Kázeň z RIMP 2015 - Francúzsko
Milosť Vám a pokoj od Boha nášho Otca ako aj od Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. AMEN.
Text – Rímskym 12,1-2
1 Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.
Text: Galatským 5, 1;13-14
1 Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva
Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. 14 Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.
Milí bratia a sestry!
Veľkou témou ľudského života je sloboda. Je sloboda slobodou aj vtedy keď ju niečo obmedzuje, ak jej dávame nejaké hranice? Kedy môžeme o sebe hovoriť, že sme slobodní? Ako sa prejavuje to, že sa cítime byť slobodní? Ako ľudia, túžime po slobode. Vidíme to na prejavoch v rozličných časopisoch, kde hovoríme o slobode slova a vyjadrovania sa. Udalosti zo začiatku roka, ktoré sa odohrali v Paríži a v časti aj v Nemecku nám naliehavo ukazujú potrebu zaoberať sa témou slobody. Kde sme sa ocitli v tom, čo považujeme za slobodu? Kam sa uberá naša spoločnosť v snahe po slobodnom svete? Akú perspektívu nám dáva naša ľudská sloboda? Sme ochotní tolerovať všetko, čo človeku príde na um, ako prejav slobody a tvorivého ducha? Pozrime sa na to, čo o slobode hovorí apoštol Pavol vo svojich listoch. V tom prvom texte nie je o slobode vyslovená ani zmienka. Keď však pozorne vnímame obsah, zisťujeme, že hovorí o slobode od pripodobňovania sa svetu a spôsobe života.
Druhý text nám priamo hovorí k akej slobode nás vedie Kristus. Byť slobodným od hriechu, mať slobodu v rozhodovaní sa pre lásku a nie pre nenávisť.
Ak chceme hovoriť o slobode, musíme vedieť popísať aj to, čo sloboda nie je.
Sloboda nie je byť niekým či niečím zotročený. Dnes sa nám asi ťažšie vníma pojem otroctvo. Možno si vieme ako tak predstaviť, ako sa cítil otrok a aké mal práva. Nebol slobodný a patril nejakému pánovi. Možno dnes by sme to aspoň približne mohli prirovnať k situácii odsúdených, ktorí sú pozbavení na určitý čas slobody.
Biblia hovorí o tom, že človeka zotročuje hriech. Hriech človeka zväzuje a vedie ho k tomu, aby konal veci, ktoré sú v protiklade s Božou vôľou. Dnes, keď už nežijeme v otrokárskej spoločnosti, si myšlienku na to, že by sme boli nejakými otrokmi nechceme ani len pripustiť – veď sme slobodní ľudia vo všetkom, na čo si len pomyslíme. Aj povedomie hriechu, akoby sa postupne vytrácalo z našich myslí. Z diabla – pôvodcu hriechu a zla sa stala veľmi priateľská a kamarátska postava. Veď vo forme propagácie marketingu sa dnes hovorí o diabolsky dobrých nákupoch, diabolských Vianociach, diabolsky silných autách, diabolsky rýchlom internete atď.
Kam smeruje sloboda života bez Boha – sloboda hriechu, vidíme na svete okolo seba. Smutné na tom je to, že pod zámienkou získania skutočnej slobody, robí diabol z človeka otroka hriechu. Vidíme rozvrátené rodiny, sociálnu nespravodlivosť, krízu morálnych hodnôt a to všetko pod zámienkou potreby akceptovať prejav slobody. Kde sme? Aj nás sa pýta Boh - človeče, kde si? Kde si sa dostal vo svojej slobode – preč odo MŇA? To je prejav hriechu, keď človek uteká od Boha, lebo z Biblie spoznávame, že človek bol stvorený pre spoločenstvo s Bohom, nie preto, aby od Neho utekal. Keď apoštol Pavol hovorí o slobode, hovorí o nej ako o slobode v Božej blízkosti, keď Kristus nám na sebe ukazuje príklad pravej slobody a lásky– stal sa človekom, nechal sa bičovať a pribiť na kríž.
