K svätodušným sviatkom

Príď Duchu jednoty, pokoja, príď, a cestou za Kristom všetkých nás veď.
Nech vzplanie nad svetom pokoja svit, a ľudstvo jednotne kráča vždy vpred. Amen.
Biblický text: Skutky apoštolov 2,1-13

Tretia výročitá slávnosť kresťanskej cirkvi sa menuje Zoslanie Ducha Svätého, Turíce alebo Letnice. Je to slávnosť, ktorá nám každoročne pripomína tú veľkú udalosť, ktorá sa stala v 50. deň po Pánovom vzkriesení a v 10. deň po Jeho vstúpení na nebesá. Pán splnil zasľúbenia dané svojim učeníkom, že im pošle Utešiteľa Ducha Svätého, ako to nachádzame napísané v 2. kapitole Skutkov apoštolských. V tento deň bola založená aj kresťanská cirkev, a preto právom smieme povedať o Turícach, že sú narodeninami kresťanskej cirkvi. Svätodušné sviatky sú sviatkami radosti, Božieho požehnania a pokoja. Hĺbku, význam a požehnanie tejto udalosti pochopíme však až vtedy, keď si uvedomíme, že čin zoslania Ducha Svätého nie je iba jednorazová udalosť. V živote cirkvi, ako aj v živote jej veriacich pripomína trvalú a nenahraditeľnú prítomnosť Ducha Svätého.
Účinky Ducha Svätého nie sú iba jednorazové alebo chvíľkové. Nejde pri pôsobení Ducha Svätého o citové vzrušenie alebo o momentálnu náladu, ale o vytrvalé pôsobenie v živote človeka. Toto pôsobenie sa prejavuje predovšetkým v tom, že človek sa pod účinkami Ducha Svätého stále obnovuje. Pán Ježiš hovorí o tejto obnove s Nikodémom, keď ju označuje ako znovuzrodenie. Reformátor Dr. Martin Luther vysvetľuje, že znovuzrodenie potrebuje človek, lebo je hriešny, nepozná Boha, vzpiera sa Jeho vôli a nemôže zo svojich schopností veriť v Boha. Preto potrebuje stálu obnovu, stále znovuzrodenie. Človek pod účinkami pôsobenia Ducha Svätého prichádza k poznaniu, že patrí Bohu a že musí žiť životom, ktorý sa Bohu ľúbi. Avšak tento div sa nestane v ľudskom živote iba raz, totiž v ten deň, keď sme uverili, ale tento div sa v živote človeka odohráva stále. Skutočnosť, že človek zotrváva vo viere, sa nedá pochopiť ako niečo samozrejmé, čo človek sám od seba dokáže. To, že my zachovávame vieru v Boha, nie je nič iné ako veľký div, že nás Boh prostredníctvom Ducha Svätého zachováva vo viere a trvale nás v nej obnovuje. Vo viere sme udržovaní Božím stálym pôsobením v našom vnútri. Túto vieru tak vyvoláva, ako ju aj zachováva Duch Svätý.
Profesor Herbert Muhlen vo svojej knihe Skúsenosti s Duchom Svätým opísal prípad jedného mladého inžiniera. Ten mladý inžinier stratil vieru v Boha, prestal chodiť do kostola, prestal sa modliť, nemohol ani počuť meno Ježiš, slovom prestal milovať Boha. Ale zároveň stratil aj lásku k manželke a k rodičom. Matka na smrteľnej posteli ho s plačom objala a povedala: „Synu môj drahý, kde sa len podela tvoja viera v Boha a tvoja láska k rodine?" A umrela v bolesti nad ním. Po matkinej smrti mal neustále hádky s otcom a manželkou. Vyčítali mu, že priviedol matku do hrobu. Až raz navštívil mladý inžinier jednu rodinu, v ktorej náhodou boli zhromaždení viacerí príbuzní okolo veľkého stola a spoločne čítali Sväté písmo, rozjímali a modlili sa. Zostal tam, lebo videl, ako radostne sa modlia a ako milujú Boha. Pomyslel si: „Akí sú šťastní." Zatúžil po tomto šťastí. Keď sa prestali modliť, prosil, aby ho vypočuli. A vyrozprával im svoj život, svoje chyby, svoje previnenia, svoje hriechy. Keď skončil, padali mu slzy z