Kázeň generálneho biskupa ECAV na Slovensku prednesená na službách Božích, konaných Ekumenickou pastoračnou službou k 90. výročiu úmrtia M.R. Štefánika v Malom kostole v Bratislave 4. mája 2009.

Text: Ž 126:
Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne.
Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania.
Vtedy hovorili medzi pohanmi: veľké veci urobil s nami Hospodin!
Veľké veci urobil s nami Hospodin, preto sme sa radovali.

Zmeň údel náš, Hospodine, ako potoky v Negebe!
Tí, ktorí so slzami rozsievajú, žať budú s plesaním.
Chodí a chodí s plačom ten, čo nosí semeno na siatie;
Iste príde domov s plesaním, znášajúc svoje snopy.

Prečítaný Žalm je žalmom radosti z Božieho víťazstva. Vtedy sa Božia moc a láska dokázala v tom, že Izraelci, ktorí boli v babylonskom zajatí, sa mohli vrátiť do svojej vlasti. Rozhodol o tom perzský kráľ Kýros v r. 538 pr. Kristom. Srdcia Židov boli vtedy plné radosti a vďaky. Mnohým to pripadalo ako sen. Lebo zajatie trvalo dlho (50 – 60 rokov), už neočakávali, že by sa mohli splniť slová zasľúbenia proroka Izaiáša (51,3) o obnove Siona a Jeruzalema. Keď zmenil Hospodin údel Siona, boli sme ako vo sne. Vtedy sme mali ústa plné smiechu a jazyk plesania. Vtedy hovorili medzi pohanmi: veľké veci urobil s nami Hospodin! Veľké veci urobil s nami Hospodin, preto sme sa radovali.
Aj dejiny nášho slovenského národa sa v niečom podobali dejinám starozmluvného ľudu. – Naši predkovia boli od čias pádu Veľkomoravskej ríše (r. 906 – 907) vyše tisíc rokov pod nadvládou iných národov. Vo svojej domovine boli ponižovaní, zaznávaní, prenasledovaní, žili v biede a chudobe. Neboli odvlečení do cudzej krajiny ako otroci, ale mnohí samy odchádzali za prácou, aby mohli uživiť svoje rodiny. Ale aj z jednoduchých, chudobných rodín vychádzali ľudia, ktorí sa vzdelávali doma i v cudzine a po návrate domov povzbudzovali svojich súčasníkov k povedomiu, že majú právo žiť ako slobodní ľudia, že majú právo hovoriť materinskou rečou, právo na vzdelanie, na zaslúženú odmenu za svoju prácu, právo na slobodu vierovyznania. Tento zápas o slobodu trval celé storočia. Sme hrdí na to, A ďakujeme Pánu Bohu, že medzi tými, ktorí pracovali a bojovali boli aj naši kresťania evanjelici.
Medzi nich na popredné miesto patrí rozhodne syn chudobného evanjelického farára a jeho manželky, ktorý sa narodil ako šieste dieťa z dvanástich, dňa 21. Júla 1880 v Košariskách. Tragicky zahynul presne pred 90–timi rokmi, 4. mája 1919. Bola nedeľa uprostred prvej mierovej jari po 4 rokoch Prvej svetovej vojny. Pršalo. V bratislavskom hlavnom stane talianskej vojenskej misie na území Slovenska, okolo pol jedenástej predpoludním, prijali telelgram s depešou z letiska pri severotalianskom meste Udine, že lietadlo so Štefánikom vyštartovalo. Za chvíľu už štartovalo auto s vládnymi úradníkmi ministerstva pre správu Slovenska. Náhlilo sa k provitórnej pristávacej ploche neďaleko V ajnor. Nad Bratislavou sa objavilo lietadlo talianskej značky Caproni. Chvíľu krúžilo, hľadalo miesto na pristátie. Potom strmhlav padlo na zem, stratilo sa za lesom a stĺp dymu stúpal k nebu. Spolu so svojimi priateľmi tak zahynul Milan Rastislav Štefánik: generál francúzskej armády, vyznamenaný vysokými vojenskými vyznamenaniami Francúzska a Talianska, minister vojny ČSR, vedec – astronóm svetového mena, uznávaný diplomat, priateľ najvplyvnejších osobností v rúznych štátoch sveta, obľúbený, vážený človek v spoločnosti, spolupracovník Dr. Tomáša G. Masaryka a dr. Eduarda Beneša pri mnohých vyjednávaniach o vytvorení spoločného štátu Slovákov a Čechov. Zomrel mladý, keď mal len 39 rokov. Ale tie roky naplnil prácou pre svoju vlasť, pre našu prítomnosť i budúcnosť.
Spomienky na našich zosnulých sú aj pre nás , kresťanov, príležitosťou, aby sme sa zamysleli nad ich životom a prácou, aby sme poďakovali. Súčasne pri spomienke na M. R. Štefánika dobrorečíme Pánu Bohu za jeho život, ďakujeme Mu, že ho dal pre náš národ. Porúčame ho do Božej milosti. Spolu s ap. Pavlom veríme a Vieme, že ten, kto vzkriesil Pána Ježiša vzkriesi aj nás s Ježišom (2K 4, 14).