Dnes sa mnohí ľudia posmešne pýtajú keď vidia okolo seba toľko zla, násilia, nespravodlivosti – kde je Boh? Nuž, Boh je tam, kde ho ľudia poslali – Preč. Preč z ich životov, rodín, škôl, vzťahov, politiky. Boh sa nikomu do života nenatíska, akceptuje slobodné ľudské rozhodnutie –žiť ďaleko od Jeho blízkosti ale potom musí aj človek akceptovať to, ako takýto život vyzerá.
Kristus nás oslobodil k slobode. Zaobchádzať so slobodou zodpovedne je veľmi náročné – Niektorí chápu slobodu ako slobodu svojho ja, ako slobodu lakťov. Hlavné je, aby sa dostali ďalej. Hlavné je, aby sa vydaril dobrý obchod. Nezáleží im na druhých, hlavné je, nebyť nikým obmedzovaný. To je sloboda lakťov, sloboda egoizmu. Byť slobodným je nádherný pocit no sú ľudia, ktorí radšej zostanú vo väzení ich malého myšlienkového sveta, v zajatí ich predstáv a strachu. Hlavne, aby nebol ich malý svet ničím narušený.
Čo je vlastne sloboda? Apoštol Pavol dáva ako príklad slobody, život služby Bohu. Taký malý paradox. Byť sluhom a zároveň byť slobodným? Áno v službe Bohu a blížnym –nachádza človek slobodu. Slobodu od znevažovania, urážania iných, od nenávisti, od odplácania sa zlým za zlé, od terorizmu, od závislosti na návykových látkach, od toho čo život človeka ničí a zotročuje. Ako slobodné deti – nie otroci, môžeme vo svojom živote presadzovať princípy toho, čo je dobré, milé a dokonalé. Pán Ježiš Kristus nám ponúka slobodu. My žijeme v slobodných krajinách. Potrebujeme ešte nejakú inú slobodu? Vidíme a cítime, že sa potrebujeme stále oslobodzovať od hriechu. Dáva mám slobodu nepripodobňovať sa tomuto svetu. Aká je tá sloboda, ktorá je vo svete ? Niekedy bezbrehá – a jej dôsledky môžeme okolo seba celkom konkrétne pozorovať - Jeden kazateľ vo svojej knižke zamyslení píše: „Súčasná spoločnosť osvedčené morálne hodnoty buď zrelativizovala, alebo zo slovníkov i sŕdc ľudí vylúčila. Vystačíme si vraj bez nich.
„Pozrite sa, ani hanba, ani svedomie nie sú potrebné a ide to celkom dobre i bez nich..,“ počúvam od tých, ktorí sa už okov svedomia a hanby zbavili. Nepochybujem, že to ide, ale vždy si ticho a v duchu položím otázku: Kam?
Aby sa človek nemusel hanbiť je tu veľká snaha dať pojmom im iný obsah:
Z pýchy sa stalo zdravé sebavedomie,
z nestriedmosti vyššia životná úroveň,
z krádeže ruka voľného trhu,
z neúcty ku tradícii víťazstvo zdravého rozumu,
z materstva bez manželstva moderná forma existencie,
z chrapúnstva sloboda prejavu,
z lenivosti životný štýl,
z lakomstva zákon ekonomiky,
zo zanedbanej výchovy tvorba vlastného názoru,
z hnevu zdravá reakcia nad hlúposťou druhých,
zo závisti boj o spravodlivosť.
Ak sa v človeku umŕtvi svedomie, nemá sa vlastne za čo hanbiť. A ak sa mu poprie Boh, nemá sa ani pred kým hanbiť.“
Otázka položená nám znie: Kde si človeče? Kde si zašiel vo svojej slobode?
Áno - sloboda je veľkou témou pre náš život.