oči. Vtedy všetci povstali od stola a postavili sa do kruhu okolo neho a povedali: „Budeme sa modliť za Teba, aby ti Pán Ježiš daroval Ducha Svätého a budeš naplnený novou láskou k Bohu a rodine." A modlili sa nahlas, vlastnými slovami, jeden po druhom nad ním a pritom mu každý vkladal ruky na hlavu. On cítil, ako vrúcne sa modlia. Cítil, ako v ňom vzniká odpor k predošlému hriešnemu životu a elán do nového života lásky k Bohu a k rodine. Pomyslel si: „To sú účinky Ducha Svätého. Duch Svätý naplň ma svojou láskou." Napokon zvolal: „Som úplne nový človek. Cítim to. Viem, že sa neklamem!" A plný radosti vstal a modlil sa nahlas vlastnými slovami tak ako aj oni ďakoval Duchu Svätému. Bolo to v piatok, presne vo výročitý deň smrti jeho matky. A odvtedy sa v jeho srdci začal nový šťastný život lásky k Bohu a k blížnym.
Takéto pôsobenie Ducha Svätého môžeme zažiť aj my v našom osobnom, rodinnom a cirkevnom živote. Duch Svätý pôsobí aj v tom, že nás zhromažďuje v spoločenstvo dietok Božích. Prorok Jóel hovorí o tom, že Boh vyleje svojho Ducha na každé telo. Takto poznáme Ducha ako zjednotiteľa ľudí v jedno spoločenstvo v cirkvi už pri prvom zostúpení na apoštolov v Jeruzaleme. Duch Svätý spája ľudí v jednotu. Je to Duch lásky, vrúcnosti a horlivosti. V druhej kapitole Skutkov apoštolov čítame, že pod účinkami Petrovej kázne sa dalo pokrstiť tri tisíc ľudí, a tak sa vytvorila cirkev. Tí veriaci boli jedno srdce a jedna duša, lebo zotrvávali jednomyseľne v chráme, lámali chlieb po domoch a všetky veci mali spoločné.
Duch Svätý pôsobí takto aj dnes. On je tou silou, ktorá napriek všetkým rozdielom, ktoré sú medzi ľuďmi, celú kresťanskú cirkev povoláva, zhromažďuje, osvecuje a skrze jednu živú vieru zachováva. Je to ozaj požehnané pôsobenie Ducha Svätého, ktoré cítime aj pri sebe, keď nás privádza do spoločného zhromaždenia v našich chrámoch, keď sa zúčastňujeme na službách Božích, keď spoločne vzývame meno Hospodinovo. Ide o to, aby sme sa vždy ochotne a radostne dali vystavovať týmto účinkom Ducha Svätého, aby sme sa radi zúčastňovali na spoločných zhromaždeniach a tak mali aj podiel na daroch Ducha Svätého. Teda nielen v tieto dni svätodušných sviatkov, keď si pripomíname bezprostredné zoslanie Ducha Svätého, ale aj inokedy, v nedele a vo sviatky.
Sviatky Svätého Ducha sú dobrou správou, že Letnice pokračujú. Veď Hospodin i v dnešnej dobe dáva Ducha Svätého tým, ktorí o Neho prosia, ktorí sa Jeho pôsobeniu otvárajú. Zosiela nám - svojej cirkvi - Ducha, ktorý nám pripomína všetko, čo Ježiš hovoril, aby sme Kristovi dôverovali dnes i v budúcnosti, aby naša viera, láska a nádej bola v dy čerstvou, Duchom Svätým obnovovanou. Amen.

Ladislav Fričovský
O Božom vetre (K Duchu Svätému)
Nie je ako ten, ktorý nadýma vlny mora,
a predsa sa pred ním rozstupuje svet.
Nie je ako ten,
ktorý s rachotom kráča
uprostred lesov,
predsa bez neho nepohne sa prach.

Nie je ako ten, čo zapaľuje zvony,
a predsa kriesi život.
Je ako vánok, ktorý opeľuje stromy,
aby im z kvetov zažiaril plod.

Bez neho sila nemá moci a láska má len vlčí zrak.
Bez neho život rovná sa smrti.

S ním slabosť na silu mení sa.
Z rybárov rodia sa apoštoli.

Z hriešnikov spravodliví,
Bohatí z bedárov.

Podobný je vánku,
ktorému otvárame dvere,
aby nám schladil čelo.

A čím väčšmi mu otvárame srdcia,
tým požehnanejší je náš život.