K svätodušným sviatkom - príhovor
Rímskym 8,5-7.9: “Tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu. ... Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.“
Sviatky zoslania Ducha Svätého sa v gréčtine nazývajú Pentecoste hemera, čo znamená päťdesiaty deň. Tým sa pripomína 50. deň po Veľkej Noci – po vzkriesení, keď bol na apoštolov v Jeruzaleme zoslaný Duch Svätý. V tento deň sa splnil sľub Pána Ježiša – že nás neopustí, ale zošle svojho Ducha.
Zoslanie Ducha Svätého je veľký sviatok všetkých kresťanov. Je vlastne určitou oslavou narodenín kresťanskej cirkvi, ale aj sviatkom, v ktorom dostávame jeden z najvzácnejších darov od Boha – dar Ducha, ktorý obživuje naše srdcia, vedie nás k láske k Pánu Bohu aj blížnym, ku viere, v ktorej veriacich zhromažďuje v spoločenstve cirkvi. práve Duch Svätý našu vieru a zbožnosť povzbudzuje, ale aj skvalitňuje a množí ju vo svete. ako jedna osoba Svätej Trojice je určitým distribútorom viery vo svete a jej ochrancom.
Dr. Martin Luther napísal, že „zo svojho vlastného rozumu a zo svojej sily nemôžem v Ježiša Krista, môjho Pána, veriť, ani k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojim darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval“. Teda kto má Ducha Svätého, môže v Pána Ježiša veriť (por. R 8,5-7.9), môže rozumieť, čo Pán Boh chce - aspoň trošku premýšľať tak, ako Pán Boh. – I to je jeden z veľkých darov Ducha Svatého. Duch Svätý - je teda aj určitý spôsob, ako Pán Boh myslí. - Spôsob, ako Pán Boh uvažuje. Na Letnice - na prvé Svätodušné sviatky - Pán Boh daroval ľuďom schopnosť, aby vedeli a chceli myslieť aspoň trochu ako On.
Čo to v praxi znamená? Znamená to, že keď Pán Boh zmýšľa o ľuďoch dobre, s láskou, aj my, kresťania, máme zmýšľať o ľuďoch dobre a s láskou. Znamená to tiež, že keď Pán Boh chce, aby Ho ľudia mali radi, aj my chceme, aby ľudia mali radi Pána Boha. - to je veľký dar.
Duch Svätý nám predkladá spôsob, ako Pán Boh myslí. Ide o to, aby sme zmýšľali o ľuďoch dobre a s láskou, keď o nich Pán Boh takto zmýšľa. - Aby sme aj my viedli iných k tomu, aby mali radi Pána Boha; veď Boh chce, aby Ho ľudia mali radi. - Aby sme - ako ľudia obdarení Duchom Božím, pozývali k viere v Pána Ježiša i ďalších. Duch Svätý nám umožňuje duchovný život.
Deje sa to, cez Božie slovo - cez to, čo nám hovorí Pán Ježiš Kristus (Jn 6,63). - Keď Duch oživí dávne texty Písma Svätého a stanú sa Božím slovom pre nás, v našom čase. Preto je dôležité čítať si Bibliu, prichádzať tam, kde sa jej texty vysvetľujú. Poradiť sa aj so svojim duchovným, keď to považujem za potrebné pre môj duchovný život, dať si vysvetliť potrebné state Písma svätého, vnímať Bibliu ako prameň svojho života, no predovšetkým je pre nás dôležité, radiť sa so samotným Bohom v modlitbe, prosiť o dar Ducha Svätého.. o všetky Jeho dary.
Vzkriesený Pán Ježiš sa obracia aj na nás: "Prijmite Ducha Svätého" (Jn 20,22). K prijatiu Ducha Svätého je dôležitá túžba. Ide o to, aby sme Bohu dovolili byť Pánom nášho života, aby sme sa nechali ním viesť. Stále jestvujú pokusy žiť bez Boha. Ako presvedčiť seba i druhých, aby sme sa o to nepokúšali? Prečo je toľko bolestí a málo radostí? Prečo je to tak? Pretože nemáme trpezlivosť čakať, prosiť a prijať Ducha Svätého.
Stojíme o Ježišovho Ducha? Náš život závisí od ducha, akým žijeme! Apoštol Pavol nás v Božom slove pozýva nazrieť do seba, aký je v nás duch. Píše: Ovocím Ducha Svätého v nás je: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. A naopak, smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, nepriateľstvo, čary, sváry, žiarlivosť, hnev, zvada, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo prezrádzajú, že často nie je v nás Duch Svätý. Kým sme sa to nechali oklamať, keď si myslíme, že šťastie a kvalitu nášho života určujú peniaze a pohodlie? Čím väčšie pohodlie, tým vyššia úroveň života. Evanjelium a napokon denná skúsenosť nás presviedčajú o niečom inom: Čím viac je v nás ducha vzájomnej lásky, vernosti, odpúšťania, tým viac nadobúda náš život krásu a stáva sa ľudsky zmysluplným. Kresťanstvo bez Ducha nejestvuje. Existuje pokus o kresťanstvo. Avšak tam, kde nieto Ducha, tam nieto života, tam nieto lásky. Tam nie je nič. Tam je náboženstvo bez Boha, prázdny rituál, ktorý môže ľudí uspokojiť, ale nie naplniť.
Nech nás teda prenikne a celý náš život naplní Duch Svätý! Prosme Ho o to, volajme k nemu o radu v každej situácii života. On nás nesklame.