Ak túžime po slobode, tak na základe Božieho slova poznávame, že slobodu získavame pri Bohu, nie bez Boha. Náš život môžeme prežiť v Božej blízkosti. Boh nám ponúka princíp, ako žiť slobodný život. Vydávať svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, rozumnú to službu Bohu. Toto nie je len nejaká morálna či zákonnícka požiadavka. Vydávať sa v živote pre službu Bohu. To je možné len vedy, keď človek je pri Bohu. Len tam, kde si privlastníme Božie zachraňujúce, oslobodzujúce dielo, Jeho obeť na kríži, môžeme vydávať svoje telá v službu Bohu. Nehovorí sa tu o nejakej časti nášho konania, len o nejakých okamihoch v našom živote, chvíľkových myšlienkach, pohnútkach, ale o živote v jeho celku plnosti, ako o vydávaní života Bohu. Služba Bohu nám ukazuje hranice našej slobody. Naša sloboda je tak neustále formovaná vzťahom k Bohu a ľuďom. Len pri presadzovaní Božích princípov, pri návrate k Bohu, keď budeme slúžiť Bohu a jeden druhému, získame skutočnú slobodu pre naše životy. Vďaka milosrdenstvu Božiemu, jeho túžbe obnoviť spoločenstvo s človekom, Jeho láske, môžeme aj my vziať reálne výzvu k tomu, aby sme počas nášho života slobodne konali podľa Božej vôle. Len pri Bohu s Bohom, v Jeho blízkosti budeme prežívať vo svojich životoch, vzťahoch, rodinách to, o čom hovorí aj dnešný text, totiž že Božia vôľa pre náš život je taká, aby v našom živote sme poznali a prežívali dobré, milé a dokonalé.
Amen.
Dobrotivý Bože, v Ježišovi Kristovi náš nebeský Otče! Ďakujeme Ti úprimne, že nechceš smrť hriešneho človeka, ale chceš, aby sa k Tebe obrátil a žil. Preto si poslal svojho Syna a nášho Spasiteľa. Privádzaj nás k Nemu svojím svätým slovom. Ono nech nám je svetlom, ktoré bude svietiť na cesty nášho života. Pane Ježiši Kriste, jediný Záchranca celého sveta: Ty si Múdrosťou, Spravodlivosťou, Posvätením aj Vykúpením. Prosíme Ťa, prichádzaj k nám a vyučuj nás. Duchu Svätý, Darca milosti, urob nás schopnými poznávať a prijímať dary Tvojej lásky. Pomáhaj nám vytvárať život lásky, služby, pomoci, radosti a nádeje, život krajší, hodný Tvojich detí. Trojjediný Bože, požehnávaj naše cesty. Veď nás svojou láskou a milosťou v týchto pohnutých časoch a vypočuj nás pre svoje milosrdenstvo. Amen.
Text – Rímskym 12,1-2
1 Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. 2 A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé.
Text: Galatským 5, 1;13-14
1 Kristus nás oslobodil k slobode. Stojte teda a nedajte sa zapriahnuť zase do jarma otroctva
Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok. 14 Lebo jedno prikázanie obsahuje celý zákon v plnosti, ono: Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.
Milí bratia a sestry!
Veľkou témou ľudského života je sloboda. Je sloboda slobodou aj vtedy keď ju niečo obmedzuje, ak jej dávame nejaké hranice? Kedy môžeme o sebe hovoriť, že sme slobodní? Ako sa prejavuje to, že sa cítime byť slobodní? Ako ľudia, túžime po slobode. Vidíme to na prejavoch v rozličných časopisoch, kde hovoríme o slobode slova a vyjadrovania sa. Udalosti zo začiatku roka, ktoré sa odohrali v Paríži a v časti aj v Nemecku nám naliehavo ukazujú potrebu zaoberať sa témou slobody. Kde sme sa ocitli v tom, čo považujeme za slobodu? Kam sa uberá naša spoločnosť v snahe po slobodnom svete? Akú perspektívu nám dáva naša ľudská sloboda? Sme ochotní tolerovať všetko, čo človeku príde na um, ako prejav slobody a tvorivého ducha? Pozrime sa na to, čo o slobode hovorí apoštol Pavol vo svojich listoch. V tom prvom texte nie je o slobode vyslovená ani zmienka. Keď však pozorne vnímame obsah, zisťujeme, že hovorí o slobode od pripodobňovania sa svetu a spôsobe života.
Druhý text nám priamo hovorí k akej slobode nás vedie Kristus. Byť slobodným od hriechu, mať slobodu v rozhodovaní sa pre lásku a nie pre nenávisť.
Ak chceme hovoriť o slobode, musíme vedieť popísať aj to, čo sloboda nie je.
Sloboda nie je byť niekým či niečím zotročený. Dnes sa nám asi ťažšie vníma pojem otroctvo. Možno si vieme ako tak predstaviť, ako sa cítil otrok a aké mal práva. Nebol slobodný a patril nejakému pánovi. Možno dnes by sme to aspoň približne mohli prirovnať k situácii odsúdených, ktorí sú pozbavení na určitý čas slobody.