Veľké bolo vyslobodenie Izraelcov z babylonského zajatia, ale ešte väčšie a slávnejšie je vyslobodenie, ktoré nám vydobyl Pán Ježiš Kristus na kríži. Ak Izraelci idúc cestou zo zajatia vyznávali, tak my v umocnenej viere môžeme po celý náš časný život vyznávať: Veľké veci urobil s nami Hospodin! Zmenil údel Siona, dal nám spsenie, aby každý, kto verí v Pána Ježiša Krista, mal večný život! Buď Bohu vďaka za to! Pán Ježiš, už oslávený kráľ neba i zeme nám odkazuje: Znám Tvoje skutky, i lásku, i vieru, i službu, i tvoju trpezlivosť a tvoje posledné skutky, hojnejšie než prvé( Zjav 2,19). Veríme, že je to zasľúbenie pre nás, ale aj pre M. R. Štefánika, na ktorého s úctou spomíname.
Druhá časť nášho žalmu je písaná iným tónom. Národ sa vrátil domov zo zajatia. Bol slobodný. Ale Jeruzalem bol zrúcaný, chrám zničený, hradby mosta pováľané. Bol to smutný pohľad a bolo v ňom aj veľa sklamania. Nastal tvrdý zápas o živobytie. Práca ľudí sa podobalo práci roľníkov: Doba siatia bola pre palestínskych roľníkov dobou neistoty, obáv, ale aj dobou veľkej nádeje. Museli siať ešte pred začiatkom jesenných dažďov a potom čakali a modlili sa za dážď. Keď Pán vypočul ich modlitby, doba žatvy sa stala dobou plesania.
Dejiny Božieho ľudu Starej i Novej zmluvy súm plné podobných udalostí, aké opisuje 126. Žalm. Sú tu doby radosti, vďaky Pánu Bohu za Jeho vyslobodenie, pomoc, za Jeho milosť a lásku. Ale prichádzajú aj doby skúšok, strastí, smútkov, doby spravodlivého Božieho súdu, kedy sme možno sklamaní a možno stojíme na pokraji zúfalstva. Je preto veľmi dôležité, aby sme dôverovali Božej láske, aby sme prosili o odpustenie a novú milosť.
Aj náš národ môže vyznať: Veľké veci urobil s nami Hospodin. Preto zavládla radosť, keď po Prvej svetovej vojne sa skončil tisícročný národnostný útlak, keď náš národ, spolu s inými národnostnými menšinami mohol žiť v ČSR. O toto sa veľkou mierou pričinila aj M. R. Štefánik. Ľudia sa tešili, hoci ich čakalo veľa bojov, práce, obetí pri konsolidácii republiky. Aj Slováci spolu s ostatnými prešli utrpeniami Druhej svetovej vojny. Množstvo ľudí sa nevrátilo domov z bojísk. Ďalšie množstvo bolo umučené v koncentračných táboroch a v gulagoch. Aj po vojne a oslobodení, stali sa mnohí zajatcami a väzňami, hoci nevedeli, prečo museli trpieť na nútených prácach. A potom po tzv. víťaznom februári 1948 nastúpila vláda jednej politickej strany na 40 rokov. Naši ľudia žili podobne ako kedysi Izraelci v babylonskom zajatí. Opäť boli väzni, aj z politických dôvodov, aj preto, že boli horlivými kresťanmi. Niektorí sa stali apatickými, iní sa stiahli do ulity. Pri čítaní Písma sv. mnohým v duši svitla nádej, že raz aj tomu príde koniec. A prišiel. Veľké veci sa udiali. Bolo to ako sen, bez krviprelievania. Ľudia sa znovu radovali a aj ďakovali Bohu. Ale prvotné nadšenie skoro prestalo. Mnohí zabudli na to, ako si sľubovali vzájomnú lásku a porozumenie. Aj kresťania málo hovorili a hovoria o moci a sláve Trojjediného Pána Boha. My sme tým šťastným pokolením, ktoré sa dožilo doby, keď Hospodin zmenil údel Siona, keď s nami urobil veľké veci. Buďme za to vďační a veľmi si to vážme!
Aj naša doba má svoje problémy. Nemáme to ani dnes ľahké. Je hospodárska kríza, rastie nezamestnanosť a čo je ešte horšie prejavila sa aj duchovná a mravná kríza, kríza hodnôt a všetko, čo je s tým spojené. Je však aj na nás, kresťanoch, aby sme sa zmobilizovali, aby sme svojimi rozhodnutiami, konaním i svojím hlasom preukazovali dôveru Božej moci, milosti a láske. Modlime sa, podobne ako sa modlil žalmista i všetci pútnici, ktorí prichádzali do jeruzalemského chrámu: Zmeň údel náš, Hospodine, ako potoky v Negebe. Potoky na juhu Palestíny vysychali v dôsledku suchého letného počasia a suchých vetrov. Ale výdatné jesenné dažde ich naplnili vodou, všetko dookola ožilo. Tak podobne môže Pán Boh konať aj v našom živote, v našej cirkvi, v našej krajine.
Prosme Hospodina o dážď Ducha Svätého, ktorý zmení zmýšľanie ľudí, odstráni suchotu sebectva, závisti, nepokojov. Nech je všetko v našich srdciach živé, krásne, nádejné, ako je krásna májová príroda okolo nás. Nech sa Ježiš Kristus stane Pánom života čím viacerých, aby Ho poznali, prijali ako Spasiteľa a stali sa tak duchovne o mravne novými ľuďmi. Amen