pre mňa trpel, aj pre mňa bol ukrižovaný, aj pre mňa vstal z mŕtvych, aby som Mu dôveroval, a tak mal v Ňom svoj večný život. Amen.