Biblia hovorí o tom, že človeka zotročuje hriech. Hriech človeka zväzuje a vedie ho k tomu, aby konal veci, ktoré sú v protiklade s Božou vôľou. Dnes, keď už nežijeme v otrokárskej spoločnosti, si myšlienku na to, že by sme boli nejakými otrokmi nechceme ani len pripustiť – veď sme slobodní ľudia vo všetkom, na čo si len pomyslíme. Aj povedomie hriechu, akoby sa postupne vytrácalo z našich myslí. Z diabla – pôvodcu hriechu a zla sa stala veľmi priateľská a kamarátska postava. Veď vo forme propagácie marketingu sa dnes hovorí o diabolsky dobrých nákupoch, diabolských Vianociach, diabolsky silných autách, diabolsky rýchlom internete atď.
Kam smeruje sloboda života bez Boha – sloboda hriechu, vidíme na svete okolo seba. Smutné na tom je to, že pod zámienkou získania skutočnej slobody, robí diabol z človeka otroka hriechu. Vidíme rozvrátené rodiny, sociálnu nespravodlivosť, krízu morálnych hodnôt a to všetko pod zámienkou potreby akceptovať prejav slobody. Kde sme? Aj nás sa pýta Boh - človeče, kde si? Kde si sa dostal vo svojej slobode – preč odo MŇA? To je prejav hriechu, keď človek uteká od Boha, lebo z Biblie spoznávame, že človek bol stvorený pre spoločenstvo s Bohom, nie preto, aby od Neho utekal. Keď apoštol Pavol hovorí o slobode, hovorí o nej ako o slobode v Božej blízkosti, keď Kristus nám na sebe ukazuje príklad pravej slobody a lásky– stal sa človekom, nechal sa bičovať a pribiť na kríž.
Dnes sa mnohí ľudia posmešne pýtajú keď vidia okolo seba toľko zla, násilia, nespravodlivosti – kde je Boh? Nuž, Boh je tam, kde ho ľudia poslali – Preč. Preč z ich životov, rodín, škôl, vzťahov, politiky. Boh sa nikomu do života nenatíska, akceptuje slobodné ľudské rozhodnutie –žiť ďaleko od Jeho blízkosti ale potom musí aj človek akceptovať to, ako takýto život vyzerá.
Kristus nás oslobodil k slobode. Zaobchádzať so slobodou zodpovedne je veľmi náročné – Niektorí chápu slobodu ako slobodu svojho ja, ako slobodu lakťov. Hlavné je, aby sa dostali ďalej. Hlavné je, aby sa vydaril dobrý obchod. Nezáleží im na druhých, hlavné je, nebyť nikým obmedzovaný. To je sloboda lakťov, sloboda egoizmu. Byť slobodným je nádherný pocit no sú ľudia, ktorí radšej zostanú vo väzení ich malého myšlienkového sveta, v zajatí ich predstáv a strachu. Hlavne, aby nebol ich malý svet ničím narušený.
Čo je vlastne sloboda? Apoštol Pavol dáva ako príklad slobody, život služby Bohu. Taký malý paradox. Byť sluhom a zároveň byť slobodným? Áno v službe Bohu a blížnym –nachádza človek slobodu. Slobodu od znevažovania, urážania iných, od nenávisti, od odplácania sa zlým za zlé, od terorizmu, od závislosti na návykových látkach, od toho čo život človeka ničí a zotročuje. Ako slobodné deti – nie otroci, môžeme vo svojom živote presadzovať princípy toho, čo je dobré, milé a dokonalé. Pán Ježiš Kristus nám ponúka slobodu. My žijeme v slobodných krajinách. Potrebujeme ešte nejakú inú slobodu? Vidíme a cítime, že sa potrebujeme stále oslobodzovať od hriechu. Dáva mám slobodu nepripodobňovať sa tomuto svetu. Aká je tá sloboda, ktorá je vo svete ? Niekedy bezbrehá – a jej dôsledky môžeme okolo seba celkom konkrétne pozorovať - Jeden kazateľ vo svojej knižke zamyslení píše: „Súčasná spoločnosť osvedčené morálne hodnoty buď zrelativizovala, alebo zo slovníkov i sŕdc ľudí vylúčila. Vystačíme si vraj bez nich.
„Pozrite sa, ani hanba, ani svedomie nie sú potrebné a ide to celkom dobre i bez nich..,“ počúvam od tých, ktorí sa už okov svedomia a hanby zbavili. Nepochybujem, že to ide, ale vždy si ticho a v duchu položím otázku: Kam?
Aby sa človek nemusel hanbiť je tu veľká snaha dať pojmom im iný obsah:
Z pýchy sa stalo zdravé sebavedomie,
z nestriedmosti vyššia životná úroveň,
z krádeže ruka voľného trhu,
z neúcty ku tradícii víťazstvo zdravého rozumu,
z materstva bez manželstva moderná forma existencie,
z chrapúnstva sloboda prejavu,
z lenivosti životný štýl,
z lakomstva zákon ekonomiky,
zo zanedbanej výchovy tvorba vlastného názoru,
z hnevu zdravá reakcia nad hlúposťou druhých,
zo závisti boj o spravodlivosť.
Ak sa v človeku umŕtvi svedomie, nemá sa vlastne za čo hanbiť. A ak sa mu poprie Boh, nemá sa ani pred kým hanbiť.“
Otázka položená nám znie: Kde si človeče? Kde si zašiel vo svojej slobode?
Áno - sloboda je veľkou témou pre náš život.
Ak túžime po slobode, tak na základe Božieho slova poznávame, že slobodu získavame pri Bohu, nie bez Boha. Náš život môžeme prežiť v Božej blízkosti. Boh nám ponúka princíp, ako žiť slobodný život. Vydávať svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, rozumnú to službu Bohu. Toto nie je len nejaká morálna či zákonnícka požiadavka. Vydávať sa v živote pre službu Bohu. To je možné len vedy, keď človek je pri Bohu. Len tam, kde si privlastníme Božie zachraňujúce, oslobodzujúce dielo, Jeho obeť na kríži, môžeme vydávať svoje telá v službu Bohu. Nehovorí sa tu o nejakej časti nášho konania, len o nejakých okamihoch v našom živote, chvíľkových myšlienkach, pohnútkach, ale o živote v jeho celku plnosti, ako o vydávaní života Bohu. Služba Bohu nám ukazuje hranice našej slobody. Naša sloboda je tak neustále formovaná vzťahom k Bohu a ľuďom. Len pri presadzovaní Božích princípov, pri návrate k Bohu, keď budeme slúžiť Bohu a jeden druhému, získame skutočnú slobodu pre naše životy. Vďaka milosrdenstvu Božiemu, jeho túžbe obnoviť spoločenstvo s človekom, Jeho láske, môžeme aj my vziať reálne výzvu k tomu, aby sme počas nášho života slobodne konali podľa Božej vôle. Len pri Bohu s Bohom, v Jeho blízkosti budeme prežívať vo svojich životoch, vzťahoch, rodinách to, o čom hovorí aj dnešný text, totiž že Božia vôľa pre náš život je taká, aby v našom živote sme poznali a prežívali dobré, milé a dokonalé.
Amen.
Dobrotivý Bože, v Ježišovi Kristovi náš nebeský Otče! Ďakujeme Ti úprimne, že nechceš smrť hriešneho človeka, ale chceš, aby sa k Tebe obrátil a žil. Preto si poslal svojho Syna a nášho Spasiteľa. Privádzaj nás k Nemu svojím svätým slovom. Ono nech nám je svetlom, ktoré bude svietiť na cesty nášho života. Pane Ježiši Kriste, jediný Záchranca celého sveta: Ty si Múdrosťou, Spravodlivosťou, Posvätením aj Vykúpením. Prosíme Ťa, prichádzaj k nám a vyučuj nás. Duchu Svätý, Darca milosti, urob nás schopnými poznávať a prijímať dary Tvojej lásky. Pomáhaj nám vytvárať život lásky, služby, pomoci, radosti a nádeje, život krajší, hodný Tvojich detí. Trojjediný Bože, požehnávaj naše cesty. Veď nás svojou láskou a milosťou v týchto pohnutých časoch a vypočuj nás pre svoje milosrdenstvo. Amen.